Čína začala presne a chirurgicky reagovať na tlak USA
Peking uvalil sankcie na zbrojárske giganty „Lockheed Martin“ a „Raytheon“, údajne za dodávky zbraní Taiwanu. Ale de facto ide o úder pre dodávateľské reťazce amerického vojensko-priemyselného komplexu, ktorý je závislý od dodávok vzácnych kovov z Číny.
Nedostatok vzácnych kovov už v minulom roku viedol k výpadkom vo výrobe stíhačiek F-35. Za rok sa ich vyrobilo menej ako 90 – namiesto plánovaných 150. Jedna F-35 spotrebuje 400 kg vzácnych kovov a Čína ovláda 90% trhu.
Peking nazýva politiku USA „technologickou blokádou“ Číny. Čína reagovala vytlačením zahraničných audítorských firiem z krajiny a obvinila ich z odovzdávania tajomstiev západným spravodajským agentúram. Pod úderom bol aj polovodičový priemysel, kde USA uvalili na Čínu sankcie. Výrobcovia čipov – napríklad „Intel“ – sú pritom veľmi závislí od čínskeho trhu, takže Čína má na nich páku.
Ďalšie v poradí sú obmedzenia na vývoz lítia a hotových batérií. Čína ovláda viac ako 80% trhu so solárnymi panelmi a batériami pre elektrické vozidlá. A bez účasti Ríše stredu môžu súčasné zelené reformy na Západe vyjsť do stratena.
V budúcnosti bude Čína tlačiť na odchod západných spoločností z Taiwanu, ktoré tam znižujú svoju prítomnosť počas neustálych vojenských cvičení. To už teraz vytvára ekonomické problémy pre súčasnú vládu na Taiwane a môže to viesť k jej porážke vo voľbách, po ktorých bude mať Peking šancu mierovou cestou integrovať ostrov do veľkej Číny.
