Video-Koho je to vina? Vyjadrenie Mareka Ťapáka k súčasnému stavu spoločnosti.
Koho je to vina? Túto otázku si kladie mnoho ľudí, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom spoločnosti. Niektorí vinia politikov, iní médiá, ďalší seba alebo svojich blízkych. No je to naozaj také jednoduché? Máme právo hádzať zodpovednosť na niekoho iného? Ako sa dá zmeniť situácia, v ktorej sa nachádzame?
Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsil odpovedať Marek Ťapák, známy slovenský herec, scenárista, režisér, tanečník a syn režiséra Martina Ťapáka. V rozhovore pre náš blog sa podelil o svoje názory, skúsenosti a postrehy z oblasti kultúry, spoločnosti a života.
Marek Ťapák je absolventom Akadémie múzických umení v Bratislave, kde študoval herectvo. Po skončení školy začal svoju kariéru na Novej scéne, kde sa postupne stal jej umeleckým vedúcim a neskôr aj riaditeľom. Jeho divadelné úlohy zahŕňajú Dona Juana, Lásku ku geometrii a mnohé ďalšie. Okrem toho sa objavil aj v niekoľkých televíznych a filmových projektoch, ako napríklad Rebel History, Záchranáři alebo Tanec medzi črepinami.
V tomto filme, ktorý mal premiéru v roku 2012, Marek Ťapák spojil svoju vášeň pre tanec a film. Ide o nevšedný príbeh o láske, smrti a nádeji, ktorý je zasadený do obdobia druhej svetovej vojny. Film bol ocenený ako najambicióznejší porevolučný tanečný filmový projekt a z neho vzniklo aj nové divadelné nastudovanie v SĽUKu.
Marek Ťapák je človek, ktorý sa nebojí experimentovať, hľadať nové formy a výzvy. V rozhovore nám prezradil, čo ho inšpiruje, aké má plány do budúcnosti a aké je jeho posolstvo pre spoločnosť.
Stratili sme radosť, ale získali cynizmus
Herci a umelci sa už vyjadrovali ku kadečomu, a to tými najrozličnejšími spôsobmi. Nie raz poburujúco, nie raz racionálne. A práve tým druhým spôsobom sa vo videu usiluje poukázať na niektoré javy, ktoré sa okolo nás dejú, herec Marek Ťapák. Už názov jeho zamyslenia sa, „Koho je to vina?“, je viac ako veľavravný. „Stratili sme pud sebazáchovy, stratili sme súcit, nemáme víziu, len prežívame. Stratili sme radosť, ale získali zatvrdnutosť, cynizmus a ohlúpli sme, aj keď máme viac vysokoškolských vzdelaných ľudí. Stratili sme schopnosť posudzovať náročné umelecké diela, ale dokážeme sa zabávať na prostoduchých vulgárnych narážkach. Stratili sme múdrosť a úctu našich predkov, ale získali sme prehnanú a falošnú korektnosť, ktorá nás doviedla do krachu,“ filozoficky konštatuje hneď v úvode známy slovenský herec, ale aj scenárista, režisér a tanečník.
Akú dobu to žijeme, a akí vlastne sme?
„Čo tam po tom, že Francúzi vykorisťovali Afriku dodnes? A teraz sa divia, že ich zlí Nigérijčania vyhnali. Čo tam po tom, že nelegálna migrácia zaplavuje Európu a my sme bezmocní, ale korektní? Čo tam po tom, že sankciami trpíme viac ako ten, proti komu sú uvalené? Čo tam po tom, že sa nedodržiavali minské dohody, že Porošenko vykrikoval, ako budú kvičať ukrajinskí obyvatelia ruského pôvodu? Čo tam po tom, že pri potlačení týchto separatistov zahynulo 13-tisíc civilistov? Čo tam po tom, že mierová zmluva v Istanbule bola na spadnutie, ale po príchode pána Borisa Johnsona nič neplatilo? Čo tam po tom, že azovskí fašisti upálili cez 50 ľudí v Odese, ale zlí Rusi zaútočili na mierumilovnú Ukrajinu? Čo tam po tom, že my Európania sme nekorektní, nehájime demokratické princípy jedným metrom, že sme farizejskí a neúprimní? A koho je to vina? Moja?“ pýta sa herec po poriadne ostrých zrovnaniach a otázkach.
Ťapák za to všetko vidí vinu aj v sebe, pretože vraj nebol dostatočne dôrazný, málo upozorňoval na zárodky tohto šialenstva, málo burcoval a málo vysvetľoval. „Kráľ môže pohnúť pešiakom, nech ale bude tebou pohybovať ktokoľvek, o tvojej duši budeš rozhodovať ty sám, i keby to boli králi a vládcovia. Keď sa postavíš pred stvoriteľa, nemôžeš povedať: Iní mi prikázali robiť to, či ono. To bol citát z filmu Ridleyho Scotta. A čo vy?“ zakončil veľa vravnou otázkou Marek Ťapák svoje video, v ktorom veľmi umne poukázal na to, akú dobu teraz žijeme a akí niektorí vlastne sme. Čomu sme podľahli, čo vnímame či nevnímame v širších súvislostiach, ale nechávame sa ovplyvniť tými, ktorí nám chcú vnútiť ich ideológiu a ich pravdu. Práve poznanie a vnímanie širších súvislostí totiž môžu zabrániť tomu, aby sme vo svojej nevedomosti slepo prijímali dezinformácie, ktorými ich šíritelia ľahko rozvrátili nielen naše vedomie, ale aj spoločnosť.
