Nikde inde vám to neukážu! Skutočné udalosti z Kosova. Neozbrojení Srbi na zemi. A potom začala streľba
SRBSKO/KOSOVO: Útok na pokojných srbských demonštrantov, ktorí bránili obsadenie budov miestnej samosprávy na severe Kosova, si vyžiadal niekoľko desiatok zranených. Ozbrojenci kosovsko-albánskej polície zaútočili na srbských občanov bez zbraní, vážne zranili a zastrelili niekoľko Srbov. Reportér PL zo srbského Belehradu opisuje situáciu krok za krokom.
Kosovsko-albánski militanti zo špeciálnych policajných jednotiek ROSU spustili v pondelok paľbu na neozbrojených srbských demonštrantov počas pokojných protestov na severe Kosova.
Výsledkom je viac ako päťdesiat zranených srbských občanov, z ktorých viacerí bojujú o život vo vážnom stave po operácii na jednotke intenzívnej starostlivosti. Zranení boli aj členovia Severoatlantickej aliancie (KFOR).
Niektoré médiá informovali o zavádzajúcich informáciách o tom, čo sa v pondelok skutočne stalo v niekoľkých srbských mestách na severe Kosova a Metohije. Pridali sa aj niektorí českí zákonodarcovia, ktorí na svojich sociálnych sieťach zdieľali anonymné profily v albánčine, ktoré šírili dezinformácie a úplne prevrátené interpretácie udalostí, ktoré mali vyvolať dojem, že agresormi sú srbskí občania.
Medzi týmito falošnými správami sú zámerne upravené videá, ktoré ukazujú iba zranených albánskych militantov alebo členov KFOR. Tieto profily hovoria aj o streľbe, slznom plyne a omračujúcich granátoch. Skutočne došlo k streľbe, ale kosovsko-albánskou políciou na Srbov, ktorí protestovali holými rukami. Podobne to boli albánske jednotky, ktoré začali masívne striekať slzný plyn a omračujúce granáty do davu.
Základné fakty sú nasledovné. Komunálne voľby sa konali v srbských okresoch na severe Kosova koncom apríla. Bez akéhokoľvek medzinárodného dohľadu sa konali pred tradičnými volebnými miestnosťami v prenosných kabínkach na miestach, kde žije takmer výlučne albánske obyvateľstvo. Sever Kosova je z 98 percent obývaný srbským obyvateľstvom. Srbi sa odmietli zúčastniť volieb nariadených režimom v Prištine a do „netradičných“ volebných miestností prišlo len 0,02 percenta z nich. Celková účasť vo voľbách bola 3,4 percenta z celkového počtu obyvateľov.
Na zozname boli len ľudia spojení s kontroverzným kosovsko-albánskym premiérom Albinom Kurtim, ktorý je už mesiace obviňovaný zo snahy eskalovať situáciu, vyprovokovať konflikt so Srbmi a nakoniec ich prinútiť opustiť svoje domovy. Rovnako ako boli Srbi za posledných 25 rokov vyhnaní zo svojich domovov z iných častí Kosova a Metohije.
Minulý piatok obrnené transportéry z Prištiny s ťažko ozbrojenou poriadkovou políciou kosovských špeciálnych síl ROSU vrazili do srbských miest na kosovskom serveri (práve tam, kde žije 98% srbskej väčšiny) a začali okupovať budovy mestských úradov týchto srbských oblastí. To samo osebe porušilo pravidlá, pretože podľa bruselských dohôd, ktoré pred rokmi podpísali zástupcovia Belehradu a Prištiny, tieto špeciálne policajné jednotky nemajú prístup na sever Kosova.
Cieľom týchto jednotiek bolo teraz dosadiť albánskych starostov do srbských miest, proti čomu miestne srbské obyvateľstvo začalo v piatok pokojne protestovať. Srbské obyvateľstvo, ktoré tvorí drvivú väčšinu v severnom Kosove, je bezbranné proti albánskemu režimu v Prištine. Srbi tam nemajú políciu, žiadne bezpečnostné sily, protestujú holými rukami na milosť. Pokojné protesty pokračovali v pondelok od siedmej hodiny ráno. V tom čase desiatky miestnych zamestnancov a úradníkov, ktorí tam pracujú už desaťročia, išli na mestské úrady. V meste Zubin Potok týmto úradníkom albánska poriadková polícia od začiatku bránila dostať sa na pracoviská. V Zvečane im vojaci KFOR povolili vstup, ale albánski militanti ich neskôr vyhnali slzotvorným plynom. Medzi nimi boli aj staršie ženy.
