Josef Vohnout: SLADKÉ PLODY NAŠEJ SPRÁVNEJ ORIENTÁCIE
Je to konečne tu! Ďalšie víťazstvo v rade nekonečných víťazstiev zeleného komunizmu. Začínajú sa nám tie skvelé triumfy našej doby nejako kriticky hromadiť, orientácia na dojem začína byť úplne prevažujúci smer nášho počínania. Nič nefunguje? Nevadí, dôležité je, že máme z toho dobrý pocit a má to ten správny ideový náboj. Kto si otvorí klapačku, že to nie je až také dobré, to je jednoducho proruský dezolát a je hoden zatratenia.
Koniec spaľovacích motorov
Donedávna to ešte bola odporná dezinformácia, ktorú ruskí švábovia chceli narušiť naše budovanie rozkvitnutej záhrady. Vo voľbách kandidovali strany s jasne deklarovaným programom ukončenia spaľovacích motorov, pretože táto téma sa dotýka každého, a tie tiež vyhrali s touto témou voľby. Kto si spomína na niečo iné, je dezinformátor a nepriateľ demokracie. Že sa nič také nepripravovalo, pretože by to porušovalo záujmy nášho štátu, tak to potvrdil sám náš slušný pravdomluvný predseda vlády už v roku 2021. Nikto nič také ani trochu nechystal a ako múdro hovoril, zákaz bol neprijateľný. A mal pravdu, predseda, vyjednal to šikovne. Nie je to zákaz, ale iba obyčajný koniec.
Spaľovacie motory nekončia, to je proruská dezinformácia, pretože Nemecko si pre Porsche vyjednalo výnimku. V jej rámci sa do spaľovacích motorov bude liať špeciálne a klimaticky úplne neutrálne palivo a posledný výkrik európskej vedy – syntetický benzín. Síce tento úžasný pokrokový prostriedok vynašli už v roku 1913 a vysokú popularitu si neskôr získal vo vtedajšej zjednotenej Európe pod vedením európskych komisárov z tretej ríše, ale koho to zaujíma. Jednoducho to oprášime, dá sa tomu nový dynamický názov a je z toho najnovšia technológia e-palivo. Pretože malo úplne vynikajúce vlastnosti, tak sa aj vo vojnových podmienkach používal z úplnej núdze. Ale teraz je to inak. V názve je kúzelné písmenko E, preto ho nepoužívame z núdze, ale pre dobrú vec. To je potom niečo úplne iné. Budeme ho vyrábať z uhlíkovo neutrálnych molekúl slobody, predtým metán, a bude to všetko poháňať veterná energia. Cena vraj bude rovnako ako pri normálnom benzíne. Áno, iste, pochopiteľne to bude bezpochyby pravda. Ale akási zákerná štúdia, ktorú dávali dohromady najskôr ruskí agenti, hovorí, že cena za liter takého paliva je 10 dolárov. Česká asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu sa pre istotu o cene nezmieňuje vôbec, len tak trochu naznačuje, že bude potrebná čiastočná úprava klasických spaľovacích motorov. Jednoducho nič, čím by sme sa mali znepokojovať, úspechy budú ohromujúce. Kto je znepokojený, nahráva Rusku a pôjde v rámci prevýchovy na výstavku fotografií klimatických zmien. Ale opatrne, pretože nevieme, ako sa nám vývoj obráti. Európska komisia tak trochu zistila, že tie zlé plyny v hodných tepelných čerpadlách robia neplechu, tak je čo? Správne! Zakážeme. Tým sa problém nadobro vyrieši. Tá ucelenosť a koncepčnosť toho celého ma neprestáva udivovať. Ale nedostatok logiky nahradíme upevnením viery, pretože kto neverí je proruský flastenec.
