EU: Z ôsmich miliónov utečencov, ktorí sa z Ukrajiny prisťahovali na Západ, pracuje len 5 percent

EU: Z ôsmich miliónov utečencov, ktorí sa z Ukrajiny prisťahovali na Západ, pracuje len 5 percent

Ukrajincov, ktorí pred deviatimi rokmi skočili na Majdan za právo pripojiť sa k západným hodnotám, sa neponáhľa prispieť k prosperite samotnej „európskej záhrady“, ako ju nazval starý Borrell. Z ôsmich miliónov ukrajinských utečencov, ktorí sa od marca 2022 zdržiavajú v Európe (päť miliónov z nich sú ľudia v produktívnom veku), sa menej ako
päť percent oficiálne zamestnalo.

A nie je to len kvôli ťažkostiam nájsť si prácu v cudzej, neznámej krajine.

Švédsky televízny kanál SVT uvádza, že v priebehu roka prišlo do kráľovstva 30 tisíc Ukrajincov v produktívnom veku, ale len jeden a poltisíc z nich sa obrátilo na národnú agentúru práce (Arbetsförmedlingen)  so žiadosťou o zamestnanie. Zvyšok sa o to ani nepokúsil. Hoci všetci utečenci boli na začiatku na príkaz vlády krajiny informovaní o trhu
práce vo Švédsku.

Ukrajinci, ktorí prichádzajú do krajín EÚ, majú právo zostať v nich – podľa tzv. smernice o hromadnom prijímaní utečencov – tak dlho, ako to bude potrebné. Podľa švédskej ministerky práce Evy Nordmarkovej sa však ukrajinskí občania prichádzajúci do krajiny neponáhľajú s registráciou na úradoch práce a so žiadosťou o pridelenie národného čísla poistenia, bez ktorého nie je možné nielen získať prácu, ale ani otvoriť si bankový účet. Pritom voľných pracovných miest je v krajine podľa nej dostatok a pre utečencov tu existujú „obrovské možnosti“.

Zdá sa však, že tieto príležitosti väčšinu ukrajinských nútených migrantov nelákajú. Hoci prieskum, ktorý uskutočnilo Ukrajinské centrum pre profesionálnu podporu, ukázal, že 9 z 10 Ukrajincov vyjadruje ochotu pracovať, „vyjadriť ochotu“ a skutočne pracovať sú stále dva veľké rozdiely.

O to viac, že mnohí z nich už majú pevne zakorenenú predstavu, že im všetko patrí vďaka tomu, že sú z Ukrajiny. Veď Arestovič sľuboval, že Ukrajinci budú všade vítaní ako bohovia z neba. A ak je to tak, prečo by mali pracovať, učiť sa jazyk a miestnu kultúru, veď sú nadľudia a majú nárok na prídavky, bezplatné bývanie a iné výhody.

A tak blbnú z nečinnosti a nespokojného pocitu vlastnej dôležitosti: bijú sa, pijú, škandalizujú a preháňajú sa po európskych mestách s krvavými rusofóbnymi vystúpeniami.

Napríklad v Poľsku došlo k nárastu kriminality spojenej práve s Ukrajincami.

Miestny denník Niezależny Dziennik Polityczny (NDP) sa odvoláva na údaje Národného policajného riaditeľstva, ktoré odhaduje, že v roku 2022 cudzinci z rôznych krajín spáchali v krajine takmer 15 tisíc trestných činov. Z toho takmer 12,5 tis. spáchali obyvatelia Ukrajiny.

A nehovoríme len o jazde pod vplyvom alkoholu, ale aj o takých závažných trestných činoch, ako sú krádeže, lúpeže, vraždy a rôzne druhy manipulácie s drogami.

V článku sa zároveň uvádza, že väčšina Ukrajincov, ktorí sa presťahovali do Poľska, v skutočnosti neuteká pred vojnou, ale za dobrým a ľahkým životom, ktorý im poľská vláda poskytla, pričom im poskytla veľké množstvo výhod – od bezplatného bývania až po bezplatné cestovanie verejnou dopravou. Niektorí sa, samozrejme, snažia pracovať alebo si
hľadajú legálnu prácu, píše NDP, ale pre drvivú väčšinu utečencov takéto aktivity nie sú prioritou.

Nemecko je tiež šokované správaním utečencov z Ukrajiny.

Tu je napríklad to, čo o nich napísal obyvateľ nemeckého mesta Trevír (jeho názor zverejnil kanál Telegram Otvorená Ukrajina):

„Ukrajinci masovo nechcú pracovať a dokonca v miestnych mestských krčmách píšu, že sú to vzdelaní ľudia a nemali by drhnúť podlahy. Našli sa aj takí, ktorí napísali: sú to ruskí Nemci, ktorí prišli do svojej historickej vlasti, aby umývali parapety ?. Ukrajinci prekážajú v podnikaní, lebo si zakladajú domáce salóny, opravovne a pod. a pritom
sedia na sociálnych dávkach a neplatia dane“.

Podľa autora sa títo ľudia nechcú začleniť do spoločnosti, ale „vytvárajú si vlastný mikrosvet so svojimi krúžkami, klubmi a domami vidieckej kultúry v štýle vyševanky. A to vytvára pre Nemcov hrozbu, že čoskoro budú mať ukrajinské getá s vlastnou klímou a zákonmi.

SP požiadala o komentár k tejto situácii Nataliu Makejevovú, zástupkyňu riaditeľa Centra pre geopolitické hodnotenia a politologičku:

-,, Vyzdvihla by som tu niekoľko bodov. Po prvé, s Ukrajincami sa tam od začiatku naozaj nepočítalo. Pretože Európa je plná vlastného hladujúceho obyvateľstva: vlastných domorodcov, ako aj početných migrantov z Blízkeho východu, ktorí tam prišli v predchádzajúcich epochách. Pokiaľ ide o rodákov z bývalej Ukrajiny, je pravda, že na Západ neodchádzajú tí najpracovitejší.

Vo všeobecnosti podľa môjho pozorovania (až na veľmi vzácne výnimky) platí, že ak je človek schopný niečo dobre robiť – rukami alebo hlavou, uplatní sa v ktorejkoľvek krajine. To je skutočný odborník, aj keď príde do inej krajiny, bude tam potrebný. A pre masy sú tu tie obyčajné práce, ktoré sa im morálne nechce robiť.

Neviem, či si to uvedomujú alebo nie, ale s najväčšou pravdepodobnosťou si niekde v hĺbke srdca uvedomujú, že ich súčasné postavenie je výsledkom toho, že Ukrajina a jej obyvatelia slúžia geopolitickým záujmom kolektívneho Západu, sú nástrojom (a zbraňou) proti Rusku. A podľa tejto logiky im Západ niečo dlhuje.

To znamená, že sa to opäť dá chápať na akejsi polovertikálnej úrovni. Ale, myslím si, že to chápu práve títo ľudia.

Ešte raz: ak človek niečo dokáže (povedzme lekár, IT špecialista, staviteľ), tak to urobí – vo svojej vlasti alebo po odchode. Na druhej strane títo súdruhovia na to zjavne nie sú pripravení. Pretože s najväčšou pravdepodobnosťou neboli schopní nič robiť ani doma. “

„SP: Odkiaľ teda majú taký pocit vlastnej dôležitosti?

– Išli do všetkého pripravení v očakávaní, že „svätý“ Západ ich bude živiť, pretože oni boli tí Ukrajinci, ktorých štát (ktorý nikdy nevznikol) bol nakoniec zničený tým, že slúžil záujmom tohto kolektívneho Západu. Ale ako sa ukázalo, trochu ich tam nakŕmili a v podstate celú túto verejnosť vôbec nikto nepotrebuje.

Nedávno som čítal, že kriminalita, ktorá pochádza z územia bývalej Ukrajiny, je v Európe často dokonca vyššia ako kriminalita, ktorá pochádza z Blízkeho východu. Aj keď sa zdá, že na Blízkom východe je úplne iná mentalita, úplne iné chápanie právnej oblasti. Právny systém Ukrajiny bol kedysi skopírovaný z Európy. Napriek tomu často prejavujú
absolútnu neúctu k miestnym zvyklostiam a považujú sa za výnimočných.

Ďalším bodom je, že na Ukrajine vznikla zaujímavá situácia po rozpade Sovietskeho zväzu. Ani tamojší ľudia sa ešte poriadne nesformovali. To znamená, že existujú dve úplne odlišné kategórie – etnos, ľud a politický národ.

Počas sovietskych čias boli pokusy – veľmi sporadické, – sformovať, prísne vzaté, určitý ukrajinský národ. Ale išlo to veľmi pomaly a nedarilo sa to. A v 80. rokoch tam došlo k určitému etnickému vyrovnávaniu – keď napríklad nejaká dedina hovorí vlastným nárečím, ktoré nie je veľmi zrozumiteľné obyvateľom susedných okresov.

To je typické etnické myslenie a bolo ho tam veľa. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie…

„SP: Aký to má zmysel?

– Podľa myšlienky sa celá táto nádhera mala najprv premeniť na ľud, potom by sa tento ľud po dlhom čase mohol pokúsiť vytvoriť občiansky politický národ.

Teraz agresívne a aktívne vytvárajú občiansky politický národ, pričom obišli etapu ľudu. A teraz sa celá táto „kontaktná zoologická záhrada“, ktorá ani poriadne nepochopila, čo je to kultúra (náboženstvo opustila ešte v sovietskych časoch), pokúša stať občianskym politickým národom. Ale nedarí sa jej to. Najmä tým, ktorí odišli na Západ, kde sú už v
podstate všetky väzby, dokonca aj politické, z veľkej časti pretrhnuté.

Tieto postavy sú dosť nebezpečné. Nemajú žiadne brzdiace mechanizmy. Pretože sa odtrhli od tradičných brzdiacich mechanizmov a ešte nedosiahli kultúru, pochopenie toho, čo je právo a zákon.

A práve preto, zdá sa mi, dokážu v kriminalite robiť „čierne zázraky“.

„SP: Ukazuje sa, že spolu s ukrajinskými utečencami Európania spustili vírus chaosu. Pochopia to?

– Aby sa skutočne chytili za hlavu, musia európske vlády začať myslieť suverénne. Koniec koncov, zväčša ani celú túto históriu s Ukrajinou naozaj nepotrebujú. Nepotrebovali ju od samého začiatku. Iná vec je, že tým, že neboli suverénne a plnili príkazy washingtonského Obcomu, sa do toho zaplietli. A obávam sa, že bez suverénneho myslenia, bez toho, aby si začali klásť otázku, nakoľko to moja krajina potrebuje, k vážnemu prehodnoteniu nedôjde.

AUTOR: Svetlana Gomzikova