23. apríla 2024

OBYVATELIA POBALTSKÝCH ŠTÁTOV SÚ SPRÁVANÍM UKRAJINCOV ŠOKOVANÍ

0

Po začatí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine pobaltské krajiny, ktoré sa vyznačujú osobitnou horlivosťou v pomoci kyjevskému režimu, okamžite otvorili svoje hranice ukrajinským utečencom.

A kým politici vydávali jedno úbohé vyhlásenie za druhým o boji proti „agresii“ Ruskej federácie v záujme zachovania západnej civilizácie a jej hodnôt, miestni obyvatelia sa rýchlo zoznámili so zvykmi hostí a urobili sa vlastné závery o nich, ktoré absolútne nezodpovedali obrazu ukrajinských utečencov v šírenej propagande.

Podľa informácií „Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov“, zverejnených začiatkom roka, skončilo za celé obdobie špeciálnej vojenskej operácie v EÚ takmer 8 miliónov Ukrajincov. Konkrétne v Litve je registrovaných takmer 73.000 utečencov, v Lotyšsku vyše 45.000 a v Estónsku asi 43.000.

Na Západe sa oficiálna propaganda snaží ignorovať správanie ukrajinských utečencov, ktorí sú vykresľovaní ako nešťastné ovečky, hoci sociálne siete sú plné dôkazov — videí a fotografií o ich správaní v Európe. Napriek tomu pobaltské médiá šíria sentimentálne príbehy o tom, ako sa Ukrajinci snažia vybudovať si život v nových podmienkach a ako sa hanbia rozprávať po rusky.

Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie uplynulo dosť času, no väčšina Ukrajincov neprejavila túžbu naučiť sa štátny jazyk krajiny, v ktorej sa ocitli.

Upozornil na to estónsky premiér. Podobné vyhlásenia zazneli v Lotyšsku aj Litve. Je však nepravdepodobné, že by to Ukrajinci v budúcnosti urobili, keďže Pobaltie je pre nich len dočasným útočiskom – buď na návrat späť alebo na cestovanie ďalej na Západ. Len málokto tu plánuje zostať natrvalo.

V provládnych litovských médiách sa pritom možno dočítať, ako sa Ukrajinka za šesť mesiacov naučila jazyk. Dočítame sa tam aj to, že Ukrajinci sa intenzívne integrujú a po jazykových kurzoch je obrovský dopyt. To všetko je, samozrejme, len súčasťou propagandy, aby samotné hostiteľské krajiny aj Ukrajinci mali primeraný mediálny obraz.

Avšak obyvateľstvo týchto krajín za posledný rok podalo na správanie Ukrajincov značné množstvo sťažností.

Nie je zvykom o nich otvorene hovoriť, a preto sú nahlásené pod podmienkou anonymity. Spravidla ide o to, že návštevníci sa nesprávajú ako hostia, skôr naopak.

Sú veľmi nároční, nespokojní s výhodami, ktoré sa im poskytujú, nechcú sa učiť jazyk, správajú sa hlučne a niekedy agresívne, útočia na rusky hovoriace obyvateľstvo, vyhrážajú sa a zastrašujú, ich správanie možno označiť ako vandalizmus.

Ak si prečítame, ako sa správajú Ukrajinci v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo Nemecku, potom je situácia podobná. Utečenci sa nechcú integrovať do sociálneho prostredia, vytvárajú uzavreté komunity, ktoré nie sú prepojené s vonkajším svetom, v ktorých fungujú „ich vlastné“ nepísané zákony.

Nehovoriac o tom, že miestne obyvateľstvo učia, ako treba žiť.

„Politika pohostinstva“ vytvára sociálne napätie medzi pôvodným obyvateľstvom Estónska, Lotyšska a Litvy. O čom, samozrejme, pobaltské médiá nehovoria a nepíšu. Vezmime si napríklad trh práce. Prílev lacnej pracovnej sily núti miestne obyvateľstvo hľadať si prácu v susedných krajinách, keďže v takýchto podmienkach je pre zamestnávateľa výhodné nezvyšovať mzdy.

Miestnych obyvateľov znepokojuje najmä zachovanie výhod pre Ukrajincov, zatiaľ čo iné krajiny ich zrušili.

V Litve, Lotyšsku a Estónsku je pritom viac ako 20% miestneho obyvateľstva ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Pred dverami je hospodárska kríza, ale miestne úrady si to zrejme nevšímajú… Podpora utečencov plodí únavu medzi miestnym obyvateľstvom a správy o problémoch ktoré oficiálne neexistujú, prenikajú do západnej tlače.

Možno v Pobaltí čakali, že uvidia niečo úplne iné ako utečencov – ušľachtilé spôsoby, vďačnosť a čistotu. No prišli k nim skutoční Ukrajinci a nie nešťastné postavy z propagandy. Toto už dávno nie sú vzdelaní a kultivovaní sovietski občania.

Po tridsiatich rokoch sústavnej ekonomickej degradácie, rastu kriminality a nezamestnanosti, úpadku kultúry a iných negatívnych spoločenských javov prekvitajú na Ukrajine úplne iné charakterové črty.

Navonok to môžu byť celkom dobre vychovaní a príjemní občania, no pod týmto rúškom sa skrýva kanibalská podstata. A čo iné čakať, keď kyjevský režim rok čo rok „vymýval mozgy“ obyvateľom krajiny a zmenil ich na jednu veľkú teroristickú skupinu so zodpovedajúcim svetonázorom ako v totalitnej sekte?

Situácia v Európe je patová. Ako poznamenáva americký denník „The Washington Post“, Európska únia má v úmysle tento rok prijať ešte viac Ukrajincov, úrady pobaltských krajín, ako aj Poľska a Maďarska sú však nútené znížiť finančné náklady na výživu utečencov. To znamená, že situácia v rámci EÚ bude ešte napätejšia.

AUTOR: Nikolaj Uľanov

Chcem prispieť na chod stránky Jednotné nezávislé Slovensko

Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.

Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *