Dag Daniš: Ficovi sa darí vďaka jednému prostému faktu: že progresívci väčšine voličov a väčšine strán príšerne smrdia.
Ešte vo februári bol Fico viac menej odpísaný. Potácal sa pri 14-tich percentách, sedel v izolácii. Pellegrini mal 21 percent a rozcvičoval sa na premiéra. A lídra širokej koalície.
Potom ale Fico vybojoval dve veľké bitky:
– prvou bolo zasadenie Hlasu; v Smere po sérii interných prieskumov zistili, že voliči Hlasu sú alergickí na Progresívne Slovensko; Pellegrinimu otĺkali o hlavu zbližovanie s progresívcami dovtedy, kým nespadol
– druhou bolo vysekanie Smeru z izolácie; skupina poslancov Hlasu s väzbami na Smer Pellegrinimu vysvetlila, že spolupráca s Progresívnym Slovenskom je pre nich neprijateľná (lebo by zlikvidovala stranu); Pellegrinimu dali ultimátum: buď začne pracovať na vláde so Smerom, alebo bude riskovať, že sa mu po voľbách rozpadne poslanecký klub Hlasu; Pellegrini následne otočil…
Ficovi sa v oboch prípadoch darilo vďaka jednému prostému faktu: že progresívci väčšine voličov a väčšine strán príšerne smrdia.
icov Smer vo volebnom roku vybojoval dve bitky, ktoré môžu rozhodnúť o podobe novej vlády. Za oboma je výstražná karta s nápisom Progresívne Slovensko.
Ešte začiatkom roka, vo februári, bol Smer príkladom odpísanej strany. Mal niečo vyše 14 percent a sedel takmer v úplnej izolácii. Jednotkou s podporou 21 percent bol Pellegriniho Hlas, ktorý sa spolu s progresívcami chystal do širokej koaličnej vlády.
Dnes, vo finále kampane, je zrazu všetko inak. Fico s vysokým náskokom predbehol Pellegriniho. A v izolácii Smeru sú čoraz väčšie medzery. Hlas otočil a čoraz častejšie pripúšťa vládu so Smerom ako preferovanú možnosť.
Mnohí za rýchlym rastom Smeru vidia kolaps vlády Obyčajných, prispatého Pellegriniho alebo jakobínsku politiku polície, ktorá už väčšinu spoločnosti otravuje – a mobilizuje Ficov tábor. Iste, niečo na tom bude. Lenže o rozhodujúce kroky sa zrejme postaral samotný Fico.
Jeho ťahy pripomínajú niečo ako „špeciálne politické operácie“. Boli vyrátané, opreté o dáta, premyslené, cielene načasované. A úspešné.
Tou prvou bolo zosadenie Hlasu. V Smere po sérii interných prieskumov identifikovali hlavnú a fatálnu slabinu vo volebnom tábore Pellegriniho. Bolo ňou zbližovanie Hlasu a Progresívneho Slovenska. Prieskumy a dátové analýzy hlásili, že progresívci majú na voličov Hlasu silne odpudzujúci účinok.
Na jar Smer spustil kampaň, v ktorej denne opakoval jednoduchú rovnicu: Hlas = Progresívne Slovensko. Ficovu kampaň nechtiac ťahali aj médiá, keď v tom istom čase vytrvalo opakovali, ako treba Hlas prehodnotiť a privítať po boku progresívcov.
Súbežne s tým Smer využil, že prevažnej väčšine Slovákov (vrátane voličov Hlasu) prekáža vojnový aktivizmus, ku ktorému sa hlásia takmer všetky strany. Keďže nikto z relevantných strán nedokázal pri vojne na Ukrajine sformulovať kritické a realistické postoje, z ktorých by nekričala servilita a nadpráca, Fico bez námahy a bez konkurencie obsadil voľný priestor.
Samozrejme, Ficova kampaň nebola jedinou príčinou obratu, ale takmer určite bola rozhodujúca. Progresívci a ich revolučná agenda pôsobia na väčšinu voličov odporne. To nie je názor, ale fakt opretý o prieskumy verejnej mienky.
Výsledky jarnej ofenzívy Smeru – namierené proti progresívcom a ich asistentom – boli rýchle a dramatické. Hlas sa nedokázal brániť a zosypal sa kamsi k 15-tim percentám. Na prvom mieste sa s bezpečným náskokom presadil Smer. Hlas je tretí. A ako vyzývatelia Fica sa v prieskumoch tvária progresívci. Čo vlastne ešte viac mobilizuje Ficov tábor. Alebo jeho spojencov, pri ktorých je nepredstaviteľné, aby slúžili Progresívnemu Slovensku (SNS).
