Do EÚ prichádza veľké množstvo ukrajinského obilia, ktoré nespĺňa európske predpisy, kazia ceny tunajším poľnohospodárom

EÚ/UKRAJINA: V posledných dňoch sa množia správy o tom, ako do EÚ prichádza veľké množstvo ukrajinského obilia, ktoré nespĺňa európske predpisy, kazia ceny tunajším poľnohospodárom a vôbec tu prevracia naruby trh a nikto vlastne nevie, čo z toho bude. Nedávno sa objavila správa, že Maďarsko zadržalo náklad, ktorý bol plný pesticídov a vrátili ho späť. Množí sa mi otázky, čo o tom viem a či by som sa k tomu mohol vyjadriť. Dnešná sobota sa na to hodí a tak sa dnes pokúsim vysvetliť, čo sa na spoločnom európskom trhu (ktorý zvýhodňuje veľkých hráčov) vlastne deje.

Musím začať vlani v žatve. To vojna na Ukrajine išla na plné obrátky a nikto naozaj nevedel, ako budú vyzerať protiruské sankcie. Nikto netušil, čo sa bude môcť voziť a čo naopak nie, nevedelo sa, či cez Čierne more bude niekto voziť obilniny, hľadali sa cesty, ako komodity voziť pomocou vlakov do Európy, určite si spomeniete na obrázky čakajúcich lodí pri dunajských prístavoch… do toho sa nevedelo, ako to naozaj bude s ruským plynom, Nordstrýmy ešte išli… tiež pokojne mohla byť Tretia svetová vojna, Putin aj Biden sa mohli blbo vyspať… Proste ceny obilnín boli vysoké.

Ceny boli také vysoké, že po žatve sa pšenica dala predať aj za deväť tisíc korún tona. Len pre porovnanie, o rok skôr to boli sotva štyritisíc za tonu. Zároveň ceny hnojív boli skoro štvornásobné, nikto nevedel, či jeho výrobná linka nejde poslednú sezónu a väčšina poľnohospodárov sa pripravovala, že na hnojivá jednoducho nebudú mať.

V takej atmosfére nie nakupovalo a predávalo. Na jednej strane to bolo opojné. Obilie vyrástlo za staré nízke ceny a predávalo sa za nové vysoké ceny. Takmer všetci na tom v podstate zarobili av ich účtovnej uzávierke sa to prejavilo. To sú tie vysoké zisky, ktoré poľnohospodárstvo dosiahlo. Ale na druhú stranu, nikto nejasal, pretože nevedel, koľko naozaj budú tento rok hnojivá stáť. Dopadlo to nakoniec tak, že tí, čo naozaj dobre zarobili, tí nakúpili hnojivá vlani a za veľmi vysoké ceny, pretože reálne hrozilo, že budú ešte drahšie. Tí, ktorí toľko nezarobili, tí počkali do tohto roku a mali šťastie, ceny začali klesať, pretože trhy si zvykli a prestali veriť na Tretiu svetovú vojnu.

Zhruba od decembra vysoké ceny klesajú. Podarilo sa to vymyslieť s plynom aj elektrinou, napojili sa nové logistické reťazce a od februára sa ceny komodít aj hnojív začali približovať predvojnovým cenám. Sú stále ešte o niečo vyššie, ale už nie o toľko.

Lenže… u poľnohospodárov aj u výkupcov stále leží pšenica, ktorú kúpili vlani za hentech deväť tisíc korún za tonu, ale nikto to od nich teraz nechce kúpiť a spracovať. Kšeft je vždy ýbr ales a keď máte kúsok za hranicami EÚ obrovskú obilnársku veľmoc, ktorá má veľmi solídnu úrodu a nemá úplne kam vyvážať, pretože síce urobila s Ruskom dohodu o vývoze obilia, ale zároveň Lavrov jazdil po Afrike a ponúkal ruskú pšenicu namiesto ukrajinskej, tak jej jednoducho veľa zostalo. Rusi vlani mali takú rekordnú úrodu, že dokonca budú Afrike nejakú pšenicu dávať darom, aby vôbec mali skladovacie miesto na tohtoročnú úrodu.

