Skočím vám do reči so zvolaním „neskáčte mi do reči“
Relácia, ktorá sa dá pozerať iba s profesionálnym sebazaprením, presnejšie, jedna z takých relácií, sa volá Na hrane TV JOJ. Nuž a taká, ktorá sa ani s profesionálnym sebazaprením dopozerať takmer nedala, bola nateraz jej posledná časť. A ak si myslíte, že to preto, že v nej zo zásady ide o mimoriadne svojrázny prístup k objektívnemu výberu hostí, nemýlite sa. Tentoraz sa k dôvodom pridalo aj niečo navyše.
To niečo ani tak nespočívalo v tom, že moderátorka Dibáková už štandardne každý iný názor, ako ten jej a nanajvýš ešte tak politikov, ktorí sú pri moci nazýva konšpiráciou a doslova znechutene sa tvári, že si ho musí vypočuť, lebo to dramaturgia a tak, blablabla… Nie, to je diagnóza a diagnózy rešpektujem, každý z nás v istom čase na niečo ochorie. Drzosť, arogantnosť a hlúposť si nevšímam – u „moderátorov“. Robil som to remeslo 25 rokov a viem, že bez týchto daností nie je pre majiteľa súčasného média moderátor moderátorom. Opak slušnosti, vzdelanosti, rozhľadenosti a kultivovanosti totiž aktivizuje „píplmetre“ ako údené psa. Dibákovej treba uznať, že v tom prejavuje majstrovské zručnosti. A ak sa pridá jej nekontrolovaná zloba a jasná zjavná politická orientácia, je priam dokonalá. Toľko k nej. Viac priestoru jej nedám, vyčerpala si ho už aj vopred. A napokon, už ničím iným ani nedokáže zaujať.
Selektívna pamäť v kombinácii s drzosťou až klamstvom
„My demokrati“ – ako sa tentoraz bohorovne označuje najskôr „slušnoslovák“ a „zaľud“ Juraj Šeliga, zaujme o trošku viac. Slovníkom jeho politických kolegov tým chcem naznačiť, že, ak vôbec myslí, tak si predovšetkým myslí, že ľudia fakt to seno žerú. založiť, teda, pomôcť založiť na nepolitických mítingoch politickú stranu je podvod, to je naozaj pecka. Zneužiť státisíce Slovákov na pseudoobčianskych demonštráciách, to chce žalúdok hovädzieho dobytka – ten má tuším až štyri. Bachor, čepiec, knihu a slez. Tak nás kedysi učili. Založiť potom stranu za ľudí, ktorá počas celej svojej pôsobnosti robila všetko proti ľuďom, už bol len následok prvotného podvodu. A keď sa tá samú seba vlastnými silami nihilizovala, teda odmietla, nedalo sa nič iné čakať ako to, že Šeliga bude raz „my Demokrati“ a stavím sa, že keď tí neuspejú, bude zas niečo iné. Čím v skutočnosti je, to nech si povie každý sám.
Porovnanie neporovnateľného, ale skúsme
Kým Šeliga sa prechádzal najskôr po „slušných“ tribúnach a na „vrchole“ svojej „kariéry“ iba tak po Kyjeve, lebo je to módne a patrí sa to, jeho oficiálne v relácii spoludiskutujúceho Danka prijímali predsedovia parlamentov celého sveta, mnohí predsedovia vlád, a to nepíšem o politicky partnerských politikoch. To snáď uznmá každý, kto si prečíta zopár historických faktov. Na to netreba ani Dibákovú, ani samotného Šeligu, ani celú“Joj“. Kým za Andrejom Dankom je množstvo prijatých a v praxi už aj dávno fungujúcich parlamentných legislatív, umožňujúcich napríklad v minulom období prežiť živnostníkom a malým podnikateľom, za Jurajom Šeligom sú tak nanajvýš kuloárne mocenské hry, dva politické prezlečenmé kabáty, z toho jeden vraj apolitický, rozbitá strana, predčasne opustené kreslo podpredsedu parlamentu a nejaká tá opilecká aférka božstiev, ktoré si v celoštátnych zákazoch môžu dovoliť čokoľvek.
„Nech žije…, na večné časy a nikdy inak…“
„Chcem to povedať,“ uviedol podľa profilu Na hrane TV JOJ Šeliga, ktorý v relácii odsúdil útoky Roberta Fica na prezidentku Čaputovú. „Za stranu Demokrati môžem povedať, že sa budeme snažiť byť konštruktívny partner,“ povedal podľa citovaného zdroja ďalej s tým, že s dobrou vládou bude aj dobré Slovensko. Dobre, kašlime na to, za ktorú stranu práve Šeliga niečo sľubuje, o hodnote jeho sľubov a najmä o ich „vyzretí“ v čase vieme svoje. Tu zaujalo to „nech žije KSČ, ktorým sa začínalo a končilo každé verejné vystúpenie kohokoľvek v minulosti, kto bol kvalitným štréberom. Snaživcom, dajme tomu. politickým. Dnes má podobu „Nech žije Čaputová, na večné časy a nikdy inak.“ S tým sa teraz v súčasnosti začína a končí každé verejné vystúpenie každého… no, veď viete, už som to napísal.
Skočím vám do reči so zvolaním „neskáčte mi do reči“
Nie, nebolo to smiešne, keď Šeliga sa voči Dankovi ohradzoval v každom vstupe konštruktom „neskáčte mi do reči“, aby hneď v najbližom vstupe Danka mu svojimi poznámkami neskočil do jednej vety hneď trikrát. To iba dokazuje istú stránku charakteru človeka, ktorý je zjavne presvedčený, že jeho nebude obmedzovať nikto a on môže všetkých, podľa svojich potrieb.Argumentácia Šeligu bola ešte trápnejšia ako pseudoargumenty moderátorky a to už je naozaj takmer nedosiahnuteľný výkon. Na čo nemal argument, na to odfľochol „neviem, o čom hovoríte“. A časť relácie o ženách? Zakomplexované reči o Dankovi ako o „dvojmetrovom chlapovi“? Niekde som už o tom písal nedávno – zjavný „napoleonský komplex“.
A vytešný chlapec a dievča na záver
Moderátorka pravdepodobne odchádzala spokojná z práce, ako to „tomu konšpirátorovi Dankovi dala“ a jeden z diskutujúcich zas s tým, ako si urobil kampaň u „demokratov“. Obaja sa mýlia,. Po tejto relácii získal Danko a jeho SNS zas o pár desatinných bodov preferencií viac. A podľa prieskumu, zverejneného v tej istej relácii, na vstup do parlamentu Dankovcom chýbajú už len štyri desatiny, čo možno nazvať štatistickou odchýlkou. Len tak ďalej, ešte dve tri takéto relácie a SNS je naspäť. Za toto treba „jojke“ naozaj a naozaj úprimne poďakovať. Nie, nebolo mi divácky ľúto Andreja Danka, ako sa to snažili zinscenovať. Bolo mi ľúto tých dvoch ďaľších za diskusným stolom.
P.S.
Ale napokon – „Najväčšia hlúposť je diskutovať o hlúposti s hlúpymi.“ — Aristoteles. Myslím si, že Andrej Danko sa o to ani nepokúšal, lebo to by sa aj tak v daných okolnostiach nedalo.
13 | 05 | 2023 I Ivan Brožík
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