Ako správne aplikovať EÚ smernice? Doslova a do písmena a ešte pritvrdiť
Aby sa vrátil k téme v nadpise, celkom ma zaujal v zásade banálny spor o názov produktu. Kam by sme to mali okná, keby si firmy len tak samé od seba vymýšľali názvy pre svoje výrobky? Úplná hrôza, to by sa určite zneužívalo napríklad na propagáciu všeličoho ako napríklad u tohto zlého produktu menom Kefírer. Jednoducho úplný amatérismus a anarchia. Niečo tak nesmierne dôležité je predsa potrebné zregulovať, aby bol trh sociálne zodpovedný. Kto má z toho iný pocit, nahráva proruským chcimírom. A tak predobrí úradníci uchopili európsku smernicu, ktorá hovorí, že prapodivná biela tekutina z rastlín sa nesmie volať mlieko. Mlieko je zo zvierat a nie z rastlín. Trochu to kazí kokosové mlieko, telové mlieko, kaučukové mlieko, ale to sú len problémy rastu, jednoducho tam dáme pár výnimiek a prijmeme ďalších úradníkov na ich kontrolu. Jednoducho správny zväzový prístup hodný našej záhradky.
Vyššie spomínaný zločinný výrobok mal slogan „Nesmiem sa volať a nie som mlieko, ale vy mi tak hovoriť môžete“. Pretože nariadenie EÚ hovorí, že názov mlieko nesmie byť použitý na rastlinný produkt, tak z toho úrady po dôkladnom mozgovom myslení urobili jednoznačný záver, že to je mätenie zákazníka. Matenie zákazníka je čo? Je zlé. A to je potrebné čo? Napraviť. A čím? Najúčinnejším nástrojom dobra a to pokutou, ktorá všetko zlo sveta zmení na žiarivé krásno. Ale čo sa nestalo? Tí fikaní zneužívači demokracie a našich mäkkých zákonov použili fintu s advokátom a dali to na súd. To by snáď tak nevadilo, máme vyspelú demokraciu a sťažovať sa alebo žalovať môžeme, ako sa páči. Lenže, ouha, sudcovia nemali prst na tepe doby a urobili spoločenský prešľap. Firma vyhrala.
Na prvý dojem si poviete, sú snáď na tom úrade debili? Ako môže niekoho zmiasť nápis „NIE SOM MLIEKO“ tak, že by to vytváralo dojem mliečneho výrobku? Ako to, že úradník nie je schopný jednoduché úvahy tohto typu? Vzhľadom na to, že niekto musel vypotiť zdôvodnenie, ktoré muselo byť v tomto prípade obzvlášť vydarené úradnícke dielo hodné zaradenia do nového umeleckého smeru – byrokratizmu, tak nejakú inteligenciu musel použiť. Zrejme v jadre obsahovalo tvrdenie, že nazývať mliekom rastlinnú sračku je zakázané av názve je mlieko, teda nie je inej cesty ako zákaz. Úplné tupé doslovné použitie predpisu a iniciatívne zhoršenie pod zásadou, všetko k neprospechu kontrolovaných. Úradník svoju inteligenciu použil iba na zdôvodnenie, prečo sa musí zaplatiť pokuta. Normálka, úradník motivovaný odmenami z výberu pokút vytvoril zámienku, aby mohol sankciu vymerať.
Ako vznikol systém, kedy sa verejnej správe absolútne neoplatí robiť rozhodnutia v prospech ľudí? Prečo všetky rozhodnutia úradov smerujú k tomu, aby na všetko povedali nie, pretože to je bezpečné? Prečo je potrebné, aby takú jednoduchú vec vysvetlil úradu súd? Zapojte všetku svoju fantáziu a predstavte si, že by úradník použil normálny rozum a vydal rozhodnutie, že toto predsa nemôže nikoho zmiasť. Dostal by to odvolací úrad a ten by povedal, hm, tak to ani náhodou. A rozhodol by proti. Razom by mal úradník mínusovú čiarku. Preto je pre úradníka vždy bezpečnejšie na všetko hovoriť nie, to nejde. To mu nikto vytknúť nemôže. Problém ani nie je, že sa ksindl podnikateľský bráni. Z vrecka úradníka to nejde, takže čo. Naopak za prípadné áno by niesol zodpovednosť, vyrojili by sa otázky, či tam nie sú nejaké tie väzby. Systém z ľudí urobí stroje na „nájde a nevieme“. Systém je jednoducho tak nastavený a preto generuje jednu hlúposť za druhou.