Ukrajinská pšenica tak nakoniec išla do sveta o dosť menej, než sa plánovalo. A pretože je lacná, kšeft nakoniec vždy zvíťazí nad predpismi a tak nám teraz tá nadbytočná pšenica ide do EÚ. K nám do SR jej veľmi nepríde, ale veľa jej ide do Poľska aj Nemecka. Nemecko má veľkú mlynársku kapacitu a teraz s múkou v podstate podčiarkli celý východúnijný trh. Nemecká múka je teraz podstatne lacnejšia ako česká, pretože sa robí z lacnej ukrajinskej pšenice.

Na Ukrajine sa nedodržiavajú predpisy Únie na pestovanie, hnojenie a agrochémiu. Ale keď ide o kšeft, tak idú nakoniec predpisy bokom a „nejako sa to urobí.“ Spravidla tak, že sa tá nadlimitná pšenica zmieša s nejakou inou a voila, už to vyhovuje. Navyše aj na Ukrajine vedia pestovať pšenicu tak, aby únijným predpisom vyhovovala. Nie je to tak, že by sme boli zaplavení nejakým sajrajtom, sme jednoducho zahltení lacným tovarom, ktorý nevyhovuje vo väčšej miere, než ako sme tu zvyknutí.

Európsky trh samozrejme stojí. Drahú európsku pšenicu nikto nechce. Tej ukrajinskej je toľko, že cena neustále klesá. Väčšina obchodníkov to rieši tak, že tiež kupujú ukrajinskú pšenicu a miešajú ju s tou našou, aby výsledná cena nebola taká stratová alebo dokonca bola trochu zisková. Keď zmiešate pšenicu za deväť tisíc s pšenicou za tri tisíc, dostanete pšenicu za šesť tisíc a to sa už treba predať dá… Na nejaké pesticídy sa kašľa, pretože to sa zriedi.

Väčšiny českých poľnohospodárov sa to netýka… oni predali už vlani v období vysokých cien a teraz sú až do žatvy v pokoji. Ceny hnojív klesli, nakoniec všetci svoju situáciu viac-menej vyriešili. Ale ak niekto svoju úrodu ešte nepredal, tak splakal nad zárobkom. U nás majú Čierneho Petra obchodníci. Tí draho nakúpili a teraz musia lacno predávať. Tak ako vlani rozprávkovo zarobili, tak tento rok zase podobne rozprávkovo prerábajú. Nedokážem zatiaľ povedať, či tohtoročná strata bude väčšia alebo menšia ako minuloročný zisk.

Horšie sú na tom napríklad Poliaci. Tam vyzerá poľnohospodárska štruktúra trochu inak a tamojší poľský minister poľnohospodárstva vlani radil, aby producenti obilia nepredávali, že pôjde hore. Teraz skončil, pretože ho poslúchlo nadkritické množstvo poľnohospodárov a majú teraz existenčné problémy. Podobná situácia je vraj aj v Maďarsku, ale neberte ma úplne za slovo.

Ja osobne tvrdím, že do žatvy je to viac-menej jedno. Kšefty nejako dopadli, prvovýroby majú svoje isté, obchodníci tohtoročné straty vyrovnávajú minuloročnými ziskami, ceny hnojív sa aspoň trochu ustálili a to, čo bolo potrebné pre budúcu úrodu, to už bolo vykonané aj zaplatené. Do žatvy sa už nič významné nestane. Ukrajinská pšenica sem bude prúdiť ďalej a záležať bude na tom, čo bude v lete. Až žatvy ukážu, čo sa bude ďalej. Tam sa bude lámať situácia.

Revolučná situácia nastane až tým, či nízke ceny obilnín budú trvať aj ďalej. Či je ukrajinské obilie novou stálicou, alebo len ďalším výkyvom, akých sme vlani zažili celý rad. Ale či tak či tak, my u nás na to nebudeme mať vplyv. Toto bude boj Poľska s Nemeckom.

AUTOR: Vidlák