Rusko – ako o ňom vo svete naozaj píšu. Slovenská novinárska žumpa – iba deformované ohryzky pravdy, tu a tam z počítačov ukrajinského stredisko dezinformácií CIPSO
O Rusku píšu každý deň mnohé médiá na Slovensku. Často sú to však iba deformované ohryzky pravdy, tu a tam z počítačov ukrajinského stredisko dezinformácií CIPSO pri ukrajinskej bezpečnostnej službe SBU. Píšu napr. o strachu Rusov pred kazetovými bombami, o údajom postupe OS UA na akési neznáme osady, o tom, ako F-16 a drony vyhrajú Zelenskému vojnu a pod.
V médiách vo svete sa však píše aj niečo iné. Predovšetkým sa znovu a znovu spomínajú prípravy na mierové rokovanie s RF, ku ktorému by malo dôjsť skôr ako po úplnom zastavení tzv. veľkej ukrajinskej protiofenzívy prejdú do útoku vojská RF. Túto nosnú tému dopĺňajú zaujímavé informácie súvisiace so širším pozadím konfrontácie Západu s Ruskom. Dnes sa napr. na ruských spravodajských portáloch píše o tom, ako ruské bojové lietadlo SU-34 zničilo americký vyloďovací čln Willard Sea Force, ktorý sa pokúsil dostať desiatky ukrajinských vojakov na Hadí ostrov. Tento ostrov má byť podľa pôvodnej dohody o exporte obilia demilitarizovaný. Ukrajinci ale dohodu neustále porušujú-napr. návštevou Zelenského pri ktorej tam chceli prepašovať výkonný radar ale provokačným vztýčením pohraničného stĺpa a pod. Rusi okrem protestu poslali na radar raketu a bolo po radare. Stĺp tam Ukrajincom nechali, nech sa „chlopi hrajú“. Na dnešný pokus o znovuzabratie ostrova však museli OS RF reagovať ostrejšie.
Švajčiarske periodikum „Temps“ píše o zákaze vstupu ukrajinských a najmä západných vojenských spravodajcov na front, do zóny najostrejších bojov a údajných ukrajinských ofenzív. „Temps“ usudzuje, že Ukrajinci takto chcú zabrániť tomu, aby sa ukrajinská a svetová verejnosť dozvedela o obrovských stratách, ktoré na fronte Ukrajinci majú. Výnimky zo zákazu vraj dostávajú iba vybraní novinári na základe osobného súhlasu prezidenta Zelenského alebo vedúceho jeho kancelárie Jermaka resp. od hlavného veliteľa OS UA Zalužného.
Turecké internetové médium „Sabah“ /sabah.com.tr/ píše o jedinečných vojenských zručnostiach OS RF, aké t.č. nemá žiadna armáda na svete. Rusi ich získali v boji s najmodernejšou vojenskou technikou NATO. Vzhľadom na mobilizovateľné ľudské zdroje je ruská armáda momentálne vo svete bezkonkurenčná. Vďaka postupnej konverzii časti ruského priemyslu na zbrojnú výrobu má RF schopnosť vyrobiť ročne násobne viac munície, než všetky krajiny NATO dohromady. Za prvý rok konfliktu na Ukrajine vypálila ruská armáda na OS UA viac ako 10 mil. kusov munície. To je viac, ako je schopná vyrobiť EU za 30 rokov. Podľa amerického vojenského stratéga D.Davisa neexistuje reálny spôsob ako by Ukrajina dokázala poraziť rozbehnutú ruskú armádu. Západu by nepomohlo ani nasadenie čerstvých poľských jednotiek napr. ak by sa boje presunuli na západnú Ukrajinu. Aj tým by chýbali osobné bojové skúsenosti stoviek tisíc ruských vojakov a majstrovstvo ich v bojoch na ukrajinskom fronte zocelených ruských veliteľov. Rusov by potom mohli zastaviť iba taktické jadrové zbrane. Lenže to by vypukla termonukleárna 3.sv.vojna a zastavené by bolo nie iba Rusko ale celá súčasná ľudská civilizácia.
