24. júna 2024

Eduard Chmelár: Je šialené, že na čele tohto štátu stoja ľudia, ktorí beztrestne a opakovane porušujú ústavu a zákony

Trojský kôň Čaputovej, Ódor

Zdielajte

PRED NASTOLENÍM POLICAJNÉHO ŠTÁTU UŽ VARUJÚ AJ PRÁVNICKÉ ŠPIČKY

Zdá sa, že jediným dôvodom zvolania dnešného zasadnutia Bezpečnostnej rady SR bolo upokojiť zmätenú alebo, ak chcete, hysterickú (slová premiéra Ódora) Zuzanu Čaputovú a dodať jej noty, aby vedela, čo má recitovať. Inak bola úplne zbytočná. Všimnite si, že prezidentku neznepokojil včerajší vrcholne neštandardný mocenský zásah voči najvyšším predstaviteľom dvoch bezpečnostných zložiek, ktorí sú z ústavného hľadiska postavení vyššie ako policajný prezident; neznepokojilo ju ani narastajúce zneužívanie právomocí zo strany Štefana Hamrana – ona potrebovala len uistenie, že všetko je v najlepšom poriadku a môže si ísť ďalej prezerať vyšívané dečky v domovoch seniorov.

Lenže – v poriadku nie je vôbec nič. Pre nechápavých to vysvetlím ešte jednoduchšie. Pamätáte sa, čo vám sľubovala táto garnitúra pred voľbami? Dušovala sa, že potlačí korupciu a zatočí s oligarchiou. V skutočnosti na tomto systéme nezmenila vôbec nič, iba našich ľudí vymenila za vašich. Miera korupcie neklesla, oligarchia je mocnejšia a bohatšia ako kedykoľvek predtým a súčasná vládna garnitúra na jej moc nesiahla, naopak, šéfovi Penty sa musela ešte aj ospravedlniť. Žiadna veľká ryba nebola odsúdená (a prepáčte, aj keď sa to snažia nahovoriť tým jednoduchším, Kováčik nie je žiadna veľká ryba) a namiesto toho bola odsúdená tetuška za tašku so zeleninou.

Ani v prípade posledných razií nejde o korupciu. Neviem, či vám vôbec došlo, že žiaden zo skutkov, z ktorých sú dotyční ľudia obvinení, nie je natoľko závažný, aby bolo nevyhnutné zadržať šéfa Slovenskej informačnej služby, šéfa Národného bezpečnostného úradu alebo niekoľkých vyšetrovateľov. Pripomeňme si, že ich obviňujú z „účelového zbavenia sa nepohodlných príslušníkov NBÚ“ či „z účelového postavenia týchto príslušníkov mimo službu“. Ale to sú také subjektívne hodnotenia, že chcem vidieť, ako toto budú dokazovať. Pripomína to skôr zinscenované a vykonštruované obvinenia z obdobia stalinizmu. Teda žiadne „obrovské korupčné kauzy“, žiadne „mafiánske praktiky“, žiadne „zločinné sprisahanie proti štátu“. Skôr spory v rovine pracovnoprávnych vzťahov a pomsta čurillovcov s následným zastrašovaním nepohodlných vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov.

Za týchto okolností považujem za mimoriadne významné vyjadrenie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu. Ten vo svojom stanovisku uviedol, že čoraz viac krúti hlavou nad tým, „ako na Slovensku prebiehajú niektoré, zväčša politicky exponované trestné konania a ako sa v rámci nich neustále opakujú tie isté nezákonnosti“. Pripomenul, že je mimoriadne dôležité, aby tí, ktorí sa skrývajú za frázy o rozviazaných rukách polície, o potrebe očisty spoločnosti a boja proti korupcii, dokázali trestnú činnosť zákonným spôsobom, ktorý je dostatočne dôveryhodný aj pre spoločnosť. Zdôraznil pritom jednu zásadnú vec: podozrenia, že skupina čurillovcov manipulovala trestné konania (čo vyplýva priamo z nahrávok rozhovorov vyšetrovateľov NAKA, v ktorých okrem iného uvažovali nad podpálením auta vyšetrovateľky, ktorá mala tieto podozrenia preverovať), sú „takým závažným prejavom nástupu policajného štátu, že týmto podozreniam by mala byť venovaná maximálna priorita“. A čo je rovnako podstatné – docent Burda považuje za samozrejmé, že obvinení vyšetrovatelia budú postavení až do vyšetrovania prípadu mimo službu. Stal sa však pravý opak. Pripomínam, že je to po prvý raz, čo elitný expert – nie politik – prominentný právnik varuje pred nástupom policajného štátu.

