16. mája 2024

Petr Hájek: PUTINOV VEĽKOLEPÝ GAMBIT. Smiať sa alebo plakať?

0

RUSKO: PETR HÁJEK komentuje prvé závery a ponaučenia z víkendovej „prevratovej hry“ v Rusku a uzatvára, že je ťažké vyhrať v pokri, ak si nevšimnete, že šach sa skutočne hrá

Smiať sa alebo plakať? Operetný „pokus o prevrat“ vedený majiteľom Wagnerovcov, podnikateľom Prigožinom, môže skôr slúžiť na poučenie o situácii v euroamerickom priestore. Naplánované na víkend, aby nenarušili normálny život v Rusku – a tiež aby médiá (zvyčajne hladné po akejkoľvek senzácii cez víkend) mali o čom písať a vysielať. Nie ten ruský, ale ten na Západe. A v tomto zmysle (pretože sa tiež považujeme za západných a nikdy nie inak!) veľmi pekne opäť ukázala stav nášho päťkoaličného politického a mediálneho „frontu“ (skupiny tak prepletenej, že už nie je možné oddeliť, kto je kto).

V sobotu sa to skončilo, ale bol (a bude) to moment správneho začiatku pre múdre slová nespočetných nečinných „politológov“ a všetkých druhov „think-tankov“ kŕmených z našich alebo bruselských daňových pokladníc alebo washingtonských „nadácií“ (existuje oveľa viac ako len najslávnejší Soros). Je to trochu varovanie, že niektorí komentátori mimo hlavného prúdu naskočili na rovnakú líniu interpretácie.

Začali splietať myšlienky o údajne nestabilnej situácii v Rusku, ktoré vo vojne s Anglosasmi a ich päťdesiatimi (!) štátnymi vazalmi USA vedie nepriamu vojnu na Ukrajine o svoju ďalšiu existenciu (môže sa kedykoľvek zmeniť na otvorenú). Ale opak je tiež pravdou, pretože aj umierajúci Západ tu chce vyriešiť svoje existenčné (a existenčné) problémy: Po vyplienení zdrojov „tretieho sveta“ je obrovské Rusko s takmer nekonečnými prírodnými rezervami vlastne jediným spôsobom, ako sa imperiálna povaha sveta „liberálnych demokracií“ môže stále pokúsiť prežiť.

Prigožin Poker

Pre Západ je situácia na ukrajinskom fronte katastrofálna. Mesiace trvajúca ohlásená „protiofenzíva“ Kyjeva, ktorej cieľom je udržať klesajúci tok peňazí z daní a zbraní západných daňových poplatníkov v rukách Zelenského „klubu oligarchov“, sa neskončila neúspechom – pretože sa v skutočnosti nikdy nezačala. Nemohla ani začať. S neustále sa zmenšujúcimi „ľudskými zásobami“ (až po posledného Ukrajinca) a neschopnosťou zvyšku zaobchádzať so sofistikovanými (a desivo drahými) americkými zbraňami to bola len mediálna hra na (stále sa zmenšujúcu) časť submisívnej verejnosti, ktorá naďalej verí goebbelsovskej propagande „víťazstiev na ruskom fronte“.

Trochu zvláštny oligarcha, Jevgenij Prigožin, majiteľ „súkromnej armády“ profesionálnych hrdlorezov, k tomu v posledných mesiacoch a týždňoch výrazne prispel, zjavne precenil silu a schopnosti nielen svojich nepochybne brilantne bojujúcich mužov – ale predovšetkým svojich vlastných. Takzvaní Wagnerovci (Prigožinci) vykonávajú služby na mnohých iných miestach (najmä v Afrike), kde im miestni vládcovia zvyčajne platia zlatom a diamantmi z miestnych baní. Ale boli to práve tieto obchody, ktoré sa v posledných mesiacoch zastavili – a Prigožinovi začali dochádzať peniaze – jediné spojenie, ktoré mal na vládnutie svojim jednotkám (reči o vlastenectve zvyčajne týchto žoldnierov nezaujímajú). A tak prišiel rad na poker.