Nemeckojazyčné periodikum „Bild“ píše o situácii s umelými hnojivami v EU a najmä v Nemecku. Nemeckí výrobcovia umelých hnojív /napr. BASF/ sú nútení zastavovať výrobu amoniaku napr. v Ludwigshafene a podobný osud čaká aj závod na výrobu dusíka SKW Piesteritz. Dôvody sú dva a oba súvisia s Ruskom. Prvým dôvodom krízy výroby hnojív je po zastavení dodávok ruského zemného plynu raketový vzostup výrobných nákladov. Náklady na dodávky plynu pre nemecké firmy sa vo všeobecnosti po prechode na ne-ruských dodávateľov zvýšili o 40%. Vo výrobe hnojív, kde je plyn dominantným nákladom, však vyleteli výrobné náklady v niektorých prípadoch o 150 %. To robí výrobu umelých hnojív v Nemecku stratovú, z dlhodobého hľadiska neúnosnú.
Cenovo dostupné umelé hnojivá si dnes preto západoeurópsky agrosektor zabezpečuje paradoxne-dovozom z Ruska. Ruské umelé hnojivá totiž zatiaľ ešte na antiruskom sankčnom zozname nie sú. Dovoz umelých hnojív z Ruska do krajín EU vlani vzrástol päťnásobne a tohto roku ďalej rastie. Nečudo, veď náklady na zemný plyn predstavujú len pri výrobe amoniaku štyri pätiny a ak je plyn drahý, domáca výroba amoniaku sa zastavuje a nahrádza dovozom. Sven Schulze, minister hospodárstva Saska-Anhaltska sa pýta, čo tá má za logiku, ak ruský plyn odmietame, lebo nechceme financovať ruskú vojnu no prijmy Rusov z predaja hnojív navyšujeme. Tieto prijmy azda „ruskú vojnu“ financovať nebudú ? Ak sa ale na sankčný zoznam dostanú aj ruské hnojivá, hnojivá sa pre agrosektor stanú luxusom. No a následne sa stanú zrejme luxusom aj ceny potravín. – Dobré ráno, Európa…
Po dlhšom čase sa médiám /ruským i mimoruským/ pripomenul aj majiteľ vojenskej skupiny vagnerovcov J.Prigožin. Po krátkej bieloruskej epizóde poslal videovyhlásenie z Afriky – „odniekiaľ zo Sahelu“. Oznamuje v ňom, že v záujme Kremľa a veľkosti mena Ruska v zahraničí prevzal on a jeho bojovníci nové úlohy v centrálnej Afrike. Má ísť o prieskum bojovom a podporu miestnych armád Mali, Stredoafrickej republiky, Burkiny Faso a Nigeru v boji proti ISIS a Al Kaide. No tiež v boji proti tým „kruhom na Západe“ čo boj islamistov a Tuaregov podporujú a využívajú na upevňovanie neokolonialistických pozícií Západu v Afrike. Už dlhšie sa v medzinárodných kruhoch hovorí o veľkej vojne Západu /USA, UK, F, D/ a jemu naklonených afrických štátov proti Východu /BRICS, Alžírsko, Turecko, Maroko, Mali, Čad, Stredoafrická republika, čiastočne Líbya a nový režim v Nigeri…/. Prigožinovi vagnerovci by v tejto vojne chceli zohrať funkciu údernej elity.
Domáce ruské médiá, ako je to u Slovanov zvykom sa venujú sebatrýznivej téme neúspechu Ruska /krachu expedície Luny 25/ vo vrcholiacom boji o Mesiac. Niektorí komentátori neváhajú dokonca defetisticky vyhlásiť budíček, nepríjemné prebudenie Rusov z ich tradičného veľmocenského sna. Koniec expedície Luny-25 je síce /najmä na pozadí úspechov USA, Číny ba doknca aj Indie/ dosť jatrivá udalosť, no vývoj vo svetovom obchode a v geopolitických súbojoch napr. v Afrike ukazuje, že Rusko má ešte stále významné slovo v Európe a vo svete.
-Nuž taká je asi pravda. Aj keď sa ju pravda s veľkým „P“ snaží kadejako zahovárať alebo deformovať.
Autor textu: trikopce/blog Pravda
Upozornenie: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Články, príspevky a komentáre pod príspevkami sa nemusia zhodovať s postojmi portálu JNS.
