Stačí, aby si z bánk vybral svoje peniaze len 1 z 99 vkladateľov, a všetky banky skrachujú

V súčasnosti sa veľa hovorí o bankovej kríze. V USA tento rok skrachovali už 3 veľké banky, ktorých celkové aktíva už aj po zohľadnení inflácie prevýšili krachy bánk v rokoch 2008/2009.

V Európe zatiaľ skrachovala síce iba jedna banka Credit Suisse, no svojou veľkosťou porovnateľná trom skrachovaným bankám dokopy.

Úrady v Európe aj na Slovensku samozrejme ubezpečujú, že náš bankový sektor je v dobrej kondícii a žiadne problémy mu nehrozia. To je samozrejme klamstvo. Nie preto, že by naše banky zle hospodárili, veď dnes dosahujú maximálne zisky, ale zo samotnej podstaty súčasného bankového sysému.

Dá sa povedať, že žiadna banka, ani tá najziskovejšia a najlepšie spravovaná, nedokáže odolať krízovej situácii, ak by si väčší počet vkladateľov prišiel naraz vybrať svoje vklady.

Keď hovoríme o „väčšom počte“ vkladateľov, vôbec tým nemáme na mysli väčšinu. Stačilo by dokonca len 1 z 99 a celý bankový sektor by skolaboval. V tomto článku si to tak zjednodušene vysvetlíme, že prečo.

Ako funguje dnešný bankový systém

Odporcovia často tvrdia, že banky neohrozí výber vkladov, lebo banky majú všetky vklady kryté pôžičkami.

To znamená, že ak by viac ľudí si prišlo vybrať svoje vklady a bankám by došla hotovosť, tak jednoducho požiadajú svojich dlžníkov, aby splatili svoje úvery a z tých peňazí by banka potom vyplatila vklady.

Nie je to ale celkom tak. Banky fungujú tým spôsobom, že z peňazí, ktoré si vy uložíte na účte, oni uložia nejaké percento ako rezervu v národnej (centrálnej) banke a zvyšok môžu požičiavať prostredníctvom úverov.

Vezmime si nasledovný zjednodušený príklad:

Predstavte si, že všetky peniaze, ktoré existujú, sú 100 Eur (bankovky 50, 20, 20, 10) a máte ich vy. Vložíte ich do banky na svoj bežný účet.

Banka vaše peniaze následne niekomu požičia. Nie všetky, ale len povedzme 90 Eur, lebo musí držať spomenuté povinné rezervy, v tomto prípade 10%, ciže 10 Eur. Dlžník si za 90 Eur niečo kúpi od nejakého predajcu. No a ten predajca si tých 90 Eur tiež vloží do banky, ktorá z nich zasa ďalej požičia 80 Eur, atď.

No a teraz si vy aj ten predajca prídete naraz do banky vybrať svojich 190 Eur – vy svojich 100 Eur a predajca svojich 90 Eur.

Teoreticky banka má oproti vašim a predajcovým 190 Eur v účtovníctve majetok v podobe poskytnutých úverov 190 Eur, ale nikdy nebude schopná vám dvom naraz vyplatiť 190 Eur vo fyzickej hotovosti, lebo existuje len 100 Eur v tých prvotných bankovkách 50, 20, 20 a 10.

Toto bol teoretický príklad, aby ste pochopili, ako funguje bankový sektor a prečo nikdy nie je schopný vyplatiť všetky vklady, aj keby všetci dlžníci dokázali splatiť svoje úvery (čo nedokážu, lebo toľko fyzických peňazí jednoducho niet).

Ako banky legálne vyrábajú fiktívne peniaze

Dobre, teraz sa poďme pozrieť na to, aká je fiktívna masa peňazí v ekonomike oproti tej reálnej. Opäť použijeme príklad, pre lepšie pochopenie.

Príklad č.1

Pri sume fyzicky vytlačenej hotovosti 100 Eur a pri miere povinných minimálnych rezerv 10%, by situácia bola nasledovná (sumy zaokrúhlené na celé eurá):

100 + 90 + 81+ 73 + 66 + 59 + 53 + 48 + …

Na výpočet tejto postupnosti existuje vzorec: F = M . (1 / r), kde:

F – celková suma fiktívnych peňazí
M – pôvodná suma emitovaných peňazí
r – povinná miera minimálnych rezerv

Výpočet: M = 100 . (1 / 0,1) = 1000 Eur

To znamená, že z pôvodných 100 Eur pri miere rezerv 10% vzniklo celkovo 1000 Eur.

Príklad č.2

Pri sume vytlačenej hotovosti 100 Eur a minimálnych rezervách 5%:

100 + 95 + 90 + 86 + 81 + 77 + 74 + 70 + … = 100 . (1 / 0,05) = 2000 Eur

Čiže z pôvodných 100 Eur pri miere rezerv 5% vzniklo celkovo 2000 Eur. Čím menšia je miera povinných rezerv, tým väčšší je takzvaný „multiplikátor“, a teda tým viac fiktívnych peňazí vznikne.

Realita: O koľko je dnes v obehu viac peňazí než bolo na začiatku emitovaných?

Viete aká je dnes skutočná miera povinných rezerv? Iba 1%! V eurozóne je to extrémne nízke číslo, čo robí z Eura veľmi rizikovú menu. V USA pri dolári je to dokonca 0%.

Na druhej strane, napríklad v Česku je to 2%, v Chorvátsku pred zavedením eura to bolo 9%, v Číne je to 17%, v Indii 4,5%, v Mexiku 10,5%, v Rusku 4%, na Taiwane 7% či v Turecku 8,5%.

Pri hodnote 1% to znamená, že podľa vyššie uvedeného vzorca z každých vytlačených 100 Eur vznikne 100-násobok, teda 10 000 Eur fiktívnych peňazí! Stačilo by, aby si 1,01% vkladateľov (1 z 99) vybrali všetky svoje peniaze z bánk a všetky banky by kľakli do kolien.

Prečo práve 1,01% alebo viac?

Počítajme spolu… Koľko je 1,01% z 10 000 Eur? 101 Eur. Lenže fyzickej hotovosti existuje stále len 100 Eur. Fyzická hotovosť nenarástla, vznikli len fiktívne peniaze v podobe záznamov na bankových účtoch. No a v momente, keď by si ľudia chceli vymeniť fiktívne peniaze (čísla na bankovom účte) za reálne peniaze (hotovosť), nastane veľký problém.

Situáciu by dokonca nezachránila ani centrálna banka. Ak by totiž chcela dotlačiť hoci len 2- alebo 3-násobok pôvodne emitovaných peňazí (nehovoriac o 100-násobku), tak by okamžite vznikla hyperinflácia a kolaps meny.

Chápete už teraz, aký krehký je v súčasnosti bankový a finančný systém?

Záver

Nemáte radi banky, považujete ich za úžerníkov? Nepáči sa vám, že Európska únia financuje vojny v cudzích krajinách? Chcete mier, lebo bez peňazí niet zbraní a bez zbraní niet vojny?

Existuje úplne jednoduché riešenie. Stačí, aby 1 z 99 z vás si šiel do banky vybrať svoje peniaze a celý bankový systém skolabuje.

ZDROJ

Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.