13. júna 2024

Pčolinský prehovoril: Cena vstupu zločinca Ľudovíta Makóa do SIS bola dvadsať miliónov eur!

Zdielajte

SLOVENSKO: Exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský prehovoril, ako sa Ľudovít Makó dostal k tajným.

Kauza Rozuzlenie prek­vapujúco priniesla aj iné rozuzlenie ako to, na ktoré poukázal Štefan Hamran. Ako je známe, policajný prezident verejnosti vysvetlil, že jeho chlapci odhalili konkrétne osoby a ich obsadenie v takzvanej vojne v bezpečnostných zložkách. Inými slovami, intenzívnym pátraním sa vraj dopracovali k rozuzleniu toho, kto je v tomto štáte dobrý a kto zlý. Ham­ranov výklad bol taký presvedčivý a jednoznačný, že nejednému občanovi iste napadlo, či vôbec treba postaviť údajných páchateľov pred súd. Veď ak je to tak, ako hovorí Hamran, nech ich pošlú rovno za mreže a basta! Ale keďže žijeme v demokratickej krajine, slovo urečneného policajného prezidenta má zatiaľ stále menšiu váhu ako rozhodnutie súdu. Kým sa právoplatne rozuzlí vojna v bezpečnostných zložkách, zrejme pretečie ešte veľa vody.

Už teraz však možno konštatovať, že kauza okrem iného ponúka viac svetla vo veci istej mimoriadne zaujímavej udalosti. Hladinu diania rozvírila zhruba pred dvoma rokmi a hlavnú úlohu v nej zohrával bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy (K­ÚF­S) Ľudovít Makó. Ten uvedenú pozíciu využíval na vydieranie podnikateľov, na čo dlho pred poslednými parlamentnými voľbami upozorňovali najmä médiá. Po nástupe vlády Igora Matoviča musel Makó funkciu opustiť, no prekvapujúco vysvitlo, že ho len upratali do inej zložky štátu.

Z KÚFS sa vraj za veľmi zvláštnych okolností potichu presunul do Slovenskej informačnej služby. To všetko s požehnaním vtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera, ako i premiéra Matoviča. Zatiaľ čo po prvotných informáciách o údajnom Makóovom pôsobení v tajnej službe menovaní vládni predstavitelia všetko zahmlievali, aktuálne o veci relatívne podrobne prehovoril Vladimír Pčolinský. Urobil tak práve v rámci svojej výpovede v aktuálnej kauze Rozuzlenie, v ktorej čelí niekoľkým obvineniam.

Hegerove patálie s Makóom

Pčolinský vo svojej výpovedi spomenul, že po voľbách v roku 2020 sa mu sťažoval minister financií Eduard Heger. „Nevedeli si poradiť s Makóom, na čo som mu povedal, že to môžem skúsiť, ale bez súhlasu premiéra to neurobím, lebo si nechcem zavesiť terč na krk. V súvislosti s tým som žiadal dofinancovať SIS a po stretnutí s premiérom Matovičom bol Makó prijatý do SIS ako legalizant, čiže nemal ani riadny, ani legalizačný doklad. Nemal zbraň, motorové vozidlo, prístup do objektov SIS ani prístup do databáz, a to všetko z dôvodu, aby napáchal čo najmenej škody. Zároveň bola SIS dofinancovaná sumou zhruba 20 miliónov eur,“ vypovedal Pčolinský pred vyšetrovateľom.

Svojimi slovami v podstate potvrdil to, o čom doteraz rozprávali iní. Ako prvý na možné pôsobenie Makóa v SIS upozornil dnes už bývalý riaditeľ NAKA Branislav Zurian. Učinil tak v máji 2021 v trestnom oznámení, ktoré podal na exnámestníka SIS Borisa Beňu. Uviedol v ňom, že Beňa mu prezradil, ako sa Makó po voľbách dostal do SIS: „Povedal mi, že premiér Igor Matovič potreboval Makóa bez problémov, v tichosti a bez kriku dostať z funkcie od Hegera z KÚFS, a tak ich požiadal, aby ho zobrali do SIS.“ Neskôr Zurian pre médiá spresnil, že Matovič údajne za prijatie Makóa sľúbil navýšenie rozpočtu SIS o 20 miliónov eur. To všetko vraj z dôvodu, že Makó vydieral Hegera.

Zhruba o rok neskôr verziu o pôsobení Makóa v SIS zopakoval pred vyšetrovateľmi aj známy podnikateľ Zoroslav Kollár. Ten uviedol, že tieto informácie mu prezradil samotný Makó, ktorý pre neho pracoval. Áno, aj v pozícii šéfa KÚFS a neskôr ako siskár.

Vážny rozhovor

V tom momente začali do seba zapadať rôzne kúsky skladačky, dalo by sa povedať, nie celkom štandardného správania Eduarda Hegera. Krátko po voľbách v roku 2020 a obsadení postu ministra financií totiž priznal, že má s Makóom ako šéfom daňových kriminalistov veľký problém a že tento človek nemá jeho dôveru. Preto sa očakával rýchly Makóov koniec.

