„Ježiši“, on fakt povedal toto?

V relácii televízie Markíza Na telo plus zaznela zaujímavá modorátorská otázka Michala Kovačiča: „Vymýšľa si?“ Adresoval ju predsedovi vlády v demisii s obmedzenými právomocami a súčasne dvojjedinému ministrovi financií a zdravotníctva Eduardovi Hegerovi.

Kto si to má vymýšľať? Nuž, stalo sa už úplne normálnym, ak novinár verejne na plné ústa povie o politikovi, že si vymýšľa a nič sa nedeje. Vymýšľanie si politikov totiž už dlhodobo berieme ako fakt, ako súčasť ich „politickej“ práce. Aj to, že sú – povedzme eufemisticky, teda naozaj s použitím zjemňujúceho slova, ktorým sa nahrádza priame pomenovanie nepríjemných javov, predmetov, stavov alebo rozporuplných stránok života, teda, že eufemisticky sú často nie práve v ideálnej duševnej rovnováhe. Ozaj, áno, Michal Kovačič sa to Ediuarda Hegera pýtal na Igora Matoviča.

Slovenská koaličná politika je kopa hoaxového hnoja

Morálneho, etického, hodnotového. Ak by sme hľadali na Slovensku asi najproduktívnejších hoaxerov, našli by sme ich medzi tými, ktorých máme denne na obrazovkách, vo víkendových diskusiách a v oslavných článkoch titulov mediálneho hlavného prúdu. Pripomeňme si, v dobe, keď práve oni zneužili a nadužili – aj mocensky – výraz hoax, čo vlastne to slovo znamená: „Hoax je anglické slovo, ktoré znamená podvod, obyčajne taký, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť.“ V zmysle tejto slovníkovej definície sú u nás šíriteľmi hoaxov najmä predstavitelia koaličných strán a mnohí ích príčinliví služobníci či už na dobrých flekoch v štátnych inštitúciách, alebo v parlamentných laviciach.

Vydesený človek, ktorý už naozaj niečo zažil

„Ježiši, on sa ho fakt pýta na to, či si Matovič vymýšľa? Takto, z mosta do prosta, bez obalu?“ Pýta sa ma to pri sledovaní relácie 91 ročná matka. Jej generácia totiž bola zvyknutá na to, že ak niekto klamal, znášal za to dôsledky a povedať verejne, že si niekto vymýšľa, bolo žalovateľné. A naozaj to nie je útok na moderátora, je to ilustrácia toho, kam až správanie a verejné vyjadrovanie „našich“ politikov priviedlo hodnotový stav spoločnosti. Teda, skôr dnes už totálne bezhodnotový. Ak prijmeme ako normu, že politik si vymýšľa, ergo klame, potom lož povýšime na bežnú súčasť našich životov. A toho, že si vymýšľajú a klamú, prípadne zatajujú, toho sme svedkami každodenne. Najhoršie je, že to robia bez hanby, sú na seba hrdí a nechajú sa svojimi adorantmi oslavovať, ak nie vynášať až do neba.

Nevnímame to, neprekáža nám to?

Rezignovali sme, odovzdali sme sa osudu a oni to využívajú. Oni sa na našej rezignácii na civilizovanosť vezú. My sme rezignovali na kvalitu našich vlastných životov a oni sa práve na tom priživujú. Nie, nie je to výčitka nám, občanom, je to pripomenutie, spojené s otázkou, či takto chceme aj naďalej žiť a či do tohto systému pripravujeme na život aj naše deti. Slovensko zjavne potrebuje ďalšiu etapu národného obrodenia. Nový proces a obdobie formovania moderného národa a národností tu, u nás, žijúcich. Potrebujeme veľmi nástojčivo obnoviť kedysi platné a dôležité hodnoty spoločnosti, ktoré týmto našim politickým liliputánom ducha nikdy nič vravieť nebudú.