AMERICKÁ ROZPRÁVKA O HAVÁRII ICH DRONU Z POHĽADU SKÚSENÉHO NEMECKÉHO PILOTA

Podľa veľmi skúseného nemeckého pilota Petera Haisenka je mainstreamová rozprávka o zničenom americkom drone vymyslením, ktorá bola navyše skonštruovaná niekým odboru neznalým.

Autori tejto verzie sa totiž ani nenamáhali zistiť zásadné technické informácie, ktoré ukazujú, že popisovaným spôsobom nikdy k poškodeniu dronu dôjsť nemohlo…

Opäť sa teda vymýšľajú príbehy, ktoré len odborník rozpozná ako rozprávky. Ruský SU 27 vraj vylial palivo pred dráhu letu amerického dronu.

Zásoby paliva sa vyskytujú iba u lietadiel na dlhé vzdialenosti. Musí to tak byť, pretože maximálna pristávacia hmotnosť je o viac ako päť percent nižšia ako maximálna vzletová hmotnosť. Ide o to vedieť vykonať bezpečné pristátie krátko po vzlete v prípade núdzového pristátia.

Nejde ani tak o brzdný výkon pri vysokej váhe, ako skôr o to, vedieť vzlietnuť s nepodareným motorom. „Jumbo jet“ pojme vo svojich nádržiach až 200 ton paliva. Napríklad Boeing B 747 má maximálnu vzletovú hmotnosť až 450 ton, ale maximálna pristávacia hmotnosť sa pohybuje okolo 320 ton.

V prípade núdzového pristátia bezprostredne po vzlete s maximálnou hmotnosťou sa musí čo najrýchlejšie uvoľniť okolo 100 ton paliva, aby bolo možné vykonať bezpečné núdzové pristátie.

Stíhacie lietadlá, ktoré mali núdzové spúšťacie zariadenie, boli iba dva. Boli to americké F 111 a Saab Gripen. Posledný menovaný mal maximálny dolet iba okolo 4 000 kilometrov. F 111 je naproti tomu bombardér dlhého doletu s doletom až 7000 kilometrov. Prázdna hmotnosť okolo 22 ton je kompenzovaná maximálnou vzletovou hmotnosťou až 54 ton.

So všetkými prídavnými nádržami je možné pojať približne 30 ton paliva. Maximálna pristávacia hmotnosť je tajná, ale už teraz vidíte, že tu môže nastať problém. Preto má F 111 „systém vypúšťania paliva“.

To „normálne“ stíhačky nemajú, pretože sú rady za každý gram paliva, ktorý im umožní zotrvať vo vzduchu aspoň o niečo dlhšie ako hodinu. SU 27 tiež nemá vyklápací systém.

Do akej miery majú taktické diaľkové bombardéry USA alebo Ruska vrátane nadzvukových verzií výklopné systémy, možno len ťažko určiť. Čo však viem o nemeckom prúdovom lietadle Tornado je, že má systém na rýchle zníženie hmotnosti po poruche motora pri vzlete.

Tornado môže jednoducho vysunúť svoje prídavné nádrže na krídlach a je tak okamžite odľahčených o niekoľko ton. Kam dopadnú tony paliva a aké škody to môže spôsobiť? Koho to zaujíma? Je to vojnové lietadlo.

Interceptory nemajú systém núdzového spúšťania

SU 27 teda nemá vyklápací systém, ktorý by sa dal použiť na vysypanie paliva pred dronom. Čo ale ukazujú skvelé videá? Bezpochyby sa SU 27 veľmi približuje dronu. Vidíte priblíženie a potom zrazu biele, víriace mraky za motory. Je pravdepodobné, že v dôsledku náhleho zvýšenia ťahu sa vytvorí kondenzát.

Rovnako ako môžeme každý deň pozorovať stopy pár za komerčnými lietadlami. Pokiaľ sa pozorne pozriete na obrázky, môžete vidieť, že k tejto tvorbe kondenzátu dochádza priamo za oboma motormi a nie zo žiadneho vypúšťacieho potrubia. Pozri obrázok nižšie.

Teoreticky by sa dalo predpokladať, že pilot otvorí prívod paliva do prídavného spaľovania, ale bez jeho zapálenia. Pochybujem, že je to vôbec technicky možné. Bolo by to navyše zbytočné.

Čo sa teda mohlo stať, že tento dron havaroval? Už počas druhej svetovej vojny sa anglickým pilotom podarilo zostreliť nemecký V1, vôbec prvý bojový dron. Leteli veľmi blízko a zdvihli krídlo V-1 vlastným krídlom, čím zavalili riadiacu jednotku V-1. Stačilo ale aj letieť veľmi blízko k V1. Turbulencia za útočiacim lietadlom mala rovnaký vplyv ako priamy kontakt.

Drony nemajú bezpečnostné štandardy komerčných lietadiel

Tým sa dostávam k základnému problému všetkých dronov. Zatiaľ čo za normálnych okolností dokážu dobre držať kurz, bojujú v ťažkých turbulenciách. Aj preto, že sú relatívne malé a nie je tu pilot, ktorý by dokázal rýchlo reagovať na nepredvídané okolnosti.

