Sudkyňa Záleská má ďalší „prúser“! Kvôli jej pochybenie, prepustili z väzby obvineného!Preložia ju teraz na okresný súd?

Sudkyňa Záleská má ďalší prúser! Kvôli jej pochybenie, prepustili z väzby obvineného!
Preložia ju teraz na okresný súd?
Vyvodí ministerka Dubovcová následky? Odvolá Hrubalu? A čo Mazák, ktorý sa Záleskej tak zastával? A čo teraz povedia Javorčíková a Bertóthyová zo Súdnej rady??

KOŠICE. Jeden z dvojice väzobne stíhaných obvinených v súvislosti s mnohomiliónovou kauzou samozvaného finančného mága Petra Béreša, košický advokát Ján Šofranko, sa dostal na slobodu vďaka verdiktu Najvyššieho súdu SR z 23. augusta.

Korzár si vyžiadal písomné vyhotovenie uznesenia senátu v zložení Martin Bargel (predseda), Emil Klemanič a Beáta Javorková na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Z uznesenia sme sa dozvedeli, že Šofranka neprepustil Najvyšší súd z väzby preto, že by dôvody na ňu pominuli alebo neexistovali, ale jednoducho preto, že Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku nedodržal zákonnú povinnosť rozhodnúť o advokátovej žiadosti o prepustenie na slobodu urýchlene, bez meškania a prednostne.

---

Celý článok o Záleskej:
Verdikt o prepustení košického advokáta z väzby v kauze finančníka Béreša odhalil pochybenia
[12.09.2023; Korzár; REGIÓN; s. 2,3; PETER JABRIK]
NAJVYŠŠÍ SÚD: IDE O ZÁVAŽNÉ MANAŽÉRSKE, LOGISTICKÉ A NAJMÄ PROCESNÉ POCHYBENIE ŠPECIALIZOVANÉHO SÚDU
Dôvodnosť podozrení nerozptýlil, tvrdí súd.
KOŠICE. Jeden z dvojice väzobne stíhaných obvinených v súvislosti s mnohomiliónovou kauzou samozvaného finančného mága Petra Béreša, košický advokát Ján Šofranko, sa dostal na slobodu vďaka verdiktu Najvyššieho súdu SR z 23. augusta.
Korzár si vyžiadal písomné vyhotovenie uznesenia senátu v zložení Martin Bargel (predseda), Emil Klemanič a Beáta Javorková na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z uznesenia sme sa dozvedeli, že Šofranka neprepustil Najvyšší súd z väzby preto, že by dôvody na ňu pominuli alebo neexistovali, ale jednoducho preto, že súd (ŠTS)v Pezinku nedodržal zákonnú povinnosť rozhodnúť o advokátovej žiadosti o prepustenie na slobodu urýchlene, bez meškania a prednostne.
Z tohto dôvodu Bargelov senát jeho sťažnosti voči rozhodnutiu nižšieho súdu ponechať ho naďalej za mrežami čiastočne vyhovel, zrušil ho a advokáta z väzby prepustil.

