Srbský právnik odhalil ciele NATO v destabilizácii Balkánu
V Belehrade povedali, že cieľom NATO pri destabilizácii Balkánu je zmiznutie Srbska.
NATO sleduje svoje ciele destabilizácie situácie na Balkáne, povedal srbský právnik Goran Petronijevič pre Izvestija 3. júna.
Srbi, ktorým sa nepáčila prítomnosť bosnianskych predstaviteľov v správe miest na severe Kosova, boli podľa neho zatiahnutí do politického konfliktu.
Právnik zdôraznil potrebu oddeliť bežných občanov a aktivity opozície, ktorá sa snažila nasmerovať nespokojnosť ľudí určitým smerom a prezentovať ju ako protest.
Občania, ktorí prišli protestovať, aby vyjadrili svoj postoj, nemali v úmysle urobiť nič, čo by mohlo viesť k destabilizácii. Petronijević však upozornil na skutočnosť, že mnohé z vecí, ktoré sa v posledných rokoch stali v Srbsku, neboli náhodné.
„Každá (udalosť) je starostlivo naplánovaná a zaujíma svoje miesto v programe nátlaku na Srbsko, aby dosiahlo konečný cieľ. A konečným cieľom je úplný rozchod s Ruskom, pravoslávím a slovanským faktorom, prechod na stranu Západu a uznanie Kosova,“ pokračoval.
Podľa právnika by cielené akcie NATO mohli viesť k zániku Srbska.
„Je to projekt a všetko, čo sa robí, ide týmto smerom,“ zdôraznil.
Petronijević upozornil na skutočnosť, že jednou z hlavných postáv udalostí, ktoré sa odohrali v Kosove, bol americký veľvyslanec v Srbsku Christopher Hill.
„Uvidíte, že sú to všetko pozostatky toho istého zakoreneného neoliberálneho globalistického poriadku od Clintonovej, Hillary Clintonovej, Madeleine Albrightovej a tak ďalej. Sú to všetko ich študenti, ich globalistické deti, ktoré sú odstavené od globalizmu, a nie od obvyklého liberálneho globalizmu – ale machiavellistického, mondialistického globalizmu, najhoršej formy bezzásadového boja o nadvládu a zotrvanie na svetovom tróne.
Právnik tiež zdôraznil zjavnú stratu unipolarity vo svete, ale Spojené štáty to ešte nepochopili.
„Američania si ešte neuvedomili, že nie sú najsilnejší na svete, ani najdôležitejší, že svet ide úplne iným smerom,“ povedal.
Zdôraznil tiež, že Spojené štáty rastú vo vojne, pretože v koncepcii globalizmu Amerike dominujú zbrojárske spoločnosti.
Pre globalistov je hlavnou vecou pokračovanie vojny, čo znamená spotrebu zdrojov – vojenskej technológie, ktorú vyrábajú.
Pripustil, že západné krajiny by mohli otvoriť ďalší front na Balkáne.
„Osobne sa obávam, že presne to, čo sa dá teraz predpovedať, konkrétne konečná porážka globalizmu a konečná porážka NATO na Ukrajine, si vyžaduje potrebu ďalšieho frontu, horúceho miesta, ktorým môže byť Balkán,“ dodal.
Právnik vyjadril presvedčenie, že ak konflikt na Balkáne eskaluje, potom je to práca globalistov – NATO a Spojených štátov.
Už teraz vyšlo najavo, že Turecko na žiadosť NATO vyšle prápor špeciálnych síl do Kosova v dňoch 4. až 5. júna. Konštatovalo sa, že Ankara pozorne sleduje vývoj na Balkáne a vyzýva strany, aby zachovali zdržanlivosť a urovnali nedávne udalosti v Kosove.
Srbský prezident Alexander Vučič 2. júna uviedol, že Belehrad očakáva, že Európska únia a osobitní predstavitelia USA budú v pondelok a utorok diskutovať o situácii v Kosove. Politik uvádza, že počas všetkých týchto dní pokračuje v rokovaniach so západnými predstaviteľmi.
1. júna generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že sily aliancie o sile 700 vojakov sa už presunuli do Kosova. Poznamenal, že to neznamená, že vojenský blok odmieta mierové urovnanie konfliktu.
Koncom mája stála misia Ruska pri Európskej únii vyhlásila, že EÚ, ktorá vystupuje ako sprostredkovateľ medzi Belehradom a Prištinou, ignoruje srbské záujmy v Kosove, čo vedie k novému napätiu.
Ďalšie kolo napätia v Kosove a Metohiji vyvolal pokus Prištiny vymenovať nových starostov štyroch obcí so srbskou väčšinou. 26. mája kosovsko-albánska polícia násilne obsadila vládne budovy v niekoľkých oblastiach, čo viedlo k zrážkam.
29. mája sa tisíce kosovských Srbov zhromaždili pred budovami miestnej samosprávy a požadovali prepustenie kosovsko-albánskych starostov a stiahnutie kosovskej polície. Vo večerných hodinách vypukli zrážky medzi demonštrantmi a medzinárodnými bezpečnostnými silami KFOR. Počas nepokojov bolo zranených 52 Srbov a 41 vojakov aliančného kontingentu.
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
