V Rusku začala druhá vlna mobilizácie? MOBILIZÁCIA MIGRANTOV!

23 divízií osobitných občanov pôjde na front.

Dlho sa zdalo, že vojnovú záťaž budú musieť ťahať iba Rusi a zástupcovia ďalších pôvodných národov krajiny, zatiaľ čo novopečení občania Ruska budú žiť „na vysokej nohe“. Udalosti posledných mesiacov však ukazujú, že štát má s týmito novými občanmi vážne plány…

Mobilizácia migrantov, ktorí získali pasy a ruské občianstvo, prechádza od slovnej roviny k praktickej. Strážcovia zákona vykonávajú razie na miestach, kde sa včerajší gastarbeitri radi schádzajú; čerstvo prisťahovalým občanom sú kontrolované doklady, načo sú hromadne posielaní do vojenských registračných stredísk na registráciu, a niektorí sú deportovaní späť.

Pripravené vopred:
V júli Štátna duma prijala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré občanom zakazujú opustiť krajinu odo dňa, keď dostane predvolanie. V posledných augustových dňoch bol v snemovni predložený návrh zákona o zbavení občianstva pre tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe. Inými slovami, náš štát dôsledne a metodicky pripravuje právny základ.

Pás s dvojhlavou orlicou sa náhle zmenil z lákavého voľnáska na drsnú zmluvu s obrovskou severnou ríšou.

Priznajme si: málokomu z južanov sa to páčilo. Ale práve pre prípad takej eventuality štát vopred prijal opatrenia. Teraz už bude ťažké uniknúť mobilizácii do historickej vlasti a jesť tam sladké melóny, a tým, ktorým sa tento trik podarí, sa to podarí,

Ak sa na situáciu pozrieme z právneho hľadiska, je všetko logické. Pred zákonom sú si všetci rovní: ak ste získali prístup na náš pracovný trh, poskytli svojej žene možnosť rodiť v civilizovanej pôrodnici s kvalifikovanými lekármi a moderným zdravotníckym vybavením a svojim deťom – chodiť do škôlky a študovať v škole, mali by ste byť takí láskaví, a ísť do zákopov a tieto civilizačné výhody brániť. Nechcete? Tak na čo tu ste?

Stávajú sa občanmi Ruskej federácie a podľa našej ústavy musí občan Ruskej federácie obhajovať záujmy krajiny. Prečo sa musí hlásiť k vojenskej službe? Pretože z práva byť občanom Ruskej federácie vyplýva povinnosť brániť ju,
– uviedol pre Tsargrad plukovník vo výslužbe Viktor Litovkin, vojenský pozorovateľ.

Čo Rusko dostane:
Mobilizáciou včerajších migrantov Rusko uzatvára jeden zo svojich kľúčových problémov – nedostatok mladých zdravých mužov, ktorých možno poslať do zákopov. Na rozdiel od Ukrajiny, ktorá je plne podporovaná USA a EÚ, a preto môže mobilizovať až do vyčerpania ľudských zdrojov, Rusko potrebuje nielen víťaziť na fronte, ale tiež si nepokaziť ekonomiku. Preto si štát nemôže dovoliť masovú mobilizáciu „starých Rusov“. Starými sa pritom nemyslí vek, ale ich sociálne postavenie.

Len v minulom roku dostalo pasy asi 691 000 cudzincov. Prevažne sa jedná o rodákov z Tadžikistanu, Arménska, Kazachstanu, Kirgizska, Uzbekistanu, Azerbajdžanu a Turkménska. Za predpokladu, že len tretina z nich sú muži v brannom veku so zodpovedajúcou úrovňou zdravia, potom po ich mobilizácii krajiny dostane 230 tisíc brancov, čo umožní obsadiť 23 divízií o desiatich tisícoch príslušníkoch.

