ŽIADNU PONUKU SOM NEDOSTALPriatelia, nie každá hlúposť stojí za môj komentár, ale keď sa sprostosti začnú množiť a košatieť, som nútený na ne zareagovať.
ŽIADNU PONUKU SOM NEDOSTALPriatelia, nie každá hlúposť stojí za môj komentár, ale keď sa sprostosti začnú množiť a košatieť, som nútený na ne zareagovať. Včera sa ku mne dostal tradične popletený článok Andreja Bána z Denníka N, v ktorom špekuloval, že by som sa mal objaviť na kandidátke SNS spolu s Jánom Drgoncom, Jánom Baránkom a Milanom Markovičom. No tak sme sa zasmiali, a tým to pre mňa skončilo, lebo červené denníčky už o mne natárali toľko sprostostí, že nemá význam míňať čas a energiu na ich vyvracanie. Dnes sa však podobná špekulácia objavila aj v Štandarde, ktorý považujem za seriózny denník, a preto musím na tieto tvrdenia zareagovať. Tým skôr, že v serióznej žurnalistike bývalo kedysi dobrým zvykom, že skôr, ako niečo o niekom pustia von, sa ho najprv spýtajú, či je v tom aspoň štipka pravdy.Žiadnu ponuku som nedostal. Nebudem zatajovať, že som sa s Andrejom Dankom nikdy nestretol, ale o ničom takom nebola reč. Okrem toho, neviem si predstaviť, že by som bol na jednej kandidátnej listine s Kuffovcami, a to som si myslel, že takéto divoké spojenia nikomu príčetnému nezídu na um. Na rozdiel od našich aktivistických novinárov však nemám z krokov SNS panický strach. Vítam spájanie národných síl. Môžu významným spôsobom zamiešať karty a myslím si, že Andrej Danko to robí veľmi dobre. Len si musí dať pozor, aby to neprepálil ako v Čapkovej rozprávke o psíčkovi a mačičke, ktorí varili tortu a nahádzali tam všetko, čo bolo v komore. Spájanie je veľmi potrebný trend na našej politickej scéne, ale už som sa veľakrát vyjadril, že sa musí diať spôsobom, ktorý je hodnotovo konzistentný, čitateľný a pre voliča uveriteľný. Ak sa chce Komunistická strana Slovenska podieľať na spájaní národných a kresťanských síl, je to jej problém. Napokon, oni už pred minulými prezidentskými voľbami vydali vyhlásenie, že je pre nich prijateľnejší Harabin ako Chmelár, lebo ja som vraj málo kresťanský… No veď prosím, keď chcú zapojiť do hry takýchto ideologicky zmätených tárajov, majú to mať. Ale v zdravom politickom prostredí by sa mali spájať konzervatívne strany s konzervatívnymi, liberálne s liberálnymi a ľavicové s ľavicovými. Vidíme, že najmenej sa to darí v liberálnom tábore, ktorý je až tragikomicky rozhádaný, a to napriek tomu, že médiá hlavného prúdu robia v ich prospech neuveriteľnú nadprácu, vrátane verejnoprávnej televízie, ktorá až škandalóznym spôsobom neustále propaguje generála Macka ako „vojenského experta“, aby nemusela spomenúť, že je to predseda zanedbateľnej politickej strany. Národný rozmer bol vždy silným pilierom mojej politickej identity. Nie je založený na exkluzívnom nacionalizme, ale inkluzívnom vlastenectve vyplývajúcom z dôsledného poznania slovenských dejín a kultúry, na ktorom som si vypestoval hlbokú lásku k Slovensku. Ale nie je to môj jediný, ani najsilnejší rozmer. Nie som orientovaný kresťansko-konzervatívne, ale ľavicovo. Ak to chcete počuť politologicky presne, som socialista, pacifista a environmentalista. Viem sa zhodnúť so všetkými politickými prúdmi na spoločných záujmoch Slovenska, ale neťahajte ma do revírov, ktoré mi nie sú vlastné. Dúfam, že som sa vyjadril jasne, snažil som sa to napísať tak, aby to pochopili aj nie veľmi inteligentní novinári.
Chcem prispieť na chod stránky Jednotné nezávislé Slovensko
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