Putinov gambit

Prigožin vychádzal z údajne dobrého vzťahu s tým, kto (podľa jeho chybného úsudku) rozdáva karty v Rusku, a preto môže prípadne opraviť: Ale prezident Vladimír Putin je úplne inou váhovou (a intelektuálnou) kategóriou ako „samozvaný reštaurátor-vrah“ a je oddaný tradičnej ruskej šachovej škole. A len s nehybnou tvárou úspešne predstiera, že príležitostne hrá poker (americká verzia ruskej rulety) s degenerovanými „elitami“ Západu. Prigožin to nikdy nepochopil – a ani nemohol so svojimi schopnosťami. A Putin – ako je jasne vidieť pri spätnom pohľade – si toho bol vedomý od začiatku. A nechal Prigožina vojsť do pripravenej pasce. Prečo to urobil?

Bol to gambit. Pre tých, ktorí nie sú oboznámení so šachovou teóriou: Gambit je otvorenie hry, v ktorej jeden z hráčov obetuje „materiál“ (iba figúrku), aby dosiahol pozičnú výhodu, zaostril hru alebo zmätil pozíciu. Prigožinov biznis kolaboval a čoskoro neexistoval spôsob, ako zaplatiť jeho ľuďom – a to nielen doma v Rusku. Zúfalo potreboval, aby za neho štát začal platiť. Ale musel by sa tiež podriadiť jeho príkazu – čo samozrejme nemohol a nechcel. A štát nemal záujem vytiahnuť ho z problémov jeho veľmi vratkého podnikania.

A tak hlúpy (nie „príliš ambiciózny“), ale zároveň jednostranne inteligentný Prigožin zohral poslednú časť svojej obetnej úlohy: začal mediálne útoky na ministra obrany, na generálov, na tajné služby. Jeho odpoveďou bolo hlavne desivé ticho. Na rozdiel od požierajúcich médií Západu, ktoré však v podtexte tiež nechápali, prečo mu to prešlo (už by to nebolo v „liberálnej demokracii“). A keď sa nič iné nestalo, majiteľ „súkromnej armády“ vyskúšal poker: Nahlásil vzburu. To znamená, že to malo vyzerať ako vzbura, ale v skutočnosti to nebolo o tom.

Kronika hláseného úmrtia

Prísne vzaté, išlo o hrozbu teroristického útoku. Čo je vlastne rozpor v pojmoch, pretože skutočný teror je založený na prvku prekvapenia. Koniec koncov, bol to Západ, ktorý „klasifikoval“ Wagnerovcov ako teroristickú organizáciu. Oveľa skôr ako pred Bakhmutom (kde žoldnieri skutočne odviedli dobrú prácu). Trápili ho najmä Prigožinove aktivity v Afrike (predtým v Sýrii). Najkomickejšia vec je, že teraz Prigozhinets neuvalí ďalšie „sankcie“ (to je nástroj, s ktorým sa hlúpy Západ už dlho účinne strelil do nohy). Aby to nevyzeralo, že má niečo spoločné so svojím kolapsom.

Pritom však do rovnakej pasce napochodovali „kolektívni vodcovia“ amerického Deep State podobní prigožinovovi (všetci nevolení okolo bábky dementného Bidena). V skutočnosti priznali, že s tým majú niečo spoločné. Alebo aspoň chceli mať. Nie je nemysliteľné, že ich kontaktoval sám Prigožin. Vyplýva to z náhleho priznania, že o jeho plánovanom „povstaní“ vedeli najmenej tri dni vopred. Je zábavné vidieť, ako sa títo „demokratickí politici“ musia rýchlo držať „pokusu o prevrat“ a masírovať si svaly pred domácimi davmi. Zároveň chcú ostentatívne ukázať svetu, že s tým nemajú nič spoločné – ako výbuch Nord Streamu.

Niet pochýb o tom, že sa intenzívne (s multimiliardovými „dotáciami“ – oveľa väčšími ako pred Majdanom 2014) snažia udržať pri živote piatu kolónu v Moskve. Že stále veria v možnosť „farebného“ štátneho prevratu podľa osvedčeného modelu všade inde na svete. Ale toto sú strategické úrody Putinovho veľkolepého gambitu. Teraz je celá investícia v prachu.

Odpoveď pred slezinou amerického buša NATO

Vladimír Putin má teraz všetko vo svojich rukách. Perigožinova „zrada“ mu umožňuje robiť veci, ktoré by inak boli veľmi ťažko prístupné. Nejde len o to, že časom oživil nevyhnutne upadajúcu jednotu ruskej spoločnosti. Dokonca aj tí, ktorí predtým – spolu s Prigožinom – kritizovali ruské velenie a ministerstvo obrany (väčšinou „sprava“, t. j. požadovali oveľa ostrejšiu vojnu s útočiacim Západom na Ukrajine), teraz prešli k rýchlemu obratu. Kritizovať teraz znamená stať sa aj zradcom. Ktokoľvek teraz ruský prezident ukáže, bude označený rovnako.