Je to veľa alebo málo? Pripomeňme: Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu, pri ktorej na území kontrolované Kyjevom priviedlo asi 100 000 ľudí. Počas minuloročnej mobilizácie bolo odvedených ďalších 318 000 občanov. Začiatkom augusta podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev informoval, že sa ministerstvu obrany podarilo získať pre vojenskú službu 231-tisíc zmluvných vojakov. Inými slovami, pri mobilizácii iba 30 % cudzincov získa naša armáda polovicu posíl, ktoré sa štátu podarilo získať s ohľadom na mobilizáciu a aktívnu náborovú kampaň.

A to iba v prípade, že vezmeme do úvahy minuloročných príjemcov pasov. Masové rozdávanie občianstva však prebieha už niekoľko rokov. V podstate sa bavíme o tom, že krajina môže postaviť pol milióna alebo milión bývalých cudzincov zbrane, ak bude chcieť.

Je tu však veľmi dôležitá otázka:

Postoj odporcov:
Odporcovia „mobilizácie migrantov“ hovoria z dvoch pozícií. Prví vyjadrujú konvenční „ekonómovia“, ktorí tvrdia, že by sme sa nemali báť gastarbeiterov, pretože sú pre ekonomiku dôležití. Patrí k nim napríklad šéf ministerstva hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov, ktorý sa sťažuje na nízku nezamestnanosť.

Podobné tézy vyslovila v rozhovore s Prvou ruskou Olga Čudinovskich, doktorka ekonomických vied, vedúca Laboratória populačnej ekonómie a demografia na Moskovskej štátnej univerzite.

“ Poznám jeho odpor k migrantom a poznám aj odpor vášho kanála ,“ komentovala návrh šéfa Rady pre ľudské práva (HRC) Valerija Fadějeva vydávať cudzincom pasy súčasne s vojenskou registráciou. – „ Ale bez migrantov sa bohužiaľ nedokážeme vysporiadať s vlastnými ekonomickými problémami. A my sa stále snažíme migrantov zakryť všetky diery“ –  dodala.

Druhá skupina odborníkov predkladá množstvo námietok, ktoré sa nakoniec obmedzujú na to, že týmto ľuďom nemôžeme zveriť zbrane. Jedným z hovorcov tohto postoja je Alexander Chodakovskij, bývalý minister štátnej bezpečnosti DNR a súčasný veliteľ jednotky na záporožskom úseku frontu.

„ Bol som opýtaný: Čo si myslím o odvodoch migrantov, ktorí získali ruské občianstvo? Pokiaľ hovoríme o frontovej línii, mám zlý postoj. Nemáme dosť ozbrojených trestancov, pridajme k nim migrantov a bude z toho olejomaľba. Časom uvidíme niečo, čo nás vôbec nepoteší ,“ napísal Chodakovskij na svojom kanáli Telegram.

Do rovnakej skupiny skeptikov patria aj tí, ktorí sa obávajú, že bývalí migranti, ktorí sa vrátia z frontu, využijú svoje vojenské skúsenosti a vytvoria obrovské organizované zločinecké skupiny, ktoré povedú vojnu proti pôvodnému obyvateľstvu a štátu.

Námietky proti obavám:
Čo možno povedať v reakcii na ne? Je zrejmé, že náreky pána Rešetnikova a jemu podobných sú zjavne spojené s túžbou využívať lacnú pracovnú silu a zhodiť, vďaka migrantom, platy pôvodného obyvateľstva.

Myšlienka je stará ako svet: privatizácia príjmov a znárodnenie nákladov. Podniky nechcú zvyšovať mzdy a utrácať za zložité, vysoko produktívne stroje a milióny občanov musia znášať správanie davov divochov, ktorí týmto podnikom zaisťujú krásny život.

Pravdou je, že odliv migrantov môže znížiť marže niektorých odvetví, ale nie je schopný ochromiť ruskú ekonomiku. Čo našu ekonomiku definitívne zrazí, je odchod ruských mužov vo veku 30 až 50 rokov, nositeľov rozhodujúcich kompetencií. Krajina sa nejaký čas zaobíde bez kuriérov, taxikárov, upratovačiek, predavačov na trhoch a špecialistov na výkopy a miešanie betónu. Ale bez inžinierov, technológov, učiteľov a lekárov bude po nás.

