11. apríla 2025

S Čaputovou to ide dolu vodou,Katastrofálna nedôvera Slovákov v štát! Národná rada a Vláda SR sú najmenej dôveryhodnými inštitúciami.

prieskum-1-e1613148658933-5-1129x680
Zdielajte....

Dôveryhodnosť hlavy štátu naďalej klesá, Národná rada a Vláda SR sú najmenej dôveryhodnými inštitúciami. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry MEDIAN SK, uverejneného 31.5. Prieskum zisťoval, kto je u nás najdôveryhodnejším politikom a inštitúciou, ale aj či považujú Slováci veľmoci za hrozby.

S prezidentkou to ide dolu vodou

Prieskum vykonaný prostredníctvom osobného a online opytovania na vzorke 1 002 ľudí ukazuje, že dôveryhodnosť prezidentky Zuzany Čaputovej v apríli 2023 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím výrazne poklesla. Celkovo jej úplne alebo čiastočne dôveruje 34 % opýtaných. 

Čaputovej najviac dôvery vyslovujú ľudia vo veku medzi 30 a 49 rokov. Dôvera voči prezidentke sa zvyšuje s nárastom úrovne dosiahnutého vzdelania. Častejšie jej dôveru prejavujú obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja, ako aj obyvatelia Košického kraja. Dôveru jej výrazne častejšie deklarujú voliči strán PS, Demokrati, SAS alebo OĽANO.

Pellegrini a Fico sú stabilní

Nasledujú predsedovia strán Hlas-SD a Smer-SD Peter Pellegrini a Robert Fico. V danom poradí získali dôveru 29 % a 27 %. Ficovi najviac dôvery prejavujú ľudia vo veku 50 a viac rokov, a najmä obyvatelia Žilinského a Trenčianskeho kraja. Naopak, Pellegrinimu dôveru vyjadrujú najmä ľudia vo veku od 30 do 69 rokov a obyvatelia Bratislavského, Žilinského a Prešovského kraja. Dôveryhodnosť dvojice ostáva, narozdiel od prezidentky, stabilná.

Dôverou vyššou ako 20 % disponujú ešte Boris Kollár – 22 % a Eduard Heger – 21%. Predsedovi NR SR Kollárovi deklarujú dôveru najmä voliči strany SME RODINA, ale čiastočne aj voliči strán SAS, OĽANO a Demokrati. Bývalému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru najčastejšie voliči strán OĽANO, Demokrati a PS, ale čiastočne aj voliči strán SME RODINA, KDH a SAS.

Pod 20 percent

Tesne pod hranicu 20 % sa dostal Milan Uhrík nasledovaný Richardom Sulíkom, Milanom Majerským a Andejom Dankom. 

Najnedôveryhodnejší – parlament a vláda

Slováci sú skôr nedôverčiví aj voči národným inštitúciám. Najdôveryhodnejšou národnou inštitúciou medzi obyvateľmi je Hasičský a záchranný zbor SR. Dôveru mu deklaruje 79 % obyvateľov. Nasledujú armáda, samosprávy a polícia. Armáde deklarujú dôveru najmä ľudia vo veku 40 – 59 rokov. Armáde dôverujú najčastejšie obyvatelia Trnavského, Košického, Prešovského a Bratislavského kraja.

Najmenej dôveryhodnými inštitúciami sú naopak Národná rada a Vláda SR.

Medzinárodné inštitúcie – vedie V4

Najdôveryhodnejšou medzinárodnou inštitúciou ostáva aj naďalej Vyšehradská štvorka nasledovaná OSN, EÚ a NATO. Dôveru V4 deklaruje 56 % obyvateľov. Tejto inštitúcii dôverujú najmä voliči strán PS, SASKA, Demokrati, SME RODINA a HLAS-SD.

Dôvera ostatným inštitúciám OSN, EÚ a NATO je mierne pod úrovňou 50 %. Európskej únii deklarujú dôveru najmä voliči strán PS, SAS, Demokrati, OĽANO, SME RODINA a KDH. Naopak nedôverujú jej najmä voliči strán SNS, SMER-SSD a Republika.

NATO dôverujú najmä voliči strán PS, SAS, Demokrati, OĽANO a SME RODINA. Naopak nedôveru deklarujú tejto inštitúcii voliči strán Kotlebovci – ĽSNS, Republika, SMER-SSD a SNS.  

Voliči strany HLAS-SD v nadpolovičnej väčšine deklarujú dôveru len V4 a OSN a v prípade EÚ a NATO sú rozdelení na dva časti. Z tohto uhla pohľadu sú im najviac podobní voliči KDH. V ich prípade však prevažuje deklarovaná dôvera medzinárodným inštitúciám vo všetkých skúmaných prípadoch.

Vnímanie Ruska aj USA

Ďalším bodom prieskumu je vnímanie USA a Ruska Slovákmi. Podľa prieskumu považuje 43 % dospelých obyvateľov Slovenskej republiky Rusko za hrozbu, pričom takmer rovnaký podiel, 44 %, považuje za hrozbu aj Spojené štáty.

Rusko je vnímané ako hrozba najmä medzi respondentmi vo veku 30 – 39 rokov. S narastajúcou úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj vnímanie Ruska ako hrozby. Východnú veľmoc považujú za hrozbu častejšie obyvatelia veľkých miest.

USA sú najviac vnímané ako hrozba respondentmi z Trenčianskeho kraja a obyvateľmi menších obcí s počtom obyvateľov medzi 1 000 a 5 000.

01 | 06 | 2023 I Diana Zaťková



Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading