Politický analytik Chmelár o spájaní slovenskej, tzv. pravice: tzv.politický plankton
Politický analytik Chmelár o spájaní slovenskej, tzv. pravice: „IDE LEN O PÁR TRPASLÍKOV, KTORÝCH NIKTO NECHCE A HĽADAJÚ SNEHULIENKU!“
SLOVENSKO: Chmelár o spájaní pravice. Podobne ako pred každými parlamentnými voľbami, aj dnes nám na politickej scéne vzniká veľké množstvo pravicových platforiem, ktoré sa navzájom poučujú o potrebe spájať sa. Historické skúsenosti nám však ukazujú, že väčšinou stačí lídrov „pripravených odhodiť egá a spojiť sa“ posadiť za jeden stôl a hádka je na svete. A to približne maximálne do desiatich minút. Pamätáme si ľudové platformy, dohody o neútočení, ale aj neúspešné spojenectvo Progresívneho Slovenska a SPOLU. Politický komentátor a odborník Eduard Chmelár už dokonca tvrdí, že spájanie sa menších pravicových strán už netreba brať vážne.
Neobjektívnosť RTVS?
Zaujímavosťou je, že spájaniu zabudnutých lídrov ako Pavel Macko, alebo Zsolt Simon, verejnoprávna RTVS venovala časť svojho obsahu. Podobný prístup si však už nezažívajú iné strany, povedzme vyjadrujúce svoj vlastný názor, ktoré majú oveľa nádejnejšie preferencie ako spomenutí lídri.
„Verejnoprávna televízia nám s veľkou pompou oznámila, že sa spája nejakých päť strán, ktorých názvy som si ani poriadne nezapamätal… Tak Kýblik, Šmudla, Kejchal, Rejpal a Dudroš by už boli. Možno sa pripojí aj Chrápal a Mudrák, Lucia Ďuriš Nicholsonová ponúkne svoje otrávené Jablko a máme tu zostavu 7 trpaslíkov so Snehulienkou,“ vyjadril sa k proaktivite RTVS Chmelár.
Politický planktón
Je pritom ťažké nemyslieť si, že lídri pravice naozaj dokážu odhodiť egá a naozaj sa dokážu spájať. Strany, ktoré disponujú nejakým programom, väčšinou opakujú tie isté frázy a preto by na prvý pohľad nemal byť problém spojiť sa. Potom však príde na rozdeľovanie neulovenej koristi a pre každého „lídra“ je zrazu komplikované ustúpiť zo svojej pozície.
„Prepáčte, ale ťažko sa mi berie vážne toto účelové spájanie politického planktónu. Najmä ak ide o strany, ktorých väčšinu nielenže nezachytí ani ten najjemnejší prieskum (to jest, neprehupli sa ani cez 0,1 % preferencií), ale ich názvy nič nehovoria ani odborníkom. Tým skôr, ak si nesplnili ani základnú domácu úlohu a už vedú husté reči, že odmietajú vstúpiť do vlády Hlasu… No navrhujem im, aby boli ešte zásadovejší a odmietli vstúpiť aj do parlamentu. Lebo ak som zdôrazňoval, že pri hodnotovo príbuzných stranách je spájanie obohatením politickej scény (najmä ak dominantnejší subjekt vezme na kandidátku preferenčne slabšie strany), v tomto prípade ide o vytváranie ponuky, ktorá nikomu nechýba,“ pokračuje Chmelár.
P. Macko – „generál bez vojska“
Macko a Simon tvrdia, že ich podivné spájanie sa zabezpečí to, že oni ako lídri prejdú do parlamentu. I to,že neprepadnú voličské hlasy. Problémom však je, že ich strany ľudia nepoznajú a ich preferencie sú na úrovní desatinných miest.
„A kým sa generál bez vojska Pavel Macko tvári, že chcú zabezpečiť, aby neprepadli voličské hlasy. Nemajte obavy: žiadne hlasy neprepadnú, oni totiž nijaké nemajú. Ide len o pár trpaslíkov, ktorých nikto nechce, ale oni veľmi chcú. A podľa toho by k nim mal volič aj pristupovať,“ uzavrel Chmelár.
AUTOR: Eduard Chmelár
ZDROJ: Ereport/FB Eduard Chmelár
Chcem prispieť na chod stránky Jednotné nezávislé Slovensko
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
