Káčer si pustil hubu na špacír! Neoplatilo sa mu to! Potom schytal nakladačku, na ktorú do sm*ti nezabudne…
Rastislav Káčer, ktorý už neraz dokázal, že má problémy so sebaovládaním a v diplomacii nemá čo robiť, sa opäť opustil. V statuse, v ktorom si chcel zrejme pripomenúť dnešný Pamätný deň odchodu sovietskych vojsk z ČSFR, zadrel takúto vetu: „Veľká hanba všetkým ficom, blahom, chmelárom a iným kolaborantom postsovietskeho imperializmu.“
Viete, niektorí mi radíte, aby som sa nezaoberal každým alkoholickým prejavom frustrovaného člena rozpadnutej vládnej koalície. Ale ak im dovolíme takto bezočivo klamať a urážať, trúfnu si aj na horšie veci. Preto si vyprosím takéto primitívne útoky od bezškrupulózneho oportunistu, ktorý bol, je a bude za peniaze ochotný slúžiť každému a čomukoľvek. Chcem preto pripomenúť, že v čase, keď bol pán Káčer (napokon ako vždy) lojálnym pracovníkom bývalého režimu, som sa ja na jar 1989, tesne pred maturitou, spýtal v článku v Literárnom týždenníku, kedy odídu sovietske vojská z Česko-Slovenska. Nemusím zdôrazňovať, aké som z toho mal problémy v škole. A keď som si ako maturitnú tému z ruštiny vybral Tolstého filozofiu neprotivenia sa zlu násilím, hrozilo mi, že nezmaturujem, lebo v posudku sa uvádzalo, že „bojové tradície marxizmu-leninizmu už dávno vyvrátili a prekonali túto buržoáznu úchylku“.
To len na margo toho, z akých rozdielnych svetov pochádzame. Kým ja som bol v každom režime tak trochu disident, Rastislav Káčer každému oddane slúžil. Kým ja som od puberty presvedčený stúpenec mieru, nenásilia a odporca všetkých vojen, Rastislav Káčer vášnivo a otvorene podporoval všetky americké imperiálne vojny a podporuje aj pokračovanie vojny na Ukrajine. Tento dogmatický panák nikdy nepochopí jednu základnú vec. Ľudia ako Ján Čarnogurský alebo ja si vždy želali v prvom rade slobodné Slovensko. V čase, keď odvaha nebola lacná, Ján Čarnogurský v auguste 1989 položil kvety na miesto, na ktorom sovietski okupanti zastrelili chlapca, a dostal sa za to do väzenia. A ja som niekoľko mesiacov pred Nežnou revolúciou žiadal odchod sovietskych vojsk. Čo vtedy robil služobníček Káčer?
Áno, aj my a predovšetkým my sme sa tešili z odchodu okupačných vojsk. Pretože tento pamätný deň na rozdiel od ideológov typu Budaja či Káčera nechápeme ako výzvu na antiruský šovinizmus, ale ako varovanie, túžbu a odhodlanie, že už nikdy nechceme na našom krásnom Slovensku vidieť čižmu cudzieho vojaka, že už nestojíme o vojenský dohľad a prítomnosť našich spojencov, či už nacistických, sovietskych alebo teraz severoatlantických. Túto túžbu po skutočnej slobode a nezávislosti oportunisti nikdy nepochopia. Pretože my sme neštrngali kľúčmi preto, aby premiestnili železnú oponu a ostnaté drôty z Devína do Novej Sedlice, ale aby zmizol rozdelený svet. Netešili sme sa z odchodu sovietskych vojakov preto, aby ich nahradili americkí. A nežiadali sme dialóg preto, aby nám zatvárali ústa v mene novej nadiktovanej doktríny.
Takže, nemýľte si pojmy s dojmami. Bezcharakterný kolaborant, pán Káčer, ste vy. Pretože my si nechodíme po rozumy ani do Washingtonu, ani do Moskvy, my vieme, kde je naša vlasť. A nekolaborujeme s cudzou mocou ako Vy, ale presadzujeme záujmy Slovenskej republiky. A nechodíme žalovať do Spojených štátov, ako ste to robili Vy, keď ste boli veľvyslancom a obišli ste aj svojho bezprostredného nadriadeného, slovenského šéfa diplomacie. O mňa si ústa neobtierajte. Vy ste podporovali ako štátny tajomník vojenskú agresiu do Iraku – nie ja, Vy ste podporovali predlžovanie vojny na Ukrajine – nie ja, pre diplomaciu ste neurobili vôbec nič, hoci ste ten rezort riadili. Tak sa trochu obzrite za seba, čo ste po sebe zanechali, akému imperializmu ste slúžili a hanbite sa sám, ak to vôbec viete. Howgh.
Eduard Chmelár
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