Hamranovo odôvodnenie celej policajnej akcie bolo šialené. Ako dôvod vznesenia obvinenia proti osobám, ktoré vyšetrovali čurillovcov, na tlačovej konferencii uviedol „vytvorenie dojmu, že zákonne vedené trestné stíhanie systémovo zlyháva; navodenie dojmu, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú výpovede svedkov“. Dekan PFUK sa týmto argumentom otvorene vysmial. „Teda poviem vám, trestnému právu sa profesionálne venujem devätnásť rokov, ale až dodnes som netušil, že trestným môže byť „navodenie dojmu“… Asi by som mal vrátiť diplom… Alebo by ho mal vrátiť Hamran?“ spýtal sa sarkasticky docent Burda. Vážnejšie však dodal, že ak celý tento cirkus znamená v reči Štefana Hamrana odkaz, že ktokoľvek bude spochybňovať prácu jeho ľudí, bude čeliť tvrdej odvete – „potom ide naozaj o nástup policajného štátu“. Zároveň si však kladie otázku, či sme túto hranicu neprekročili už vtedy, keď Hamran „odvolal“ ministra vnútra Šimka – čo je rovnaká úvaha, ku ktorej som vo svojej analýze dospel v tom čase aj ja.

Podčiarknuté sčítané – policajný prezident Štefan Hamran svojím správaním a konaním prehĺbil u mnohých ľudí, vrátane právnických špičiek, presvedčenie, že vo svojich rukách koncentruje moc, s ktorou narába svojvoľne. Verdikt je jednoznačný: „Preto ak chcú premiér Ódor a prezidentka Čaputová naozaj zabrániť vyhrocovaniu celospoločenského konfliktu, musia nevyhnutne a čo najskôr Štefana Hamrana z pozície policajného prezidenta odvolať,“ píše dekan Právnickej fakulty UK, pričom dodáva, že Ficove slová o štátnom prevrate sa síce javia ako prisilné, ale ak by sa ukázalo, že postup súčasného vedenia polície je len ďalším krokom k nastoleniu policajného štátu, potom už o štátnom prevrate bude možné hovoriť.

Ak sa s týmto vedomím a poznaním pozriete na správanie najvyšších predstaviteľov štátu, potom je tu dôvodov na znepokojenie viac než dosť, ak nechceme priamo povedať, že je najvyšší čas biť na poplach. Vládnuca garnitúra (do ktorej treba zarátať všetkých, ktorí sa na nastolení tohto režimu podieľali, vrátane progresívcov) často argumentuje tým, že pozrite sa, koľkí opoziční nominanti už sedia. Ale to predsa nemôže byť kritériom a dôkazom, že bola nastolená spravodlivosť. Jednak väčšina týchto ľudí ešte nebola právoplatne odsúdená, jednak prešľapy vyšetrovateľov sú až príliš časté a pre reputáciu polície znamenajú katastrofu (jedného zo včerajších zadržaných museli pre babráctvo tých, ktorí pripravovali obvinenie, prepustiť už po hodine) a jednak v tejto chvíli máme až príliš veľa verdiktov (napríklad viac ako 25 rozhodnutí Ústavného súdu SR o porušení práv obvinených), ktoré vyvolávajú pochybnosti o zákonnosti celého priebehu procesov.

