Eduard Chmelár: MATICA SLOVENSKÁ NAMIESTO SKUTOČNÉHO AUTORA ŠTÁTNYCH SYMBOLOV SR FALOŠNE VYZDVIHLA OBDIVOVATEĽA JOZEFA TISA
MATICA SLOVENSKÁ NAMIESTO SKUTOČNÉHO AUTORA ŠTÁTNYCH SYMBOLOV SR FALOŠNE VYZDVIHLA OBDIVOVATEĽA JOZEFA TISA
V predvečer dvoch významných štátnych sviatkov – Výročia Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky – musím uviesť na pravú mieru niekoľko historických faktov a vyvrátiť spektakulárne lži, ktoré sa šírili vo verejnom priestore v posledných týždňoch a ktorými sa nechali oklamať aj niektorí vysokí ústavní činitelia a seriózne médiá vrátane verejnoprávnych.
Počas osláv 160. výročia založenia Matice slovenskej došlo k takému hanebnému prekrúcaniu našich národných dejín, že to nemôžem nazvať inak ako škandál. Domnieval som sa, že ústredným bodom týchto slávností bude spomienka na epochálne dielo Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho. Namiesto toho sa pozornosť sústredila na odhalenie busty gréckokatolíckeho kňaza Františka Jozefa Fugu v parku najvýznamnejších národných dejateľov v Martine, ktorý bol vraj „tvorcom slovenskej vlajky“ (ako znie nápis na soche) a v jeho biografických údajoch rozposlaných médiám sa uvádza, že „pri návrhu novej Ústavy SR sa akceptovala zástava Msgr. Fugu ako základ novej vlajky“… Nerád to hovorím, ale musím všetkým politikom, novinárom i širokej verejnosti oznámiť, že podľahli obzvlášť nebezpečnému zámernému klamstvu.
Autorom slovenskej vlajky, ale aj ostatných symbolov Slovenskej republiky ako je štátny znak, štátna pečať a štandarda prezidenta SR nie je samozrejme nikto iný ako popredný heraldik Ladislav Vrtel, ktorý za svoje obrovské zásluhy pri budovaní nezávislej Slovenskej republiky dostal tohto roku pri príležitosti jej 30. výročia najvyššie štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Rovnako treba pripomenúť, že sa vzdal honoráru za toto epochálne dielo. Ako je možné, že pri okrúhlych narodeninách Matice slovenskej i nezávislej Slovenskej republiky, matičiari nevyzdvihli zakladateľskú osobnosť Štefana Moysesa a ani si len nespomenuli na skutočného autora heraldického riešenia symbolov nášho štátu Ladislava Vrtela – a namiesto nich adorovali pochybného neoľudáka? Fuga sa totiž ani netajil tým, že bol obdivovateľom Jozefa Tisa, na svojej fare v kanadskom Hamiltone mal jeho obraz a bol vraj presvedčený, že keď mu diagnostikovali rakovinu hrdla, vyliečilo ho to, že sa modlil za Tisa – to nie je nejaké zlomyseľné ohováranie, tým sa hrdí na webstránke Matice slovenskej riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová. Tu je reakcia Ladislava Vrtela, ktorý v najnovšom čísle Slovenského časopisu historického 1/2023 opísal, ako naozaj vznikala skutočná slovenská vlajka:
„Vo verejnom priestore sa však začali objavovať aj neželané trikolóry uprostred so znakom Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945. Prinášali ich na Slovensko zahraniční, najmä americkí a kanadskí Slováci. Ich pôvod nebol spočiatku verejne známy. Ako sa neskôr zistilo, takáto vlajka vznikla v kruhoch slovenského politického exilu v USA a Kanade a bola prezentovaná ako vlajka Zahraničnej Matice slovenskej. Vlajku vytvoril v roku 1980 gréckokatolícky kňaz v kanadskom Hamiltone František Jozef Fuga. Ako vidno, Zahraničná Matica slovenská sa z nepochopiteľných dôvodov dištancovala od historického symbolu Matice slovenskej z roku 1863 a dala prednosť politickému symbolu, štátnemu znaku z rokov 1939 – 1945. Zástava sa šírila po Slovensku a niektoré extrémistické strany či združenia sympatizujúce s odkazom vojnového slovenského štátu, sa po novembri 1989 identifikovali s touto symbolikou aj na Slovensku. No neskôr, vo februári 1990, pri riešení otázky podoby štátneho znaku v legislatívnej rade vlády a vo vláde Slovenskej republiky zaznelo rozhodné a jednoznačné odmietnutie tohto symbolu s tým, že demokratická Slovenská republika sa dôsledne dištancuje od Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945, ako aj od jej symboliky.“
To znamená, že tvrdenie Matice slovenskej, že tzv. Fugova zástava bola prijatá ako základ štátnej vlajky Slovenskej republiky, je nepravdivé, a všetky pokusy o obnovu ľudáckej štylizácie slovenského znaku z roku 1939 boli dôsledne odmietnuté. Som skutočne sklamaný z toho, že súčasní predstavitelia Matice slovenskej, ktorí ma osobne presviedčali, že táto organizácia sa snaží očistiť svoje meno od neoľudáckych tendencií predchádzajúceho vedenia, stále nemajú tieto veci pod kontrolou alebo nie sú dostatočne úprimní. A čo je obzvlášť hanebné, pri takomto falšovaní dejín popreli aj vlastný historický symbol. Pripomínam, aký dôležitý bol politický zápas o hodnotový charakter budúcej nezávislej Slovenskej republiky pri prijímaní Ústavy SR v roku 1992.
Jeho súčasťou bolo totiž aj neľahké schvaľovanie zákona o štátnom sviatku Výročia SNP, ktorý presadila Strana demokratickej ľavice. To v tej chvíli nebola iba historická pripomienka. Pripomeňme si, že najmä medzi poslancami vtedajšieho KDH, SNS a HZDS boli silné neoľudácke tendencie, aby demokratická Slovenská republika nadväzovala na tú vojnovú, aby názov jej parlamentu neodkazoval na štúrovskú národnú radu, ale na tisovský slovenský snem a že viacerí dnešní „demokrati“ vrátane Mikuláša Dzurindu sa stavali ostro proti tomu, aby sme budovali nový štát na hodnotách Slovenského národného povstania (a on sám hlasoval proti uzákoneniu tohto štátneho sviatku).
Naozaj neviem, prečo majú pohrobkovia ľudáckeho režimu neustálu potrebu vytvárať o svojich pochybných idoloch falošné legendy a často až tragikomickým spôsobom prekrúcať historické fakty. Vlastne to viem, ale nebudem si ich nekalými zámermi pri takejto príležitosti špiniť ústa. Na tomto mieste chcem pripomenúť a zdôrazniť len to, že skutočnými tvorcami štátnej vlajky Slovenskej republiky sú heraldik Ladislav Vrtel a heraldický výtvarník Ladislav Čisárik a že nápis na odhalenej buste Františka Fugu je nepravdivý a zavádzajúci. Zapierať skutočných autorov štátnych symbolov Slovenskej republiky, o ktorých by sa dnes mali učiť deti v školách, a namiesto nich vyzdvihovať obdivovateľov Tisovho režimu, nie je znak posilňovania vlastenectva, ale oživovania ľudáctva.