Zaujímavá je aj príčina, pre ktorú sa na špecializovanom súde určil taký neskorý termín na vyriešenie Šofrankovej väzobnej veci. Najvyšší súd to označil za „závažné manažérske, logistické a najmä procesné pochybenie“.
Vyšetrovacie orgány vidia pyramídovú hru
Šofranko a Béreš sa za mrežami ocitli v máji po policajnej akcii Investor.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA),odbor Východ, oboch obvinil z obzvlášť závažného
zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a Béreša i z finančného podvodu. Sudkyňa pre prípravné konanie zo špecializovaného súdu Pamela Záleská vyhovela 20. mája návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na väzobné stíhanie tejto dvojice.
Práve proti ďalšiemu rozhodnutiu Záleskej z 9. augusta o jeho zotrvaní za mrežami však podal advokát napokon úspešnú sťažnosť.
Tieto súdne verdikty súvisia s košickou firmou Axe Capital Group SE, ktorá vylákala od stoviek dôverčivých klientov desiatky miliónov eur na ich finančné zhodnotenie cez obchodovanie pomocou botov – automatizovaného obchodovania podľa špeciálnych stratégií, ktoré vytvoril predseda jej predstavenstva Béreš.
Firma za to sľubovala investorom mimoriadne vysoké možné výnosy až do 300 percent ročne.
Koncom vlaňajška im však prestala vyplácať akékoľvek peniaze. Vznesené obvinenia z podvodu voči konkrétnym osobám boli na základe doteraz získaných dôkazov postavené na tom, že „obchodovanie nevykazovalo dostatočné výnosy, nezanedbateľnú časť finančných prostriedkov spotrebovávali a spotrebovávajú pre osobnú potrebu, používali a používajú ich na prevádzkové náklady spoločností a veľkú časť prostriedkov využívali na vyplácanie odmien sprostredkovateľov, vyplácanie výnosov a vkladov starším ‚investorom/klientom‘“. Podľa vyšetrovateľa NAKA i prokurátora pritom už pri uzatváraní zmlúv vedeli, že v nich uvedené podmienky nedokážu splniť a nie sú reálne.
Robili to teda v režime tzv. pyramídovej hry, resp. tzv. Ponziho schémy.
Takto vylákané finančné prostriedky „nepoužili na nimi deklarované účely, ale prevádzali na svoje osobné účty, resp. účty spriaznených osôb, ako aj na účty obchodných spoločností nimi ovládaných“.
Preverujú podozrenia na pôžičky pre pôžičky
Šofranko bol podľa informácií portálu Aktuality.skpri vzniku spoločnosti Axe Capital Group v októbri 2018. Nikdy však nepôsobil v jej dozornej rade, ako médiá nesprávne informovali od začiatku kauzy. Od októbra 2018 do júla 2021 bol totiž členom tohto kontrolného orgánu košickej firmy jeho otec.
Popri stále väzobne stíhanom hlavnom aktérovi kauzy Bérešovi je na slobode stíhaných okrem advokáta aj niekoľko ďalších osôb, ktoré sa spomínajú v uznesení Najvyššieho súdu.

Maroš Foltány z tlačového oddelenia Najvyššieho súdu nám sprístupnil uznesenie v anonymizovanej podobe, teda so zmenenými iniciálkami obvinených i svedkov, takže nebolo možné vždy naisto identifikovať, o kom sa píše v niektorých pasážach odôvodnenia rozhodnutia. Ako sa v ňom uvádza, prokurátor konštatoval vo svojom stanovisku k júlovej žiadosti Šofranka o prepustenie na slobodu, že na pokračovaní väzby trvá.
Považoval to za potrebné vzhľadom na rozsah podozrenia a počtu už známych obvinených i podozrivých osôb, poškodených, listinných dôkazov, už vypočutých aj potenciálnych svedkov atď., teda dôkazných prostriedkov, ktoré treba vyhodnocovať a zabezpečovať, a z toho objektívne plynúceho rastúceho rozsahu dokazovania.
Sudkyňa Záleská tiež dospela 9. augusta k záveru, že žiadosti obvineného advokáta nie je možné vyhovieť.
„Naďalej sú dané dôvody na podozrenie, že ho (zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti – pozn. red.) spáchal obvinený ako jeden zo spolupáchateľov. Tieto skutočnosti stále rovnako vyplývajú nielen z dôkazov, ktoré boli zadovážené už v čase rozhodovania súdu o vzatí obvineného do väzby, ale vyplývajú aj z tých najnovších,“ zacitoval argumenty sudkyne pre prípravné konanie vo svojom uznesení o prepustení z väzby predseda senátu Bargel.
Vyšetrovaním odhalené schémy finančných tokov možno podľa Záleskej charakterizovať ako „pôžičky pre pôžičky“, typické a často využívané na prekrytie, teda legalizáciu výnosov z trestnej činnosti.
Od Najvyššieho súdu žiadal, aby ho prepustil
Šofranko podal ihneď po vyhlásení Záleskej uznesenia, teda 9. augusta, sťažnosť priamo do zápisnice. Upozornil v nej okrem iného na to, že väčšina odôvodnení rozhodnutí, vyjadrenie prokurátora, ako aj
poukazovanie na doposiaľ zadovážené dôkazy smerovali k podvodu, ktorý sa však netýkal jeho, ale spoluobvineného Béreša ako „domnelého páchateľa takejto trestnej činnosti“.
Prokurátor podľa neho dostatočne neodôvodnil záver, že sa dopustil trestnej činnosti a neexistuje dôvodné podozrenie, že by v nej mohol pokračovať. Takisto zdôraznil, že nikdy nebol v žiadnom z orgánov spoločnosti Axe Capital Group.
Advokát preto na základe ním uvádzaných všetkých skutočností žiadal Najvyšší súd preskúmať správnosť augustového verdiktu o jeho zotrvaní vo väzbe a zrušiť ho.
Ak by však aj tento súd dospel k tomu, že dôvody na väzbu trvajú, požadoval, aby bol prepustený na slobodu a väzbu mu nahradili dohľadom probačného a mediačného úradníka spolu s uložením potrebných zákazov i obmedzení.
Senát: Nedošlo k oslabeniu dôvodnosti podozrenia
Najvyšší súd preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia i predchádzajúce konanie a dospel k tomu, že Šofrankova sťažnosť je čiastočne dôvodná.
Senát zároveň nemohol vyvodiť z priebehu doterajšieho vyšetrovania a z už zabezpečených dôkazov, že by u advokáta došlo k zoslabeniu dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti.

„Z uznesenia Špecializovaného trestného súdu možno zrozumiteľne vyvodiť, prečo rozhodol o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu tak, ako rozhodol,“ píše sa v odôvodnení verdiktu Najvyššieho súdu, ktorý napriek tomu umožnil advokátovi dostať sa spoza mreží.
Dospel pritom tiež k záveru, že materiálna podmienka väzby je u obvineného splnená a aj s ňou súvisiacu argumentáciu špecializovaného súdu vyhodnotil ako dôvodnú a opodstatnenú. Zhodol sa s ním dokonca i v tom, že nepominuli ani dôvody preventívnej väzby.
Lenže Najvyšší súd ďalej skúmal aj to, či v zmysle Trestného poriadku nie je možné väzbu nahradiť inými procesnými prostriedkami z dôvodu výnimočných okolností prípadu. A napokon v podstate v zhode s návrhom obvineného, ale z iných dôvodov, urobil záver, že v súčasnom štádiu trestného konania možno konštatovať také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré nahradenie väzby podmieňujú.
Najvyšší súd: Bez meškania nie je 35 dní od žiadosti
„Trestný poriadok neuvádza presnú definíciu, resp. kritériá, ktoré by mohli slúžiť ako exaktný podklad na identifikáciu výnimočných okolností prípadu,“ pripomenul senát.
Za takú považuje tú, ktorá nie je bežná.

