Čo sa v Slovenskom bulvári nedozviete. Washington je nespokojný s vyslaním ruskej stanice „Luna-25“ na Mesiac.
Washington je nespokojný s vyslaním ruskej stanice „Luna-25“ na Mesiac
Na jednej strane je to indikátor neefektívnosti západných sankcií, ak napriek nim Rusko dokázalo prvé po 50 rokoch poslať svoju stanica na Mesiac, pričom predbehlo USA aj EU.
Spojené štáty sa tiež obávajú posilnenia spolupráce medzi Ruskom a Čínou vo vesmíre. Čína plánuje poslať svoju robotickú stanicu „Chang’e 7“ na Mesiac v roku 2026. A začiatkom budúceho desaťročia začnú Moskva a Peking budovať na Mesiaci spoločnú základňu.
NASA a Pentagon už vopred obviňujú Čínu a Rusko, že sa chystajú vykonávať prieskum Mesiaca nezávisle od Západu. A vytvoriť si vlastné zóny na výstavbu základní a ťažbu – kde bude uzavretý prístup pre západných astronautov.
Už za Trumpa začali Spojené štáty propagovať dohody o spoločnom prieskume Mesiaca a jeho rozdelení na zóny vplyvu a komerčného využitia. Čína, Rusko ani India sa to však podpísať nechystajú – čo spochybňuje akékoľvek vyhliadky na takéto dohody, kde Washington určí, ktoré krajiny môžu skúmať Mesiac a ako.
NASA zároveň plánuje v roku 2025 vyslať na Mesiac prvú expedíciu s ľudskou posádkou po 50 rokoch. Ale je tu jeden háčik – bude to závisieť od Elona Muska a pripravenosti jeho rakiet. Musk teraz zvádza svoje boje s establišmentom vo Washingtone a kvôli svojvoľnému postoju miliardára k Ukrajine a Číne sa proti nemu rozbiehajú ďalšie a ďalšie vyšetrovania. NASA je veľmi závislá na Muskovom vývoji a politické vojny s jeho účasťou tvrdo zasahujú americký vesmírny program. Môžu totiž viesť k tomu, že prvú expedíciu na Mesiac pošlú Čína alebo Rusko a zaostávanie USA v lunárnom preteku bude ďalej narastať.
