Eduard Chmelár: Ďakujem za milé prijatie, skvelý obed a inšpiratívny rozhovor v Arcibiskupskom paláci v Trnave.
Ďakujem za milé prijatie, skvelý obed a inšpiratívny rozhovor v Arcibiskupskom paláci v Trnave. Nebudem skrývať, aké obrovské bolo moje prekvapenie, keď mi arcibiskup Ján Orosch prezradil, že číta všetky moje príspevky, povzbudil ma v hľadaní pravdy, ktorá oslobodzuje a pozval ma na ďalšie stretnutia do Arcibiskupského paláca, ktorého brány sú vraj pre mňa vždy otvorené… Viete, že som nadšeným prívržencom duchovného dialógu, ale táto otvorenosť vysokého predstaviteľa katolíckej cirkvi ma naozaj zaskočila.
Dnešný deň bol však výnimočný z celkom iného dôvodu. Pri príležitosti 371. výročia bitky pri Veľkých Vozokanoch – prvého víťazstva nad Osmanskou ríšou na našom území – sme sa stretli najprv pri hrobe štyroch hrdinov z rodu Esterházyovcov, ktorí v tejto bitke padli a s veľkou pompou boli pochovamí v krypte Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave, a potom na samotnom bojisku, nad ktorým čnie monumentálny pamätník s veľkolepou bronzovou sochou leva, ktorú by nám mohli závidieť aj svetové metropoly. V tejto bitke sa spontánne postavili dva šľachtické uhorské rody Esterházyovcov a Forgáčovcov spolu so stovkami slovenských sedliakov proti mohutnej presile 4 000 osmanských bojovníkov. Po dvoch dňoch urputných bojov zostala na bojisku takmer tisícka mŕtvych a pyšní Osmani na čele s Karom Mustafom sa dali na útek. Tam, na pahorku za Veľkými Vozokanmi, je naše Marsovo pole, ktoré sa vyrovná tomu rímskemu. Prvá úspešná obrana proti tureckej expanzii po poldruha storočí vyvolala vlnu nádeje, optimizmu a eufórie v celej Európe. Tí, ktorí sa javili ako nezničiteľní, sa ukázali byť poraziteľnými.
Na dnešnom zhromaždení zaznelo niekoľko prejavov a príhovorov v slovenčine a maďarčine, ktoré znesú prívlastok štátnické. Upozorňovali predovšetkým na to, že dejiny slovensko-maďarských vzťahov nie sú len dejinami konfliktov, ale predovšetkým dejinami plodnej spolupráce. Tak ako sme pred storočiami bok po boku spoločne vykrvácali pri obrane Európy, musíme dnes držať spolu a vzájomne sa podporovať pri ochrane vlastných identít a národných záujmov. Opäť sa potrebujeme ako nikdy predtým. Veľké Vozokany sú symbolom, kde si to každoročne pripomíname.