A ak „zapadniki“ (skorumpovaná časť ekonomickej, politickej a mediálnej elity otvorene alebo nepriamo platená Západom) skutočne pripravila niečo proti súčasnému vedeniu svojej vlasti (alebo o tom aspoň snívala, aby sa tok dolárov nezastavil), teraz je to amen. Tajné služby (civilné aj vojenské) majú teraz absolútne voľný kredit za ich potlačenie. Je to vlastne malá repríza následkov prevratu proti Erdoganovi – ktorého krk zachránili Putinove tajné služby. Vďaka tomu bol turecký vodca schopný znásobiť svoju moc – a prakticky úplne eliminovať skutočnú „západnú“ opozíciu.

Je to tiež Putinova majstrovská odpoveď na nadchádzajúci summit NATO, alebo skôr práve skončené najväčšie letecké cvičenie na útok na Rusko: Nepočítajte s „vnútorným nepriateľom“ (na veľmi dlhú dobu). Ako chcete viesť vojnu s najväčšou krajinou na svete, ktorej armáda už viac ako rok trénuje, aby zničila vaše doteraz tajné zbrane v skutočných vojnových podmienkach? Koho verejnosť je zjednotená ako nikdy predtým? Na jej čele stojí pravidelne volený líder s podporou, o ktorej sa jeho západným náprotivkom ani nesníva (nehovoriac o prevahe v jadrových zbraniach alebo ich nosičoch)?

Naši zúrivci

A tak asi musíme v krátkosti povedať niečo o reakciách tých, ktorí nás s Božím dovolením v súčasnosti zastupujú pred svetom (a vedú k plánovanej deštrukcii doma). Je zbytočné stratiť jediné slovo o Varšavskej zmluve a generálovi NATO Petrovi Pavlovi. Ako „lampón v starom štýle“ len plní príkazy – a veľmi nemotorne sa ich niekedy snaží preniesť do svojho domáceho prostredia. Takže od toho veľa nečakajme. Bude to len nekreatívny „prepis“ sponzorov Washington Deep State.

Zábavnejší bol – ako zvyčajne – starosta Prahy 2 (kde žije väčšina Američanov usadených v hlavnom meste) v úlohe ministra vojny. Vždy roztomilá tučná pani Černochová nesklamala. Okamžite povedala, že v Rusku vypukla občianska vojna. Niečo ako keď oznámila začiatok tretej svetovej vojny po tom, čo ukrajinské (podľa jej ruského) rakety zasiahli poľský traktor (v blízkosti skladu hnojív, ktorý by mohol skutočne explodovať v ohromujúcom divadle). To, že to zopakoval rovnako tučný Pirát, ktorý z Violetinej vôle posadil ministerstvo zahraničných vecí, je tiež tradičným číslom tejto zničujúcej frašky v podaní skupiny diletantov platených Bruselom a Washingtonom.

Ale trochu smútku pramení z niektorých unáhlených komentárov zdanlivo rozumných ľudí na „národnej“ strane barikády. Dvakrát by sa malo vzťahovať predovšetkým na ne. Je to varovanie.

Víkendová zábava sa teda skončila, ľudia sa vrátia k svojej práci – a politici ukradnú jej výsledky a ochudobnia mlčiacu väčšinu.

Ale niečo sa stalo – aj keď mainstreamové médiá na to teraz rýchlo zabúdajú: Západ prehral ďalšiu veľkú strategickú bitku – bez toho, aby sa mohol riadne zapojiť. Podľa českého príslovia: Kto môže, môže, kto nemôže, …

Vladimír Putin spustil neohlásenú ofenzívu. Uvidíme, ako to pôjde čoskoro. Problém je v tom, že sme na strane, ktorá sa ponára do priepasti. A že len čakanie na to, či sa tomu môžeme vyhnúť, nie je veľmi produktívne.

Ale je tu aj ďalšie ponaučenie: Pohrávať sa s myšlienkou „ozbrojeného odporu“ znamená nesprávne pochopiť brilantnosť Putinovho gambitu. Tak – ako na to?

Chce si to myslieť. Skutočná hra sa práve začína.

S Božou pomocou zvíťazí múdrejší.

AUTOR: Petr Hájek

ZDROJ



Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *