Jožo Lenč-Tvária sa, že sú k nim kritickí. Vytvárajú dojem objektívnosti, dokonca povedia, že to boli práve oni, „kto vždy kritizoval politiku Smeru.“
SMERU POMÁHAJÚCI
Tvária sa, že sú k nim kritickí. Vytvárajú dojem objektívnosti, dokonca povedia, že to boli práve oni, „kto vždy kritizoval politiku Smeru.“ Naozaj. Úprimne. Radi sa štylizujú do pozície morálnych autorít. Chvália sa tým, s kým sa v živote stretli, kto ocenil (na rozdiel od nevzdelaného „plebsu“) ich intelekt, kto im sťa múdra sudička predpovedal žiarivú budúcnosť, ktorá však dosiaľ neprišla. Vieme, prečo. A tak im neostáva nič iné, len nájsť uplatnenie u tých, ktorí si ich predpovede vážia, ktorí im za to zavše niečo zaplatia.
Vo svete médií nie je ničím prekvapivé to, že sa niektoré z nich snažia – viac či menej úspešne – pomáhať politickým stranám. Nie je nič výnimočné, že si ich práve preto vyberajú čitatelia, ktorí chcú byť „presviedčaní o svojej pravde“ a to v bezpečí mediálnej bubliny. Sú aj takí, ktorí si čítaním médií podporujúcich niektorú zo strán alebo názorových táborov cibria svoje argumentačné zručnosti a kritické myslenie. Najmä pri sledovaní kvázi dobre ukrytých podporných stanovísk pre konkrétnu politickú stranu, ktoré sa nezriedka prezentujú ako výsledok naozaj „objektívnej“ analýzy faktov. Nie je prekvapujúce, že skutková podstata pomoci politickej strany vychádza z faktov, lež často veľmi sofistikovane zamaskovaných v pokrivenej interpretácií, resp. zatajení reálií, ktoré sú veľmi dôležité pre kontext udalostí – napríklad, že spomínaní spojenci boli autoritatívne režimy. Túto schopnosť za „analýzu“ schovať propagandu pre konkrétnu stranu dokážu iba skutoční majstri svojho remesla.
Ostatnom rozhovore s Mimi Šramovou toto svoje majstrovstvo predviedol Eduard Chmelár. Nie prvýkrát, isto nie posledný krát. Celý rozhovor je v podstate dobrou analýzou toho, čo sa deje pred voľbami a akej „kondícii“ je náš politický a stranícky systém a naša spoločnosť. Ono majstrovstvo Smeru pomáhajúcich sa skrýva v malých detailoch, ktoré majú formovať názor a následné voličské rozhodnutie poslucháčov. Otvorene im nepovie „verte skúsenému Robertovi“, prípadne voľte „stranu Ruska“, ale v konkrétnych vetách im naznačí, že to Rusko dnes nie je spojencom a tak nás nezradí, resp. ten Fico je naozaj skúsený politik, veľký stratég.
K tomu prvému analytik dospel tak, že spochybnil naše spojenectvá z minulosti s cieľom ukázať, že nám to isté spravia naši spojenci zo súčasnosti. Veď je pravdou, že v roku 1938 nás zradili naši spojenci (Spojené kráľovstvo a Francúzsku), že v roku 1944 nás obsadili spojenci (Nemecko), že v roku 1968 nás okupovali spojenci (Sovietsky zväz/Rusko – analytik povedal omylom Nemecko), že odkaz roku 1968 bol najmä v tom, že tu nechceme cudzie vojská. A čo si z toho zoberie poslucháč, takto nasmerovaný k dnešnému dianiu? To, že nás zradia spojenci (USA/NATO) a my zradíme odkaz 1968, ak sem prídu vojaci (podľa analytika okupanti) z USA a NATO. A kto nás nezradí? Predsa ten, kto nie je náš spojenec Rusko.
K tomu druhému sa analytik dopracoval až na konci svojho zamyslenia. Predtým samozrejme zopakoval, ako to bol iba on, kto vždy kritizoval Smer-SSD. On, ktorý vie ako bude a tak vie jasne pomenovať, kto nás predtým zachráni, keď už jemu nebolo a nie je dopriate. Podľa neho to bol predovšetkým (a len) Robert Fico, kto „povedal jednu zásadnú vec. Že nie je čas na kompromisy. Že už nebude skladať koalíciu takým klasickým spôsobom, že sa budú handrkovať, kto s kým. Najprv sa určí programová línia, programové vyhlásenie vlády a až na základe toho sa budú hľadať partneri. Tu sa Fico prejavil ako silný líder. Teda skúsený politik, ktorý tvrdí muziku. On proste – pre niekoho to môže byť nepríjemné, pre potenciálnych koaličných partnerov, ak nevymyslia niečo iné – jasne povedal toto je naša línia, štát je vo vážnom stave a toto musíme riešiť. O tomto sa musíme baviť a nie o stranách a persónach. A toto je myslím si hodená rukavica do tejto kampane a som zvedavý aká odpoveď bude nasledovať. Myslím si, že je to z toho programového hľadiska jedna z najdôležitejších udalostí tejto kampane.“ Stačilo už len zvolať – voľte Fica, lebo on jediní to vie. Nepovediac im, že časť z toho sú bludy (programové vyhlásenie vlády sa nerobí pred voľbami) ani to, že takto sa robí propaganda pre konkrétnu stranu a nie politická analýza. Nepovediac im, že autor týchto slov pracuje v kancelárii podpredsedu NR SR, čuduj sa svete nominanta Smer-SSD.
Jožo Lenč/FB
