Viktória Hellenbart-Keď dáte klauna do paláca, nestane sa kráľom, palác sa stane cirkusom

Udalosti, ktorých sme svedkami mi pripomenuli bonmot, uvedený vyššie, ktorý ma veľmi pobavil, keď som si ho prečítala.

O tom, že pár slovami vystihuje veľkú pravdu a múdrosť, nemusíme ani hovoriť.

Pri téme trestného stíhania začatého voči šéfovi NBÚ rezonuje na verejnosti v komentároch najmä otázka bezpečnostných previerok. Previerky sa pri politických nominantoch degradovali na niečo, čo je menej ako figový list.

Ak si víťazná politická strana, ktorá má právo obsadiť nejaký post, na ktorý treba bezpečnostnú previerku, želá dosadiť nejakého nominanta, ktorý podľa SIS, by rozhodne na ten post dosadnúť nemal, lebo napríklad má trestnú minulosť, alebo iné nevhodné väzby, politickou mocou sa nominácia presadí. O tomto fenoméne hovoril bývalý príslušník SIS ako o „Radičovej paradoxe“, pretože táto politička si presadila na vedúci post človeka, na ktorého bol hrubý zväzok na SIS, ale vec sa vyriešila tak, že NBÚ o tom, „akože“ nezískal vedomosť, lebo informácie sa tam nepostúpili a nominant bol presadený.

Čo to znamená pre náš štát a jeho občanov ? Že sa na posty dôležité pre našu bezpečnosť a zachovanie právneho štátu a teda osobných slobôd dostávajú závadové osoby. Problémom pritom nie je len ich vlastná minulosť, ale aj ich konexie, osobné väzby s inými závadovými osobami, ku ktorým sa dostávajú citlivé informácie.

Ale neopíjajme sa rožkom, tento problém „nevznikol“ len „Radičovej paradoxom“, bol tu v rôznej miere a intenzite vždy. On totiž súvisí s geniálnym systémom demokratického vládnutia, ktoré umožňuje víťazom volieb, nech už sú z akéhokoľvek pochybného prostredia, nominovať svojich kamarátov z mokrej štvrte do takýchto postov.

Tí, ktorí poznajú, akým spôsobom by mal prebiehať proces udeľovania previerok, ak je v súlade so zákonom, vedia, že špeciálny prokurátor, by previerku dostať nemal. Pritom táto otázka vôbec nesúvisí s jeho výnimočnými schopnosťami, ktoré ospevoval v NRSR istý poslanec a tiež advokát zapísaný v advokátskej komore. V tej komore, ktorá k nominácii tohto človeka na post, o ktorom advokáti musia vedieť, že kritériá na jeho obsadenie pri striktnom dodržaní zákona, nemohol splniť, publikovala niečo ako „gratuláciu“, ktorá za mňa a mnohých ďalších advokátov prekročila hranice dobrého vkusu.

V tomto blogu by som rada upozornila na ďalšiu vec, v ktorej NBÚ už raz zohral kruciálnu úlohu pri potláčaní práv a slobôd na Slovensku, a to bolo vypnutie nepohodlných webov, obmedzenie práva občanov nielen na šírenie, ale aj prijímanie informácií. Stalo sa to za najlepšej vlády Eduarda Hegera minulý rok, a kauza sa zamietla pod koberec, a verejnosť nebola informovaná, aké dôsledky sa vyvodili proti páchateľom tohto bezprecedentného zákroku zo strany štátu do slobody prejavu a slobody slova.

Bez týchto slobôd nemôžu byť ani slobodné voľby.

To, čoho sme svedkami je dobre premyslená, systematická, práca na likvidácii zvyškov demokratického a právneho štátu, našej suverenity ( v čom sa už podarila), sebestačnosti a schopnosti sa brániť.

A každý pozorovateľ vidí, že takýto myšlienkový koncept a systém vzájomne prepojených krokov presahuje mentálne schopnosti tých, ktorí ho naoko realizujú. Obávam sa, že ho jeho aktéri nie sú ani len schopní pochopiť do tej miery, ako ich okolie, ktoré však nemá okrem vlastných mentálnych schopností potrebný mocenský inštrumentár, aby s tým mohlo efektívne niečo urobiť.

Škody, ktoré svojimi krokmi klauni narobia, napokon postihnú rovnakou intenzitou aj ich samých, ich význam je však v tom, že to nevidia, a preto nemajú strach a teda presadia aj to, čomu sa rozumný človek z obáv pred následkami vyhýba.

Viktória Hellenbart/blog Pravda