KOĽKO NEHANEBNOSTI A NENÁVISTI PROTI SLOVENSKU MÁ EŠTE V SEBE? Je čas pripomenúť hlave štátu Andreja Sládkoviča

KOĽKO NEHANEBNOSTI A NENÁVISTI PROTI SLOVENSKU MÁ EŠTE V SEBE? Stáť na čele štátu, ktorého občanmi sa nechala zvoliť a kydať na nich, kde sa len dá, to chce kravský žalúdok, teda, štvornásobný. Ako sa ešte môže vôbec Čaputová tváriť, že je prezidentkou národa, ktorý tak nenávidí? Ako môže prezidentka Čaputová pokojne spať? Zvolená občanmi tejto krajiny, ktorých neustále a bez hanby očierňuje na medzinárodnej scéne! Toto si zaslúžime? Šliape po našej hrdosti, po našich hodnotách, a tvári sa ako spravodlivá vodkyňa. Kde je tá úcta k ľuďom, ktorí jej dali moc? Kedy prestane s týmto pokrytectvom a nenávisťou voči Slovensku? Nenechajme ju ďalej ničiť našu reputáciu!

KOĽKO NEHANEBNOSTI A NENÁVISTI PROTI SLOVENSKU MÁ EŠTE V SEBE? Je čas pripomenúť hlave štátu Andreja Sládkoviča

Hanbil by som sa ukazovať sa na verejnosti

Takto špiniť do vlastného hniezda zo strany politika je nepredstaviteľné. ONA v tej disciplíne prekonáva ešte aj legendárneho Miklosa Duraya, „blahej pamäti“. Už to dávno nie je prijateľné, začína to byť patologické a stáva sa to diagnózou. Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu, nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť a s pocitom radosti, keď k naplneniu tejto potreby dôjde. Ide o zmes citu a afektu. Na rozdiel od hnevu je nenávisť emocionálnym dôsledkom vážneho konfliktu, frustrácie či deprivácie a ako viac-menej trvalá psychická zameranosť má vplyv na interpersonálne správanie danej osoby. V pozícii hlavy štátu je takáto diagnóza konfliktná s možnosťou zastávať úrad najvyššie položeného úradníka štátu.

Radšej budem nenávidený

„Radšej budem nenávidený za to, kto som, ako milovaný za to, kto nie som.“ —  Povedal pre celú jednu genmeráciu kultový Kurt Cobain, americký hudobník a umelec. A ak tak ONA miluje všetko neslovenské, prosím, potom jej ponúkam citát jej prvého predchodcu v úrade, prezidenta TGM: „Láska k vlastnému národu nemusí a nemá znamenať nenávisť k národu inému.“ (S tým, že u NEJ je to úplne naopak.) A možno to ani nie je nenávisť, ale čoraz väčší, priam animálny strach. Strach z toho, čo zostáva na Slovensku po NEj a za ŇOU. Čo z kedysi pokojného štátu s mierumilovným národom spravila spolu so svojmi súdruhmi mimo jeho hraníc.

Kde berie toľkú ohavnú drzosť?

V dňoch, keď sa prevalila aféra, ako ňou pri moci držaní, umelo a násilne, proti vôli ľudu, jej podlízaví úradníci naklusali do Bruselu, aby tam kydali na štatisticky väčšiu časť obyvateľov Slovenska za to, čo si myslia. Aby tam prosíkali o zásah, lebo oni sú tak neschopní, že zvrátiť trendy politických nálad môžu akurát tak iba tankami na Slovensku, ak by ich všetky neposlali na Ukrajinu. Biľakovci roku 2023! Je nehanebné, nedôstojné a absolútne neprípustné, aby hlava štátu takto pre zahraničie „osier…la“ „svojich“ navonok a vovnútri sa tvárila ako jemná, citlivá a vnímavá prezidentka. Je to hnus.

Je čas pripomenúť hlave štátu Andtreja Sládkoviča

Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj, že ľud je mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí;
keď predkov nemal — a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? —
čo bys’ sa mu ty zato posmieval?
Na potomkov on bohatý.

Nehaňte ľud môj! že nemá dejov
slávy svojej minulej sklad;
on ešte peknou kvitne nádejou,
budúcnosť má jeho poklad:
Počuješ bájne hlasy povestí?
Hovoria tie, keď čas čuší,
zázračný z nich on svet má vyviesti,
budúci svet v nich on tuší.

Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!
že ľud môj je len ľud sprostý;
často sú múdri hlúpi ľudkovia
dľa súdu svetskej múdrosti:
Počuješ? Spieva slovenské pole,
spievanky zrodia Homérov;
len ľúbosť útlu spievajú hole,
no budú aj bohatierov. —

Nehaňte ľud môj, ústa nečisté!
že odhodok on je hlúpy;
múdrosťou jeho vykúpení ste
a ešte vás raz vykúpi!
Či nepočuješ slová rozumné,
čo deň po dni opakuje?
Večné v nich pravdy, hlboké, umné;
ten ľud vedu si hotuje.

Nehaňte ľud môj! že je len malý,
že nevládne celým svetom.
Kde telo ducha k zemi nevalí,
tam duch lieta ľahším letom.
Na helénsky že ľud si spomnite —
duch si svet vlastný utvorí;
či v žaludi hôr zárod vidíte?
Nie! — no viďte dubísk hory!

Nehaňte ľud môj! že je chudobný,
že kraj biedny, smetisko má;
to je blud! má svet sebe podobný,
má hory, rieky, zlato má! —
A keď by nemal? — ale má hlavy,
má obchodu silný zárod. —
Alebo či sú čriedy a bravy
a koniarne komus’ národ?

Nehaňte ľud môj! že je ľud tichý,
že rád trpí, že je slabý; —
pravda, surovej on nemá pýchy,
nie je v zápasoch pochabý.
Vy to neviete, že duch národov
práve takú povahu má:
keď má vystúpiť s činnou slobodou,
najprv ticho myslí, dumá. —

Nehaňte ľud môj! že úcty nemá,
že ľud môj je potupený. —
Slávnejšie ešte svet tupí plemä,
nuž kto je tam zhanobený? —
Ach, zlé sú časy! na všetky strany
svet žertvuje bohom zlatým. —
Ale nechaj mi národ bez hany;
národ patrí k veciam svätým!

ZDROJ

---

---