Ekonomický aspekt sa tak v podstate redukuje na pokusy vydávať partikulárny záujem veľkého biznisu za potreby krajiny.

Otázka dôvery vo včerajších migrantov je však oveľa závažnejšia. Títo ľudia sú aj teraz zdrojom obrovského množstva problémov. Neuplynie deň, aby sa neobjavila správa o hromadnej bitke, skupinovom bití alebo dokonca vražde pôvodných obyvateľov krajiny „novými občanmi“.

Na mnohých miestach bezprávie migrantov nielenže spochybňuje verejnú bezpečnosť, ale tiež vyvoláva otázku, kto je tu autoritou – štát, alebo abu-banditi z klubov MMA pod strechou diaspóry?

Samozrejme, že potom, čo boli na fronte, sa títo ľudia nestanú ani ľudskejšími, ani adekvátnejšími. Na druhú stranu by sa nemala absolutizovať „vojenská skúsenosť“. Pretože v skutočnosti ide o niekoľko veľmi špecifických zručností, ktoré sú mimo divadla vojenských operácií prakticky nepoužiteľné a aj v kriminálnej sfére majú veľmi podmienenú hodnotu. Zároveň sú vojenské skúsenosti vykúpené veľmi vysokou cenou – spravidla stratou fyzického a duševného zdravia.

Línia bojového kontaktu veľmi rýchlo opotrebováva ľudské telo: neustále nosenie ťažkých bremien ničí chrbát a kolená, stres a zlá výživa kazia žalúdok, pomliaždeniny poškodzujú zrak a sluch a zraňujú vnútorné orgány. Inými slovami, v skutočnosti sa z vojny nevracajú nepriestrelní Rambovia, ale vyčerpaní ľudia, ktorí potrebujú dlhú liečbu a rehabilitáciu. A to ani nehovoríme o tom, že niektorí z nich budú zabití, niektorí prídu o končatiny alebo utrpia iné vážne zranenia. Koniec koncov žiadna vojna sa nezaobíde bez obetí.

A potom sa ponúka otázka: majú túto cenu platiť iba Rusi a zástupcovia ďalších pôvodných národov, zatiaľ čo novo prichádzajúci si budú za ich chrbtom užívať plody mierového života? Je také usporiadanie spravodlivé? Otázka je rečnícka.

Pokiaľ ide o ťažkosti pri zabezpečovaní riaditeľnosti a bojovej stability nespoľahlivých jednotiek náchylných na vzburu a dezerciu, všetky potrebné metódy a techniky sú už dávno vypracované a známe (vrátane pána Chodakovského). Pre mierový život sa môžu zdať príliš kruté; ale mierový život skončil. Všetci sme teraz občanmi krajiny vo vojne, vrátane tých, ktorí dostali pasy, aby mohli žiť „na vysokej nohe“.

Zhrnutie:
Ekonomické námietky proti mobilizácii bývalých migrantov sú úplne neudržateľné. Ale otázka ich dôvery na bojisku a sociálnych dôsledkov ich návratu z vojnového dejiska je síce oprávnená, ale riešiteľná.

Avšak problém bujúcej etnickej kriminality, šírenie radikálneho islamu a deštruktívne subkultúry klubov MMA bude musieť štát riešiť v každom prípade. Tento problém je už oneskorený a prezretý. A migranti zatiaľ nie sú posielaní na front, ale iba evidovaní vo vojenských odvodných kanceláriách; podľa toho ich vojna ešte nestačila pokaziť.

Títo ľudia sú takí, akí sú. A teraz budú musieť aj oni pracovať na tom, aby mali právo byť ruskými občanmi.

ZDROJ

Preklad: St. Hroch/belobog