Bývalý ŠtBák a člen KSČ, terajší poskok USA, by chcel koncentračné tábory pre ruských občanov žijúcich v EU.
Tak táborov sa mu zachcelo!
Je zvláštne, ako sa tí najväčší demokrati stále viac podobajú na fašistov. Pardon, vlastne na demokratických Američanov z druhej svetovej.
Český prezident Pavel si totiž spomenul, že Američania počas vojny internovali Japoncov do táborov, hoci to boli ich vlastní občania. A hoci sa USA za to neskôr ospravedlnilo a daných ľudí v osemdesiatych rokoch odškodnili, nakoľko šlo o hrubé porušovanie práv, tak Pavlovi príde normálne, že by sme to isté začali robiť s Rusmi. Ako vraví, je mu to ľúto, ale musia brať zodpovednosť…
Akože akú zodpovednosť? Za príslušnosť k národu, národnosti, jazyku, či za čo? Nerobil náhodou to isté Hitler? To každý človek na svete je zodpovedný za kroky svojej národnej vlády? Divná logika generála Pavla, ktorý odrazu prahne po koncentrákoch, alebo ako to demokratickí Američania nazývajú: rezerváciách.
K jeho návrhu sa trefne vyjadril portugalský politik a bývalý štátny tajomník pre európske záležitosti Bruno Macaes: „Pavel si berie USA za taký bezpodmienečný vzor, že mu aj tie najtemnejšie stránky americkej histórie slúžia ako vodítko.“ Presne tak. Pavel je taký zanietený vlezdoprdelník, že nabudúce kľudne prehlási, že je celkom fajn raz mesačne zmlátiť svoju ženu. Prečo? Lebo taký zákon platí v Arkansase a takýto demokratický vzor musíme slepo nasledovať!
Do prezidentského úradu sa dostal najmä vďaka vytrvalej agitácii mainstreamu, ale aj preto, že ľudia neboli schopní postaviť vedľa neho niekoho, kto by bol prijateľný pre väčšinu. Som absolútne presvedčený, že keby s ním nakoniec niekto bol, Pavel by sa na tento post vôbec nedostal.
A ako teraz zisťujem, jeho veľmi pokrivenú morálku si všimli aj v zahraničí, kde reagujú na jeho nedávny rozhovor, v ktorom navrhol, aby sa s ruskými občanmi zaobchádzalo podobným spôsobom, ako sa Američania správajú k Japoncom.
Všetci ste v tom čase videli zábery z internačných táborov. Bol to žiarivý príklad uplatňovania kolektívnej viny.
Zatiaľ čo po tom, čo mladý muž dobodal na smrť mladého muža v Brne (čo rozhodne nebol prvý prebytok Ukrajincov u nás), nás médiá okamžite vyzvali, aby sme kolektívnu vinu neuvaľovali na všetkých Ukrajincov kvôli excesom jednotlivcov (s ktorými samozrejme súhlasím), ten istý mainstream sám neustále volá po kolektívnej vine.
Požadujú vylúčenie ruských športovcov z rôznych súťaží, ako aj uplatňovanie kolektívnej viny voči ruským umelcom alebo občanom vo všeobecnosti. Ale keď Američania zaútočili na suverénne krajiny, nikto nepožadoval to isté. Alebo ste počuli podobné výzvy americkým športovcom, keď USA napadli Irak, Juhosláviu, Líbyu alebo Sýriu?
Nepočuli – a tak by to malo byť. Obyvatelia krajín, ktoré vedú agresiu, nemajú byť penalizovaní. V centre pozornosti by mali byť politici, nie bežní občania.
Ak by sa kolektívna vina uplatňovala rovnomerne na celom svete, americkí športovci by boli logicky vylúčení zo súťaže takmer natrvalo.
Napriek tomu mnohí tvrdia túto kolektívnu vinu – aj keď selektívnym spôsobom – a nie je nič zvláštne na tom, že túto zásadu zastávajú jednotlivci, ktorí už dávno dokázali, že nemajú chrbtovú kosť.
Teraz aj v zahraničí si všimli, že vojnový štváč Petr Pavel vyzýva na uplatnenie kolektívnej viny vo vzťahu k ruským občanom, ktorí často žijú v západných krajinách mnoho rokov (áno, je to ten istý jednotlivec, ktorý v roku 1987 zbožňoval „sovietskych priateľov“).
A paradoxom je, že Rusi, ktorí žijú na Západe, sú často oponentmi Putina, ktorý odišiel na Západ aj preto, že majú bližšie k západnej politike (napríklad rôzne LGBTQ atď.).
V rozhovore pre Rádio Slobodná Európa Pavel okrem iného povedal:
„Rusi žijúci na Západe by mali byť pozorne sledovaní bezpečnostnými službami.“
Pokračoval:
„Každý Rus žijúci v západnej krajine by mal byť monitorovaný oveľa dôkladnejšie ako v minulosti. Keďže zúri vojna, bezpečnostné opatrenia pre ruských občanov by mali byť prísnejšie ako za normálnych okolností.“
Paul to prirovnal k zaobchádzaniu s japonskými Američanmi počas 2. svetovej vojny. Prenasledovanie Japoncov, z ktorých mnohí sa narodili v USA, opísal ako „prísny systém sledovania“ a „kontrolu bezpečnostnými službami“.
A ako to vtedy vyzeralo v USA?
V tom čase boli v USA za prezidenta Franklina D. Roosevelta ľudia japonského pôvodu strážení za ostnatým drôtom v zadržiavacích táboroch.
Postihnutých bolo približne 120 000 ľudí, väčšina z nich boli občania USA. Americká vláda sa odvtedy ospravedlnila a zaplatila viac ako 1,6 miliardy dolárov ako reparácie.
Ale to nezastaví Paula od jeho väzenských fantázií, keď vyhlási: „Je to len cena vojny.“
Tu by som sa chcel opýtať, odkedy sme vo vojne. Pokiaľ viem, momentálne nie sme oficiálne v žiadnej vojne. Alebo mi niečo uniklo?
Na otázku, či môže zhodnotiť prvé dni ukrajinskej protiofenzívy, Pavel odpovedal, že by ju nazval „formatívnou operáciou“, pretože sa domnieva, že „skutočná protiofenzíva“ sa ešte nezačala.
Časť rozhovoru v angličtine si môžete pozrieť nižšie:
Mimochodom, som absolútne presvedčený, že Pavel bol jedným z tých, ktorí dnes už silne prosystémové Rádio Slobodná Európa pred rokom 1989 nazývali „zápalným rádiom“.
ZDROJ / JNS
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