Nasledovali hodiny pokojných protestov vo všetkých mestách so srbskou väčšinou pred úradmi miestnej samosprávy. Neskôr popoludní v Zvečane sa situácia vyhrotila, pokojný dav sediacich demonštrantov sa stále odmietal rozísť a niektorí členovia špeciálnej jednotky kosovsko-albánskej polície vystrelili niekoľko výstrelov zo svojich kalašnikovov na neozbrojených demonštrantov, keď ich vojaci KFOR začali odstrkovať. V tej chvíli sa začal ostrejší konflikt, keď niektorým srbským občanom došla trpezlivosť a začali hádzať kamene na policajtov alebo búchať palicami alebo palicami na štíty. V tom istom čase začali albánske policajné jednotky hádzať omračujúce granáty do davu demonštrantov a pokračovali v masívnom používaní slzotvorného plynu. Netrvalo to však dlho, pretože poverení zástupcovia Srbov rokovali s velením KFOR a všetko sa po chvíli upokojilo.
Pokiaľ ide o to, kto začal konflikt, niet pochýb. Je ťažké si predstaviť, že by neozbrojení srbskí demonštranti vážne útočili na dobre organizovanú a ozbrojenú albánsku poriadkovú políciu. Odpoveďou Srbska bola obrana vyvolaná bezmocnosťou napätej situácie. Svedčí o tom vyhlásenie zverejnené na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí USA, ktoré podpísali aj Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.
„Odsudzujeme rozhodnutie Kosova vynútiť si prístup do obecných budov v severnom Kosove napriek našej výzve na zdržanlivosť. Vyzývame kosovské úrady, aby okamžite ustúpili a zmiernili eskaláciu a úzko spolupracovali s misiami EULEX a KFOR,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v spoločnom vyhlásení. Nasledujú vety o výzve na zdržanlivosť na oboch stranách a obavách z vyhlásenia bojovej pohotovosti zo strany Srbska.
Podľa vyhlásenia prezidenta Aleksandra Vučiča je Srbsko v neustálom kontakte s predstaviteľmi takzvaných krajín USA. Kvinty, t. j. USA, Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Veľká Británia. Rovnako ako s vedením misie KFOR, ktorá už v utorok ráno zabezpečila prepustenie niektorých zatknutých srbských obyvateľov v Kosove. Teraz existujú náznaky, že sa situácia nielen upokojí, ale že Srbi by mohli svoj protest vyhrať. Ani medzinárodné spoločenstvo, ani veľvyslanec USA v Prištine nie sú nadšení kosovsko-albánskym prístupom.
ParlamentníListy.cz mal možnosť hovoriť v srbskom hlavnom meste Belehrade s priamymi svedkami udalostí a tiež telefonicky so zástupcami Srbov, ktorí sú neustále prítomní v okolí srbských miestnych orgánov na severe Kosova. Ich opis situácie sa presne zhoduje s opisom zhrnutým vyššie.
„Toto je okupácia. Prišli k nám domov, chcú nám vziať naše budovy, nemajú tu čo robiť. Žijeme tu už celé generácie a nemáme sa ako brániť proti násiliu, ktoré sa stupňuje proti Srbom už viac ako rok. Namiesto toho, aby chránili mier a pokoj, vojaci KFOR stoja na strane Albáncov a útočia na nás. Narodil som sa na severe Kosova, predo mnou môj otec, môj starý otec, prastarý otec. Toto je náš domov a nikto nemá právo nám ho ukradnúť. Prečo Západ na jednej strane pokrytecky podporuje Ukrajinu a jej integritu, ale pomáha Srbsku ukradnúť kus jej územia? Nemáme sa na koho obrátiť, srbská polícia a armáda tu nemajú povolený vstup, máme holé ruky a bránime naše starobylé domovy. Svet sa tvári, že to nevidí, už sme zúfalí,“ povedal jeden Srb žijúci na severe Kosova. Redaktori ho poznajú už dlho, ale z bezpečnostných dôvodov jeho totožnosť nezverejníme.
Česká republika oficiálne uznáva nezávislé Kosovo, ktoré schválila vláda Mirka Topolánka v máji 2008. Neuznáva ho päť krajín Európskej únie a celkovo menej ako polovica členských štátov OSN. V posledných rokoch niekoľko krajín zrušilo svoje uznanie. Kosovo je neoddeliteľnou súčasťou Srbska aj podľa medzinárodného práva. Okrem Charty OSN to zaručuje aj osobitná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Poukazuje sa tiež na to, že kosovskí Albánci nemali nárok na právo na sebaurčenie v Kosove, keďže majú svoj štát Albánsko od roku 1912.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
