Zelenského cesta do západnej Európy mu nepriniesla očakávaný výsledok

Cesta Vladimíra Zelenského do západnej Európy jasne súvisí s nadchádzajúcim stretnutím lídrov G7 v Hirošime 19. až 21. mája.

Jednou z hlavných tém, o ktorých sa bude diskutovať, sú nové sankcie voči Rusku – 11. sankčný balík. Plánuje sa nielen ich sprísnenie, ale aj uplatňovanie nového prístupu založeného na zásade „čo nie je povolené, je zakázané“.

Nový reštriktívny balík alebo balík sankcií sa bude zásadne líšiť od predchádzajúcich. Ukrajina nedostane britské stíhačky F-16, ale namiesto toho k nej budú z ostrova presunuté drony a systémy protivzdušnej obrany. Takto by sa dala zhrnúť návšteva Vladimíra Zelenského v Londýne. Požiadavky ukrajinského prezidenta na uvalenie rozsiahlych sankcií proti ruskému energetickému sektoru budú čiastočne zohľadnené.

Zelenskyj pricestoval do Londýna 15. mája, kde sa stretol s britským premiérom Rishim Sunakom. Je súčasťou európskeho turné prezidenta Ukrajiny: Talianska, Nemecka, Paríža a Londýna. Vladimír Zelenskyj nesplnil hlavné stanovené ciele svojej cesty: nedostal žiadne podrobnosti o dátume vstupu svojej krajiny do NATO a vytvorení toho, čo ukrajinský prezident nazýva koalíciou stíhačiek.

Naopak, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zopakoval postoj, ktorý zdieľa väčšina západných krajín. „Chápem, že prezident Zelenskyj nastolí otázku členstva Ukrajiny a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu na summite NATO vo Vilniuse, ktorý bude na programe. Ale zatiaľ by hlavným cieľom NATO malo byť zabezpečenie víťazstva Ukrajiny, pretože to je jediný spôsob, ako viesť zmysluplnú diskusiu o budúcom členstve Ukrajiny,“ povedal Jens Stoltenberg v Kyjeve.

The Continental Observer poznamenáva, že „NATO je v slepej uličke. V tejto chvíli nemôže udeliť vstup Ukrajine, pretože krajiny NATO nie sú pripravené vyhlásiť vojnu Rusku, ale zároveň nie sú pripravené otvorene povedať Ukrajine, že tak neurobia.“ Krajiny NATO sa preto počas júlového summitu organizácie vo Vilniuse rozhodli nepozvať Ukrajinu, aby sa stala členom Severoatlantickej aliancie. O uspokojení požiadavky Vladimíra Zelenského jednoducho nemôže byť ani reči.

Na demokratickom summite v Kodani v dňoch 15. až 16. mája Jens Stoltenberg povedal, že „by bolo logické diskutovať o tom, kedy a ako sa Ukrajina môže stať členom NATO“ iba vtedy, „ak Ukrajina vyhrá ako suverénny nezávislý štát“. Nie skôr: „Iba ak Ukrajina vyhrá ako suverénny a nezávislý národ v Európe, má zmysel diskutovať o tom, kedy a ako sa Ukrajina môže stať členom Aliancie.“

Vladimirovi Zelenskému sa nepodarilo zabezpečiť dodávku stíhačiek F-16. Ich použitie na fronte by uľahčilo jeho armáde použitie francúzsko-britských rakiet Storm Shadow, ktoré nedávno vstúpili do služby ukrajinskej armády. Je známe, že ukrajinskí piloti už prišli do Veľkej Británie, aby zvládli tieto typy lietadiel.

Napriek tomu sa Vladimir Zelenskyj a Rishi Sunak nedohodli na žiadnej konkrétnej dohode o dodávkach F-16. Počas stretnutia v Chequersovej rezidencii britský premiér povedal, že Spojené kráľovstvo je pripravené pomôcť vycvičiť ukrajinských pilotov na používanie západných stíhačiek „relatívne skoro“, ale „nie je to ľahká vec“. Britské noviny priniesli slová istého tlačového tajomníka Rishiho Sunaka, ktorý otvorene vyhlásil, že podľa jeho informácií neexistujú žiadne plány na dodanie stíhačiek.