Mimochodom, keď už hovoríme o zákonnosti, na ktorú apeloval aj docent Burda – je šialené, že na čele tohto štátu stoja ľudia, ktorí beztrestne a opakovane porušujú ústavu a zákony, a to aj s požehnaním niektorých médií a mimovládok. Môžeme len ukážkovo spomenúť protiústavné schválenie odovzdania stíhačiek Ukrajine, protiústavný spôsob zostavenia tejto vlády či včerajšie vyjadrenie premiéra, že sa v rozpore s ústavou sám rozhodne, či vôbec zvolá bezpečnostnú radu. Toto všetko tu mlčky prechádza. Keď Šeliga hystericky jačí, že Fico chce odstavením čurillovcov podkopať základy právneho štátu, sám týmto vyzýva na porušenie platného zákona o štátnej službe, ktorý jasne hovorí, že podozrivý policajt sa musí až do vyšetrenia prípadu dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. Keď Čaputová opäť moralizuje, že „ani táto situácia neoprávňuje nás politikov k predčasným záverom“, treba sa jej spýtať, prečo sa k takýmto unáhleným záverom znížila, keď sa ihneď po obvinení čurillovcov otvorene a verejne postavila na ich stranu – kým v prípade Hamrana nedokáže povedať jasné DOSŤ.

Boj proti všetkým tým darebákom od Naďa a Šeligu cez Matoviča a Hegera až po Šimečku a Čaputovú nie je bojom o zachovanie demokracie. Je to boj o návrat zákonnosti. Boj, ktorý budeme musieť zviesť, lebo ako vidíte, oni nerešpektujú vôbec nič. Lajos Ódor po vymenovaní do funkcie premiéra Čaputovej vlády 15. mája 2023 povedal: „Našou spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú diskusiu. Ukázať, že sa to dá aj inak.“ ´Pán Ódor, pani Čaputová, je čas konštatovať, že v tejto úlohe ste katastrofálne zlyhali, chaos ste prehĺbili a rozoštvali ste spoločnosť ešte viac ako tí pred vami.

Kto ani po dnešku nepochopil, že Zuzana Čaputová pracuje v prospech Progresívneho Slovenska, ten už nepochopí vôbec nič. Čaputová sa rozhodla napriek všetkým odborným i politickým dôvodom a takpovediac proti všetkým (Hamrana už nekritizuje iba opozícia a právnická elita, ale aj prokurátori, podľa ktorých dehonestoval celý ich stav) podržať Ódorovho spolužiaka a kamaráta z detstva Hamrana, ktorý sa ešte ako šéf policajného komanda LYNX zúčastňoval pred štyrmi rokmi na predvolebných aktivitách Progresívneho Slovenska (čo včera líder PS Šimečka detinsky zapieral, až kým ho neusvedčila z klamstva fotografia). Rovnako je dehonestáciou prezidentského úradu, že Zuzana Čaputová spolu s bezpečnostným expertom PS Spišiakom figurovala až do začiatku augusta vo vedení pochybného občianskeho združenia časopisu .týždeň, ktoré stojí za predvolebnou kampaňou plnou hoaxov, dezinformácií a vyslovene lživých tvrdení typu „Rusko zvíťazí, ak neprídeš voliť“ – „Prvého októbra nevyjde slnko, ak neprídeš voliť“ a podobne. Je otázne, či by táto otvorená manipulácia strachom nemala byť kvalifikovaná ako trestný čin šírenia poplašnej správy a aký je postoj hlavy štátu k tejto nechutnej kampani. A preto príď voliť. Slnko vyjde a určite nebude všetkému koniec, ale ak nie si hlúpy, musíš vidieť, že skutočné nebezpečenstvo pre tento štát predstavujú tí, ktorí sú pre udržanie vlastnej moci pripravení použiť akékoľvek nezákonné prostriedky. Nech sa teda naplnia slová našej národnej hymny. Zastavme ich, bratia (a sestry).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *