JUDr. Peter Weis: Judikatúra k cenzúre
AJ JUSTÍCIA NESIE ZODPOVEDNOSŤ ZA MEDIÁLNY TEROR
SLOVENSKO: Štátna moc by si mala v prvom rade uvedomiť, že ísť do konfliktu s čl. 40 Ústavy (cenzúra sa zakazuje) bez vyhlásenia mimoriadnej situácie v tejto oblasti a jej náležitým zdôvodnením je začiatkom konca demokracie a dokonaním deštrukcie právneho štátu.
Nižšie si dovolíme uviesť judikatúru, podľa ktorej je zavedenie legálnej definície dezinformácie a vôbec používania tohto pojmu “znásilnením práva” spôsobená zrejme indoktrináciou jediným názorovým spektrom a zároveň aj hrubou právnou nelogičnosťou.
„Najdôležitejšou politickou slobodou v ústavnom systéme každého demokratického štátu je sloboda prejavu. Bez slobody prejavu nie je diskusia a bez diskusie nie je demokracia. Aj z uvedeného dôvodu požíva politický prejav zvýšenú mieru ochrany. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP sa najcitlivejšie posudzuje obmedzenie slobody prejavu v oblasti politiky a verejného záujmu (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Sűrek v. Turecko, 8. 7. 1999, č. 26682/95, bod 61).“[1] „Kritéria pre určenie pravdivosti informácie sú neraz subjektívne. Preto štát nemôže zaručovať právo jednotlivca na informácie vytvorením štátneho orgánu s právomocou rozhodovať o pravdivosti informácie, ktorá sa môže prijať, vyhľadať alebo rozšíriť. Ústava v čl. 26 ods. 2 zaručuje právo prijať akúkoľvek informáciu, pravdivú i nepravdivú, a ponecháva na oprávnenej osobe, aby si sama vyhodnotila prijatú informáciu. V záujme zvýšenia pravdepodobnosti, že oprávnená osoba dostane pravdivú informáciu, sa od štátu vyžaduje ochrana pred tvorbou monopolu na informácie.“[2] „Za extémnych okolností, ak by nejaký režim v štáte zrušil takmer všetky práva a slobody, ale neuvážene by zachoval slobodu prejavu, existovala by šanca, že vďaka slobode prejavu si dotknutá populácia dokáže všetky ľudské práva a slobody vydobyť späť. Naopak, prezieravá totalita siahne v prvej vlne na slobodu prejavu s vedomím, že až tú potlačí, aj všetky ostatné ľudské práva a slobody pošle do nenávratna.“[3]
[1] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2017
2 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/1998.
3 DRONEC, J.: Sloboda prejavu a sloboda po prejave. Šamorín. 2013. s. 404.
[1] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2017
[2] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/1998.
[3] DRONEC, J.: Sloboda prejavu a sloboda po prejave. Šamorín. 2013. s. 404.
AUTOR: JUDr. Peter Weis
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