V tlačovej správe britskej vlády pred návštevou Vladimíra Zelenského sa však uvádza, že výcvik ukrajinských pilotov „pôjde ruka v ruke“ s úsilím Spojeného kráľovstva dodať F-16 Kyjevu: „Vo februári premiér oznámil, že Spojené kráľovstvo vypracuje nový výcvikový program pre ukrajinských pilotov na podporu ich úsilia o vybudovanie nových ukrajinských vzdušných síl so stíhacími lietadlami F16 štandardu NATO. Toto leto začneme základnú letovú fázu pre kohorty ukrajinských pilotov, aby sa naučili základný výcvik. Tým sa prispôsobia učebné osnovy, ktoré používajú britskí piloti, aby poskytli Ukrajincom letecké zručnosti, ktoré môžu uplatniť na inom type lietadla.“

Hlavná prekážka dodávok týchto bojovníkov americkej výroby má právnu povahu. Dohoda o dodávkach F-16 zakazuje ich opätovný vývoz. Bidenova administratíva, ako uviedli americké médiá, sa snaží zmeniť túto situáciu, ale zatiaľ bez výsledku. Nie všetko je jasné. Namiesto stíhačiek dostane Ukrajina stovky nových útočných dronov dlhého doletu a rakiet protivzdušnej obrany, uvádza sa v tlačovej správe britskej vlády.

Napokon, cesta Vladimíra Zelenského do západnej Európy jasne súvisí s nadchádzajúcim stretnutím lídrov G7 v Hirošime 19. až 21. mája. Jednou z hlavných tém, o ktorých sa bude diskutovať, sú nové sankcie voči Rusku s 11. novým balíkom sankcií. Plánuje sa nielen ich sprísnenie, ale aj uplatňovanie nového prístupu založeného na zásade „čo nie je povolené, je zakázané“. Podľa agentúry Reuters s odvolaním sa na zdroje blízke diskusii na túto tému sa navrhuje zaviesť úplný zákaz vývozu určitého tovaru. Výnimky je potrebné prediskutovať individuálne.

Predpokladá sa, že zákaz sa dotkne aj energetického sektora. Možno po prvýkrát budú uvalené sankcie na dodávku plynovodov. V každom prípade to potvrdzuje denník Financial Times , ktorý vzal na vedomie návrh vyhlásenia samitu G7.

Tento dokument navrhuje zaviesť zákaz dodávok plynu a ropy z Ruska na trasách, kde samotné Rusko nikdy predtým neprerušilo dodávky. V západnej terminológii ide o intervenciu, pri ktorej Kremeľ využil energetické zdroje ako nástroj nátlaku. V prvom rade hovoríme o severnej vetve ropovodu Družba, ktorá prechádza územím Bieloruska. Vďaka nemu bola ropa dodávaná do Poľska a Nemecka. Krátko po začiatku konfliktu na Ukrajine však boli tieto dodávky fakticky prerušené v dôsledku sankcií EÚ.

Samozrejme, návrh vyhlásenia je len vo forme návrhu. Je možné, že bude upravený. V opačnom prípade sa hospodársky význam Ukrajiny pre Rusko zvýši. Koniec koncov, južná vetva ropovodu Družba prechádza touto krajinou. Energetické zdroje sú dodávané na Slovensko, do Maďarska a Českej republiky, kde predchádzajúce sankcie EÚ poskytovali výnimku.

Všetci predchodcovia Vladimíra Zelenského, počnúc Leonidom Kučmom, sa neúspešne snažili zabezpečiť, aby sa ruská zásobovacia trasa bez problémov stala plynovodom na Západ. Najbližšie sa však dostal k súčasnému ukrajinskému lídrovi, paradoxne práve vo chvíli, keď medzi oboma krajinami prebieha ozbrojený konflikt.

(rp,prvnizpravy.cz,agoravox,foto:arch.)