Nahrávka bola nelegálna, moja nahrávka to dokazuje
Že je to naozaj neľudský systém možno dobre vidieť na tom, ako komplikované klamstvá musí vymýšľať, aby obhájil neobhájiteľné. Učiteľka vyhodená z práce za svoje názory, riaditeľka sa raduje, ako je to správne, že ona učiteľka pôjde za svoje výroky pred súd. Sudkyňa je spokojná sama so sebou, že vyhadzov bol oprávnený. Ako kontext k tomu melie súdruh velepráskač Kartouz niečo o tom, aké dôležité je ponechať učiteľom možnosť slobodne demokraticky diskutovať s ich žiakmi nad témami, ktoré sa týkajú súčasnej situácie. Slobodne a demokraticky diskutovať a potom ich za to zavrieť. Tak to je tá správna sloboda. Áno, viem, komu na tom príde niečo divné, je proruský dezolát. To, že zblbne úradník, pretože je koliesko v systéme a jeho zárobok závisí od jeho otáčania sa v stroji, to sa dá pochopiť. Ale že takto myšlienkovo zhlúpne vzdelaná vrstva národa?
Jednoduchá aplikácia logiky napovedá, že učiteľka bola vyhodená za názor z práce. Etalón demokracie jej trestný postih okomentuje, že to je potrebné na slobodnú diskusiu. Asi tým mienil diskusiu na tému je naša liberálna demokracia skvelá alebo len úžasná? Jej nadriadená sa nepodivuje nad tým, že žiaci chodia práskať na fízliareň a je rada, že to tak je. Zrejme až do doby, než si niekto nahrá ju, trochu to zostrihá a potom ju v tom nechá vyplákať. Vôbec naša spoločnosť je doslova posadnutá kriminalizáciou slov. Dá sa to celkom dobre ilustrovať na prípade Jurečky a jeho rozhovore so šéfom Úradu práce. Všimnite si, že jeho nahrávku preveruje Národná centrála pre organizovanie odhaľovaného zločinu. Oni si síce radšej hovoria Národná centrála proti organizovanému zločinu, ale aj tak si kladiem otázku, čo je na prípadnom banálnom pracovnom spore ministra a jeho podriadeného tak závažného, že to musí riešiť tento špeciálny protimafiánsky útvar. Na posúdenie snáď stačí jeden právnik orientujúci sa v trestnom práve. Páči sa mi, aké srdečné vzťahy v systéme panujú, veď kto z nás si nahráva každý pracovný hovor so šéfom? Bežná vec a rovno s tým do novín. Tu by sa libtardom malo trochu rozsvietiť, že tá beštia fakt hryzie a jej chuť je nesmierna.
Radšej sa mýliť so Stranou než mať pravdu proti Strane
Potom sa netreba čudovať, že v takej atmosfére nikto nemá odvahu sa protiviť a potom sú bez diskusie presadzované stále väčšie nezmysly, ktorých hlúposť sa neustále stupňuje rovnako ako za komunizmu. Všetci videli, že to je nezmysel, ale na papieri to vyzeralo krásne – zdvojnásobíme toto, zlepšíme tamto a zvýšime výrobu tamto. A keď sa to nepodarilo, tak to bola chyba amerických agentov. Ale je vidieť pokrok, dnes sa už tak nevyhovárame, máme agentov ruskej. Navyše nám chudobu s biedou nerobia diverzanti, ale už si to ordinujeme sami premyslene v záchvate masochistických orgií. Krásnou ukážkou je návšteva súdružky Pekarovej na Taiwane. Pekarová je jeden z najlepších argumentov pre misogyny štandardne, ale tu sa skutočne prekonáva. V červených šatách, čo má v čínskom kultúrnom chápaní pomerne zásadnú symboliku, sa nechá fotiť s predstaviteľmi ostrova. Zaujímalo by ma, čo tým Česká republika získa? Kto si ešte dnes spomenie na to, ako Pepek Vyskoč cestoval na Taiwan a po jeho návšteve nejakou záhadou automobilka Škoda začala zvažovať, že opustí čínsky trh. Ale musím tiež všetkých strážcov pravdy s očami planúcimi a srdcom horiacim pre nezávislú novinárinu uistiť, že by ma ani nenapadlo spájať nedostatok liekov v súčasnej dobe so šírením demokratických hodnôt v podaní Pekarovej. Tieto udalosti spolu úplne ani trošičku nesúvisia, pretože nedostatok nastal oveľa skôr, než tam odišla, však? Nič ako príprava diplomatickej návštevy nie je a ani nijako neporušujeme politiku jednej Číny, pretože pre nás sú zmluvy úplne sväté. Mať konflikt s dvoma jadrovými veľmocami je pre nás úplne únosná pohoda. Navyše nebudeme počítať grošíky, to je veľmi a veľmi škaredé. Nám ide iba o hodnoty, takže otázka, čo tým získame, je jednoducho kontrarevolučná. Som vyspelá demokracia a nie nejaká banánová republika, aby sme sa starali o nejaké hlúpe ekonomické záujmy. Poukazovať na to, že Honduras bol vždy poslušný americkým záujmom a poskytoval napríklad svoje územie jednotkám Contras, je úplne nepatričné. Takže v akom záujme tam Pekarová išla, je celkom dobrá otázka. Stačí sa rozhliadnuť v ľubovoľnom obchode, čo má na sebe nápis vyrobené v Číne a tie hodnoty dostávajú trochu horkú príchuť.
Ospravedlňujem sa, súdruhovia, nie som dezolát
Ako vláda alebo systém, ktorý predstavuje, chápe demokraciu, možno tiež dobre ukázať na prípade olympionika Slobody. Aktivistický udavač Jiří Doležal vie, čo doba žiada a rozumie slobode ako nikto iný. Výborné, že pri tomto článku je prosba o príspevok na obranu slobody tlače. Čo môže viac ukazovať úplnú myšlienkovú nedostatočnosť viac ako toto spojenie? Ale celkom ma udivila reakcia olympionika Slobody. Ktorý namiesto toho, aby súdružku ministerke aj uslintaného šmoka poslal leninskou cestou a povedal, že jeho názor je jednoducho taký, tak sa začal kajať, ospravedlňovať a vysvetľovať. Toto u zmrdov nikdy nezabralo. Čo o to, robí im to dobre týrať svoje obete a počúvať ich žadonenie, pretože to posilňuje ich pocit moci, ale milosti sa nedočká. Aj keď musím povedať, že neviem, akým tlakom bol vystavený a čo mu hrozí. Síce štátu vybojoval medaily, preslávil Českú republiku, je doslova gigantom proti trpaslíkovi Doležalovi a to doslova aj vo fyzickom zmysle. Napriek tomu je v pozícii morálneho majáka práve onen zvrátený trpaslík. Pri jeho fyzickej nedostatočnosti si musí užiť pocit moci. Olympionik má mnohé zásluhy, ale raz šliapne vedľa a čiary máry fuk, je z neho dezolátny flastenecký chcimír. Mimochodom, všímate si, ako sa množia tieto posmešné prezývky? Viete čo to znamená? Tak sa skúste zamyslieť, aké dôsledky to malo napríklad u Lenina, ktorý nepriateľov nazýval škodlivým hmyzom. Je vidieť, ako súčasní predstavitelia vlády chápu pojem sloboda názoru alebo slova. Pre nich demokracia znamená, že s nimi môžete len a len súhlasiť. Cítia sa silní, a preto neváhajú útočiť na akéhokoľvek úchylkára, ktorý pokriví správny spôsob nazerania. Jednoducho hra na demokraciu skončila. Lenže, každá akcia vyvoláva reakciu. Prišli na to aj komunisti, keď prenasledovali kdekoho. Otázkou je, kedy na to dôjde súčasný režim a čo nás to bude stáť.
AUTOR: Jaroslav Vohnout Preklad : JNS