Je teda celkom dobre predstaviteľné, že SU 27, ktorý je podstatne ťažší ako dron, môže spôsobiť jeho haváriu jednoducho tým, že blízkym preletom spôsobí pred dronom také silné turbulencie, že jeho riadiaca elektronika je zahltená a on havaruje. To môže dôjsť tak ďaleko, že táto turbulencia premôže mechanickú integritu a postihnuté lietadlo stratí časti alebo dokonca polovicu krídla.

Stále však existujú snímky poškodených listov vrtule na drone. Ruský pilot sa vraj dotkol chvostom vrtule. Myslím, že je to nepravdepodobné. Vrtule sú vyrobené z tvrdšieho materiálu ako zvyšok vonkajšieho plášťa. To znamená, že takýto kontakt medzi chvostovou jednotkou a vrtuľou môže mať za následok vážne poškodenie chvostovej jednotky, čo môže viesť k havárii.

Ktorý pilot by sa odvážil podstúpiť toto riziko s neistým výsledkom? Ako som povedal, existujú lepšie možnosti. Myslím si teda, že je pravdepodobné, že časť samotného dronu, ktorá odpadla v dôsledku silnej turbulencie, zasiahla a poškodila vrtuľu.

Výsledkom sú silné vibrácie, ktorým konštrukcia dronu neodolá. Keď sa pozriete na obrázky vrtule, tiež si to všimnete, že existujú štruktúry, ktoré siahajú ďaleko za vrtuľu. V prípade kontaktu nemohol SU 27 vôbec zasiahnuť vrtuľu. Konštrukcia v spodnej časti trupu slúži na ochranu vrtule napríklad pri štarte a pristátí. Pozri obrázky nižšie:

Americké drony nemajú nad Čiernym morom čo robiť

Mali by ste mať jasno v jednej veci: Drony nie sú navrhnuté podľa štandardov, ktoré sú povinné pre lietadlá prepravujúce ľudí. Začína to tým, že majú iba jeden motor. Núdzové pristátia, ktoré môže vykonať skúsený pilot, nie sú pre drony naprogramované. Ale predovšetkým – a to je zásadná otázka: Čo tento americký dron vôbec robil nad Čiernym morom? A to navyše pred Krymom.

Niet pochýb o tom, že tento špionážny dron bol navrhnutý tak, aby poskytoval prieskum ukrajinskej armáde. Takže prítomnosť tohto dronu je sama o sebe provokáciou. Rovnako ako jadrový americký B-52, ktorý minulý týždeň simuloval priblíženie k Petrohradu cez Baltské more… proti agresívnemu Rusku.

Obe akcie, B 52 aj dron, pripomínajú 50. roky. Vtedy USA neustále testovali sovietsku protivzdušnú obranu prenikaním do sovietskeho vzdušného priestoru s technologicky špičkovým vybavením. To prestalo, až keď Rusi dostatočne zlepšili svoje zručnosti, aby týchto útočníkov zostrelili.

Po zostrelení jedného skončili aj prelety amerických U-2 nad Sibírou v rozpore s medzinárodným právom. Mimochodom, boli to práve tieto prelety, ktoré zastavili rokovania o zblížení medzi Kennedym a Chruščovom. Dá sa teda predpokladať, že súčasné provokácie americkej armády majú za cieľ udržať ruskú obranu zaneprázdnenú a otestovať ju.

Lietanie s vypnutým transpondérom naznačuje temné úmysly

Nezabúdajme, že hoci sa americký dron nachádzal v medzinárodnom vzdušnom priestore, čo je tiež pochybné, jeho transpondér bol vyradený. To je zase v rozpore so všetkými konvenciami, pretože potom nebudú fungovať ani varovné systémy na civilných lietadlách, ktoré majú stretom zabrániť.

Ani pozemná kontrola nedokázala varovať pred kolíziou. Takže keď teraz USA obviňujú Rusko z „neprofesionálneho správania“, je to rovnaké ako vždy: oni sami provokujú, a keď za to jedného dňa dostanú po hlave, ostatní boli „neprofesionálni“.

Suma sumárum: rozprávka o rozliatom palive je nezmyselná. Vrtuľa nemôže byť poškodená vystrekovaním paliva. Odoláva dokonca aj krupobitiu. Odniesla by to aj turbína a tá tiež neexplodovala.

SU 27 nemá rýchloupínací ventil. Priamy kontakt je veľmi nepravdepodobný, pretože by ohrozil samotného útočníka. Existuje však veľká šanca, že turbulencie z SU 27 poškodili americký dron alebo že bol operátor dronu situáciou tak zdrvený, že urobil nejakú hlúposť. Dron bol s najväčšou pravdepodobnosťou riadený cez Ramstein.

Ako možno podobným incidentom v budúcnosti predchádzať? Je to jednoduché: USA musia ukončiť svoje celosvetové prevádzkovanie dronov, ktorými nielen provokujú a špehujú, ale už zavraždili aj tisíce nevinných civilistov. Ale kto by chcel zastaviť USA, okrem Rusov a Číňanov? V tomto ohľade je hodnota západu absolútne bez akýchkoľvek hodnôt….