Namiesto toho onedlho Makó vyhlásil, že je všetko vyriešené, a mnohým vyrazil dych. „S pánom ministrom som mal o téme nedôvery k mojej osobe vážny rozhovor a všetko sme si vysvetlili… Mojou vizitkou na pozícii riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy sú výsledky úradu za ostatných šesť rokov. Na základe nich nevidím dôvod na svoje odstúpenie,“ vystatoval sa Makó.

Eduard Heger tento obrat zo záhadných dôvodov žiadnym spôsobom nekomentoval ani ho nevysvetlil. Makó napokon z uvedenej funkcie odišiel. Na začiatku júna 2020 ho odvolala vtedajšia prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová. Pri tejto príležitosti mu poďakovala za dobre vykonanú prácu. Až po vyše roku sa začala verejnosť v náznakoch dozvedať, že predstavitelia vlády, ktorí sľubovali boj za spravodlivý štát, sa o Makóa nie celkom spravodlivo postarali. Umožnili mu pracovať v SIS.

Matovič a Heger ešte aj v tomto momente zahmlievali. Matovič sa zmohol na chabú reakciu v zmysle, že mal nejaké informácie o Makóovom prestupe do SIS, nuž a Heger sa k veci vôbec nechcel vyjadriť. Lebo predsa ide o SIS a sú to delikátne záležitosti. Navyše vynášať tajné informácie je nezodpovedné aj trestné.

Povinnosť mlčanlivosti

Ak by sme sa na vec pozerali Hegerovou optikou, mlčanlivý by mal byť aj bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, ktorý pred výpoveďou v kauze Rozuzlenie nebol tejto povinnosti zbavený. Prečo sa teda rozhodol vyšetrovateľovi vyzradiť informácie z kuchyne SIS? A prečo Matovič a Heger v roku 2020 u neho lobovali za Makóa? Prečo im vyšiel v ústrety? Akým spôsobom vlastne Makó v SIS fungoval? Pčolinský na tieto otázky PLUS 7 DNÍ odmietol odpovedať. Paradoxne to odôvodnil zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

Oponuje, že pred vyšetrovateľom bol v inej pozícii. „Vzhľadom na skutočnosť, že právo na obhajobu má prednosť pred povinnosťou mlčanlivosti, som pred vyšetrovateľom uviedol rámcovo skutočnosti, ktoré som považoval za potrebné uviesť na vysvetlenie celkovej situácie. Prípravné konanie je však neverejné, preto zverejňovanie výpovede považujem za nekorektné. Ešte nekorektnejšie by bolo porušenie povinnosti mlčanlivosti, ktorá mi vyplýva zo zákona,“ pustil sa Pčolinský karhavo do PLUS 7 DNÍ.

Názor odborníka

Zachovávanie mlčanlivosti zo strany príslušníkov bezpečnostných zložiek počas výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní sa v uplynulých rokoch stalo horúcou témou. Názory, či môžu alebo nemôžu v prípade obvinenia uviesť na svoju obhajobu aj utajované informácie, sa dlho rôznili. Napokon sa situácia ustálila v zmysle, že by aj mohli, ale musia sa tomu prispôsobiť orgány činné v trestnom konaní.

Bývalý elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek v tejto súvislosti vysvetlil, že ak k takémuto prípadu dôjde, obvinený, ktorý chce v rámci svojej obhajoby uviesť aj utajované skutočnosti, musí na to vopred upozorniť orgány vykonávajúce výsluch. Tie by následne mali prijať všetky patričné opatrenia. „Zúčastnené osoby, teda vyšetrovateľ a zapisovateľka, by mali mať previerku na zodpovedajúci stupeň utajenia a obhajcovia podpíšu podľa trestného poriadku vyhlásenie na obsah výsluchu s utajovanými skutočnosťami. Vyhotovenú zápisnicu vyšetrovateľ zaeviduje príslušným spôsobom podľa stupňa utajovaných skutočností, zároveň po výsluchu oznámi štátnej inštitúcii, ktorej utajované skutočnosti spadajú do kompetencie, že daný obvinený na svoju obhajobu použil takéto utajované skutočnosti,“ priblížil Jozef Šátek na sociálnej sieti.

V prípade Pčolinského výpovede v kauze Rozuzlenie však vyšetrovateľ uvedený postup nedodržal. PLUS 7 DNÍ to potvrdil advokát exšéfa SIS Marián Bošanský, ktorý v danej veci zastupuje aj Pčolinského nástupcu Michala Aláča. „Všetky výpovede mojich klientov prebehli v neutajenom režime a sú súčasťou neutajovanej časti spisu,“ priblížil Bošanský.

ZDROJ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *