Eduard Chmelár o proamerickej vláde americkej agentky Čaputovej
SLOVENSKO: Považovať túto ideologicky vyprofilovanú vládu za úradnícku je zlý vtip. Úradnícka vláda sa tvorí po dohode so všetkými parlamentnými politickými stranami a je ideologicky neutrálna. Na čele tohto kabinetu stojí provládnymi médiami vychvaľovaný ekonóm, ktorý sa však nespochybniteľne riadi neoliberálnou ideológiou, komentuje aktuálne situáciu ohľadne vytvárania proamerickej vlády publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.
Myslíte si, že SaS dokáže rozložiť aj úradnícku vládu?
Ale teraz vážne. Členovia kabinetu Ľudovíta Ódora, ktorých mená dnes oznámila Zuzana Čaputová, nie sú žiadnou nadstraníckou úradníckou vládou. Je to podvod. Táto vláda vznikala neštandardným spôsobom, v rozpore s literou ústavy (a Prezidentský palác sa môže vykrúcať, koľko chce, že konzultoval výber s budúcim premiérom, dobre vedia, že dominantné bolo slovo prezidentky a že takto sa to nerobí). Pri jej tvorbe Zuzana Čaputová spolupracovala skôr so svojím poradcom Ivanom Miklošom ako s Ľudovítom Ódorom. Ide o kontinuitu s doterajšou vládnou koalíciou.
Prezidentka opäť raz nehovorí pravdu, keď tvrdí, že táto vláda je apolitická. Viete, že som ju v jednom videu nazval pokračovaním Hegerovej vlády inými prostriedkami.
Po zverejnení kompletného zoznamu mien k tomu musím doplniť, že Mikuláš Dzurinda už nemusí kandidovať, lebo práve sa zrodilo SDKÚ 2.
Rátajte so mnou:
Predseda vlády Ľudovít Ódor (bývalý poradca ministra financií Ivana Mikloša za SDKÚ a premiérky Ivety Radičovej za SDKÚ), minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský (bývalý poradca premiéra Mikuláša Dzurindu za SDKÚ), minister vnútra Ivan Šimko (bývalý minister obrany za SDKÚ), ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová (bývalá poslankyňa za SDKÚ), minister dopravy Pavol Lančarič (dlhoročný priateľ Ivana Mikloša), ministerka kultúry Silvia Hroncová (vymenovaná za riaditeľku SND za vlády SDKÚ). Čudujete sa, že takúto „úradnícku vládu“ ocenil aj zakladateľ a dlhoročný líder SDKÚ Mikuláš Dzurinda?
Aj ďalšie mená tohto kabinetu – minister obrany Martin Sklenár, ktorý je pravou rukou Jara Naďa alebo minister školstva Daniel Bútora, ktorý je synom poradcu Andreja Kisku Martina Bútoru – dokazujú, že ide o jednoznačne pravicovú vládu. Daniel Bútora sa mal stať ministrom školstva už v Hegerovej vláde po odchode SaS, napokon sa stal poradcom šéfa rezortu.
Považovať túto ideologicky vyprofilovanú vládu za úradnícku je zlý vtip. Úradnícka vláda sa tvorí po dohode so všetkými parlamentnými politickými stranami a je ideologicky neutrálna. Na čele tohto kabinetu stojí provládnymi médiami vychvaľovaný ekonóm, ktorý sa však nespochybniteľne riadi neoliberálnou ideológiou. Nezabúdajme, že je jedným z autorov sociálne nespravodlivej rovnej dane, pyramídovej hry zvanej „druhý dôchodkový pilier“ a všetkých neoliberálnych experimentov, voči ktorým sa vyhranila ľavica.
Pripomíname to zvlášť Petrovi Pellegrinimu, ktorý sa na jednej strane pasuje za tú „pravú sociálnu demokraciu“, no ktorého na strane druhej žiadne meno v prezidentkinej vláde podľa jeho vlastných slov nevyrušuje. Takúto vládu jednoducho nijaký autentický ľavičiar podporiť nemôže. Zuzana Čaputová opäť potvrdila to, čo vieme už dávno – táto osoba nie je žiadnou hlavou štátu, je zaujatá, jednostranná, vedie Prezidentský palác ako súkromnú firmu, nie štátny úrad, ktorý by mal byť otvorený pre všetkých. Prosím, bude to ich zodpovednosť, ako riadia tento štát, len nech sa netvária, že sú nadstranícki, nezávislí a že reprezentujú celé spektrum slovenskej spoločnosti. Je to len jedna úzka skupina, ktorá si uzurpovala moc. Takže gratulujem Zuzane Čaputovej, výsledkom jej pôsobenia v úrade bude návrat goríl do slovenskej politiky.
Táto snímka je stará približne dvadsať rokov a je na nej Ivan Mikloš, Miroslav Wlachovský, Ivan Korčok a Pavol Demeš:
Budúci šéf slovenskej diplomacie Wlachovský sa bol predstaviť u svojich nadriadených v USA
Ak vám bude ešte niekto z okolia Zuzany Čaputovej tvrdiť, že sa cítia byť dotknutí kritikou Roberta Fica o príliš tesnom spojení slovenskej prezidentky so Spojenými štátmi, že považujú za urážku, keď líder Smeru obviňuje hlavu štátu z príliš častých konzultácií s americkou ambasádou – ukážte mu, prosím, tento tweet z minulého týždňa.
Miroslav Wlachovský (ktorého má Zuzana Čaputová vymenovať za ministra zahraničných vecí) sa bol spolu s poradkyňou prezidentky Janou Kobzovou (manželkou podpredsedu Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška, ktorý píše hlave štátu zahraničnopolitické prejavy) predstaviť na americkom State Departmente. Už viackrát som upozorňoval na to, že kandidáti na vysoké štátne funkcie sa chodia pred vymenovaním predstaviť americkému veľvyslancovi ako k takému miestodržiteľovi impéria.
Ministri zahraničných vecí sú schvaľovaní priamo vo Washingtone. Túto oprášenú brežnevovskú doktrínu „obmedzenej suverenity“ trpíme prakticky od Dzurindovej vlády. Miroslav Wlachovský, ktorý z hľadiska proamerického nastavenia predstavuje to najhoršie v našej diplomacii, začínal svoju kariéru práve v Kukanovej skupinke, do ktorej patrili aj Miroslav Lajčák, Ivan Korčok a Rastislav Káčer. Znamená to, že Slovensko ani naďalej nebude mať suverénnu zahraničnú politiku.
V tejto súvislosti je zaujímavý postoj lídra Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý dnes vchádzal do Prezidentského paláca s tým, že úradnícku vládu nepodporí, no vyšiel z neho s tým, že ju chválil a že ho žiadne meno v nej nevyrušuje. Na tlačovej konferencii sa podobne ako Richard Sulík a Eduard Heger postavil za prezidentku a najostrejšie z nich útočil na Roberta Fica. Vyjadril sa, že ani on by ho do Prezidentského paláca nepozval (lídra najsilnejšej opozičnej strany? to čo je za neúcta k parlamentnej demokracii?) a jeho kritiku označil za „neslušnú“ a odkláňajúcu sa od sociálnej demokracie. Naozaj netuším, čím, a to si dovolím tvrdiť, že viem o sociálnej demokracii čosi viac ako technokrati Hlasu. Tuším však, že Peter Pellegrini je už kúpený inými ponukami a po týchto zbabelých slovách stratí u voličov opozície posledné zvyšky rešpektu.
Protiústavný spôsob zostavovania úradníckej vlády
Prezidentka Zuzana Čaputová a designovaný premiér Ľudovít Ódor v priamom prenose vysielania TA3 fakticky priznali, že pri zostavovaní úradníckej vlády postupovali v rozpore s ústavou. Pani Čaputová potvrdila, že jednotlivých ministrov vyberala ona a pán Ódor mal pri týchto menách právo veta. Designovaný premiér k tomu skromne dodal, že konečná zodpovednosť je vraj na prezidentke. To však nie je pravda. V našom politickom a ústavnom systéme zostavuje vládu premiér, prezidentka ju iba vymenuje.
Podľa článku 111 Ústavy SR sa tak deje na návrh predsedu vlády, nie naopak. V praxi môže prezidentka vetovať personálny návrh dezignovaného premiéra, ale v parlamentnej demokracii nemôže zostavovať vládu hlava štátu.
Toto sú elementárne veci. Na následnom brífingu Zuzana Čaputová naozaj vystupovala ako niekto, kto vládu vytváral, hovorila v množnom čísle „zostavovali sme“, „vyberali sme“ a podobne. To je však škandál. A novinári neboli schopní klásť podstatné otázky, iba jej nadbiehali ľútostivými poznámkami, ako bude reagovať na útoky opozície. Prosím vás pekne, ja viem, že to laikovi môže pripadať nepodstatné. Tým skôr v krajine, kde sa ústava porušuje na bežiacom páse a nikto si z toho ťažkú hlavu nerobí.
Ale toto je rozklad politickej kultúry v priamom prenose, pretože politická kultúra v pravom, teda politologickom zmysle slova sa netýka fetišizácie slušnosti, ale dodržiavania písaných i nepísaných pravidiel. Toto by si nedovolili ani v nejakej subsaharskej banánovej republike, nieto vo vyspelej demokratickej krajine. Igor Matovič sa na margo Čaputovej manierov vyjadril, že zostavuje vládu monarchisticky a že sa takýmto štýlom vládnutia inšpirovala na korunovácii Karola III. Musím ho opraviť, lebo ani konštitučný monarcha Karol III. by si niečo také nemohol dovoliť. Takto sa správali v dejinách iba absolutistickí vládcovia. Tým skôr, že úradnícke vlády sa všade vo svete tvoria na základe dohody parlamentných strán – a nie tak, že prezidentka vybraným lídrom iba blahosklonne oznámi svoje rozhodnutie a oni svoju potupnú úlohu bez odvrávania prijmú a ešte sa jej za to aj poďakujú ako Peter Pellegrini.
Richard Dírer sa opäť predviedol ako jeden neprofesionálny aktivistický roztlieskavač, nie seriózny moderátor, keď nebol schopný pýtať sa na dôležité veci, ale zameriaval sa na obsesívne poznámky, koľko času venujú neprajníci chuderke Čaputovej. Nuž asi preto, pán Dírer, že jej svojvoľné mocenské správanie nekontrolujete (čo je psou povinnosťou a poslaním žurnalistiky), ale propagujete. Zuzana Čaputová nie je kráľovná a opozičné strany sa nedomáhajú súkromného pozvania na čaj. Ako prezidentka republiky, ktorej prvoradou ústavnou povinnosťou je (opäť odcitujme ten článok 101) „svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov“, je povinná pravidelne komunikovať s parlamentnými stranami. Odmietnutím predsedu Smeru-SD neuráža Roberta Fica (tomu skôr politicky pomáha), uráža státisíce jeho voličov a pohŕda tak parlamentnou demokraciou. Či sa jej to páči alebo nie, lídri opozičných strán zastávajú v demokracii záujmy svojich početných voličských skupín a prezidentka im takýmto detinským správaním vyjadruje neúctu. Ak nevie v sebe spracovávať osobné spory a byť nad vecou, nech ide od toho, pretože takú polarizujúcu hlavu štátu v tomto období Slovensko rozhodne nepotrebuje.
A na záver už len jedna poznámka: odchádzajúci premiér Eduard Heger sa nechal počuť, že „Slovensko bude ešte desať až pätnásť rokov žiť z toho, čo sme urobili“.
Musím jeho slová uviesť na pravú mieru. Slovensko bude možno až pätnásť rokov žiť tým, čo napáchali a naprávať tie nedozerné škody. V tomto smere si od úradníckej vlády bez parlamentnej dôvery a legitimity demokratických volieb netreba nič zásadné sľubovať.
ZDROJ: Facebook Eduard Chmelár (1), (2), (3) / InfoVojna / CZ24.NEWS
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
