Eduard Chmaiár-Máme sa k hrobom prikrádať, ako zlodeji? (VIDEO)
Politológ a pedagóg Eduard Chmelár sa zamýšľa nad ôsmym májom nie len v súvislosti s víťazstvom nad fašizmom, ale s mierom všeobecne, ako aj nad tým, čo nám ho môže zabezpečiť. Predstavte si Slovensko ako mierový štát, radí nám.
Chmelár je jeden z tých, ktorí nesúhlasia s oslavami v tichosti. Za tých, ktorí padli za náš mier, sa hanbiť nemusíme. Ale nemali by sme len spomínať a mier by sme mali preniesť do reálnej politiky. Nie len spoliehať sa na spojencov, ktorí nás v storočnej histórii niekoľkokrát zradili, ale sami ponúkať mierové riešenia, prípadne byť miestom, kde sa tvoria. K tomu patria zákonné úpravy v rámci slovenskej Ústavy, ale aj pristúpením napríklad k dohode o nepoužívaní jadrových zbraní. Buďme, ako radí svätý otec, poslom mieru pre Európu. Na to všetko však potrebujeme v prvom rade zmenu myslenia. Poďme si teda predstaviť Slovensko ako krajinu mieru.
Ako oslavy vyzerať nemajú
„Ministerstvo vnútra odporučili, aby sa tohoročné oslavy konali „potichu“, to znamená bez hudby, bez hymny, bez príhovoru. Čo sú to za oslavy? Ako by sme sa za tých padlých hanbili,“nesúhlasí s ministerskou predstavou Chmelár. Podľa neho má byť oslava dôstojná a s pompou, aby sme si s tými najvyššími poctami pripomenuli tých, ktorí padli v boji za našu slobodu.
Nechce len spomínať
Chmelár však vidí aj skutočnosť, že nad fašizmom v súčasnosti veľmi nevíťazíme a pripomína, že v celej Európe „bujnejú fašizoidné tendencie“.
„Navyše spomeňte si, ako pri každom výročí prisaháme, že nedovolíme, aby sa nikdy viac niečo podobné opakovalo. Samozrejme, že sme to dovolili,“konštatuje a dokazuje to nebezpečným rastom militarizmu a zbrojenia.
Niečo robíme zle
„Kedysi bola vojna záležitosťou bojujúcich armád a civilného obyvateľstva sa príliš nedotkla,“pripomína politológ a vysvetľuje, ako to prebiehalo. Kým v I. svetovej vojne bolo z radov civilistov 10-20 percent obetí, už v II. svetovej bolo civilných obetí až 60 percent a v dnešných vojnových konfliktoch je to okolo 90 percent obetí. Namiesto humanizácie konfliktov robíme pravý opak.
Nie sme „riaditeľom Zemegule“
Podľa Chmelára by si Slovensko malo uvedomiť svoje možnosti. A to nie len finančné, mali by sme vedieť aj to, aký máme vplyv. Chod sveta síce riadiť nemôžeme, ale môžeme svetu dávať signál o našej stabilite a mierovom smerovaní.
„Predstavte si Slovensko ako mierový štát,“radí Slovákom Chmelár.
Čo by sme k tomu potrebovali?
Ako prvé vidí potrebu zakotviť do Ústavy právo na mier. Každý človek by mal mať právo na opatrenia predchádzajúce ohrozeniu mieru. K tomu by patril aj zákaz pobytu cudzích vojsk na Slovensku. Tiež by Slovensko malo pristúpiť k medzinárodnej dohode o zákaze jadrových zbraní.
To však nestačí, mali by sme uvažovať aj o spôsoboch, ako Slovensko vie prispieť k mieru. Zbrojenie, ani podpora konfliktov nám v tom rozhodne nepomôžu.
„Našim najväčším vkladom by bolo vytvoriť zo Slovenska priestor, kde sa môžu konať mierové, diplomatické rozhovory,“ myslí si Chmelár a pripomína hlavu katolíckej cirkvi, ktorej sa politici klaňali, ale o jeho posolstve pre Slovensko, ktoré by sa mohlo stať poslom mieru v Európe, nik nehovoril. Pápež podľa neho pochopil poslanie Slovenska viac, ako všetci naši politici dohromady.
Ochránia nás spojenci?
Mnohí súčasní politici sa odvolávajú na ochranu našich spojencov. Chmelár však pripomína, ako sme s našimi spojencami dopadli napríklad pri Mníchove, v roku 1944, kedy nás prepadol zmluvný ochranca a pripomína tiež rok 1968, kedy nás prepadol najväčší spojenec.
„Spojenci nikdy nie sú zárukou našej bezpečnosti a mieru,“upozorňuje Chmelár. Na tých sa môžeme spoliehať len dovtedy, kým nás budú potrebovať. Podľa neho ani článok, ktorým sa naši politici oháňajú, nie je celkom jasný, lebo v ňom stojí aj dôvetok, že spojenci na pomoc prísť nemusia – nie je to ich povinnosť.
„Mníchov nie je o tom, že by sa malo nejako zbrojiť, nejako nepriateľsky vymedzovať voči nejakej silnej veľmoci. Mníchov je o tom, že keď nám bude tiecť do topánok, naši spojenci sa na nás vykašlú,“ hovorí Chmelár, podľa ktorého sú vojenské aliancie systémom kolektívnej obrany, našou preferenciou by mala byť kolektívna bezpečnosť.
Buďme ako Kostarika
Cestu k mierovému štátu nezabezpečí petícia, ani voľby, je to beh na veľmi dlhú trať. Chmelár sa preto chystá na sériu diskusií po Slovensku, kde bude tieto veci vysvetľovať. Ako príklad uvádza Kostariku, kde všetky peniaze, ktoré ušetrili tým, že nezbroja a nemajú armádu, investovali do školstva, zdravotníctva a turizmu.
My už desaťročia prešľapujeme na jednom mieste len preto, lebo nie sme schopní určiť si priority. Potrebujeme byť po zuby ozbrojení, ale chorí a nevzdelaní? Naša pokladnica nie je bezodná a nástroje nášho rozvoja netkvejú v armáde, ale vo vzdelaní, vede, inováciách, ale aj kultúre. To je to, čím malé štáty môžu vyniknúť.
„Ale na toto všetko potrebujete zmenu myslenia,“upozorňuje na záver Chmelár a podotýka, že nemáme žiadne medzinárodné záväzky v oblasti zbrojenia. Len my sme podľahli propagande.
