„Malo Rusko na výber?“ — nórsky profesor o príčinách špeciálnej vojenskej operácie
Profesor Medzinárodného mierového inštitútu v Oslo, Ola Tunander, vysvetľuje dôvody špeciálnej vojenskej operácie: My na Západe sa vidíme ako „dobrí ľudia“ v konflikte s Vladimírom Putinom, ktorý je „zlý“. Pre Rusko sú však „zlí ľudia“ Západ, USA a Spojené kráľovstvo.
Pre USA nie je vojna na Ukrajine o Ukrajine, ale o „oslabení Ruska“, hoci Putin dal jasne najavo, že nebude tolerovať prítomnosť USA na Ukrajine. Jej vstupu do NATO bude za každú cenu zabránené. Je ťažké si predstaviť, ako sa v takejto situácii dá vyhnúť globálnej vojne.
Ako začala vojna
Taktika pripomína prípravy na vojenskú intervenciu Sovietskeho zväzu v Afganistane. V júli 1979 začali USA zbraňami podporovať islamské povstanie v Afganistane. USA zamýšľali destabilizovať prosovietsku vládu v Kábule, aby prinútili Moskvu zasiahnuť. Americký poradca pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski a neskorší americký minister obrany Robert Gates výslovne uviedli, že USA nastražili „pascu“, aby vtiahli Sovietsky zväz do afganského „močiara“. Chceli vrhnúť ZSSR do „neúnosnej vojny“, ktorá by oslabila jeho ekonomiku a viedla k rozpadu a likvidácii ZSSR.
Podobne sa USA od roku 2014 pokúšali pripraviť „pascu“ pre Rusko na Ukrajine otvorením dverí členstvu v NATO, budovaním vojenskej sily Ukrajiny podľa štandardov NATO a podporou vojny radikálnych nacionalistov na Donbase. Senátor John Cornyn predstavil 19. januára 2022 americkému Senátu zákon o pôžičke a prenájme na obranu demokracie na Ukrajine. Bolo jasné, že USA sa pripravujú na vojnu, ako bola tá v 40. rokoch, ktorá by mohla otvoriť cestu pre rozmiestnenie amerických zbraňových systémov na územiach až po najdôležitejšie oblasti Ruska. A tu si musíme položiť otázku: „Malo Rusko na výber?“
O čom je táto vojna?
Ide o reverznú „kubánsku krízu“, kde sú americké zbraňové systémy na Ukrajine vnímané ako existenčná hrozba pre Moskvu rovnakým spôsobom, akým USA vnímali sovietske rakety na Kube počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Je zrejmé, že obe strany mali na vojnu iné dôvody, ale ruský imperializmus s podrobením si Ukrajiny je sotva jedným z nich. Rusko zasiahlo významnými vojenskými silami až po tom, ako sa ukázalo, že Ukrajina odmieta plniť „Minské dohody“. Ak by malo imperialistické ambície, začalo by dobývať územia od roku 2014, kým USA a Spojené kráľovstvo vytvorili ukrajinskú armádu. Verzii imperialistických ambícií nie je naklonený ani počet vojakov, s ktorými Rusko vstúpilo na Ukrajinu. Sovietsky zväz, keď okupoval Československo v roku 1968, tam išiel s armádou 10-12 krát väčšou (na osobu — cca) ako keď Rusko vstúpilo na Ukrajinu.
Na ruskej strane je táto vojna obranou pred „existenčnou hrozbou“ zo strany USA, túžbou udržať Ukrajinu mimo sféry vplyvu USA. Pre Spojené štáty je táto vojna oslabením Moskvy a odstránením Ruska ako hlavnej mocnosti spojenej s Čínou. No nemenej dôležité pre Spojené štáty je aj oslabenie európsko-ruskej a nemecko-ruskej plynárenskej a priemyselnej spolupráce.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