Ak potom je a musí byť podľa neho bežným, že o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby súd rozhodne bez meškania, tak potom situácia v tomto konkrétnom prípade „rozhodne nie je bežná“.
„ súd vypočul obvineného až o 20 dní po dôjdení spisu od prokurátora a predložil vec Najvyššiemu súdu až 35 dní po podaní žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Takéto lehoty rozhodne nie sú bežnými – obvyklými a ani lehotami bez meškania. Jej nedodržanie zodpovedá povahou a charakterom výnimočnosti,“ vysvetľoval senát.
Ako pokračoval, len strohým vyslovením, že lehota bez meškania nebola dodržaná, by bez vyvodenia istých následkov prakticky legitimoval každú obdobnú situáciu, kedy by bola táto lehota ignorovaná.
Tým by Najvyšší súd „vpodstate negoval nielen právo obvineného na urýchlený súdny prieskum obmedzenia jeho osobnej slobody, ale najmä by tak aproboval jej nedodržiavanie a v podstate tak ‚odobril‘zrejmé nedodržanie zákona“.
Tieto výnimočné okolnosti prípadu preto považoval za dôležitú procesnú skutočnosť, ktorá umožňuje nahradenie väzby.
Senát podrobne rozpísal, že Šofranko doručil špeciálnej prokuratúre svoju žiadosť o prepustenie z väzby 13. júla a prokurátor ju predložil aj so spisovým materiálom i so svojím stanoviskom a návrhom na rozhodnutie špecializovanému súdu v zákonnej lehote 20. júla.
„Termín výsluchu obvineného pred rozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu bol sudcom pre prípravné konanie určený síce toho istého dňa od predloženia veci prokurátorom, ale až na 9. augusta 2023, teda o neprimerane dlhú dobu dvadsiatich dní neskôr, čo považuje Najvyšší súd za neakceptovateľné.“
Argumentoval ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR i Trestného poriadku, v zmysle ktorých sú súdy povinné vybaviť väzobné veci bez meškania, urýchlene a prednostne.
Za neprítomného sudcu má rozhodnúť službukonajúci
Hranice lehoty bez meškania nie sú jasne definované a je na všeobecných súdoch, akú budú považovať za prijateľnú s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu.
Najvyšší súd sa preto pri odôvodnení rozhodnutia o Šofrankovej väzbe oprel o verdikty Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri dvojstupňovom konaní nepovažoval „s ohľadom na okolnosti za urýchlené už konanie trvajúce len 30 dní“.
Bargelov senát z toho vyvodil, že aj v podmienkach dvojstupňového konania u nás by bolo možné považovať za „bezproblémovú“ lehotu 30 dní, čo je „lehota aj v podmienkach Slovenskej republiky reálna a v praxi aj zrealizovateľná, čo dokumentuje súdna prax väčšiny súdov“.
Usúdil, že rozdelenie tejto lehoty: 5 dní pre prokurátora, 15 dní pre sudcu pre prípravné konanie a 10 dní pre sťažnostný súd (vrátane doručenia rozhodnutia) je pri prípadoch bez osobitnej zložitosti ako tento zvládnuteľné a celkom jednoznačne by mohlo zodpovedať kritériám dohovoru.
Napriek všetkému uvedenému podľa neho špecializovaný súd „nerešpektoval lehoty -urýchlene, bez meškania, prednostne a urýchlene, keď pre Najvyšší súd z nepochopiteľných dôvodov určil termín výsluchu obvineného až o 20 dní po dôjdení spisu na Špecializovaný trestný súd. Ide o také závažné manažérske, logistické a najmä procesné pochybenie zo strany súdu prvého stupňa, ktoré svojou povahou predstavuje výnimočnú okolnosť“.
Ako senát Najvyššieho súdu ďalej vysvetľoval, aj v prípade neprítomnosti na pracovisku sudcu, ktorý pôvodne rozhodoval o väzobnom návrhu, musí o žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu rozhodovať bez meškania, spravidla v lehote piatich pracovných dní, aktuálne službukonajúci sudca pre prípravné konanie.
Nedodržanie lehôt nemôže podľa neho „ospravedlniť napr. nedostatočné personálne obsadenie súdu, dovolenka sudcu, služobná cesta sudcu a ani pracovná neschopnosť sudcu (to isté sa týka prokurátora). Režim zastupovania sudcu (prokurátora) musí byť bezchybný najmä pri rozhodovaní o väzbe“.
Záleská bola na masívne medializovanej dovolenke
Zopakujme, že v tejto kauze finančných podvodov je sudkyňou pre prípravné konanie Pamela Záleská.

Bargelov senát však v uznesení nekonkretizoval, ktorý sudca určil, že Šofrankov výsluch sa uskutoční až 9.
augusta, teda až 20 dní od doručenia spisu na špecializovaný súd.
Najvyšší súd takisto bližšie nešpecifikoval, či dôvodom neprítomnosti Záleskej na pracovisku bola z ním
spomínaných príkladov dovolenka, služobná cesta, pracovná neschopnosť alebo niečo iné.
Verejne známe však bolo to, že počas víkendu, ktorý predchádzal vypočúvaniu košického advokáta v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie na slobodu v stredu 9. augusta, trávila táto sudkyňa masívne
medializovanú dovolenku vo Vysokých Tatrách.
Špecializovaný
trestný

Hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková v pondelok pre Korzár upresnila, že „20.júla prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR predložil na súd žiadosť obvineného JUDr. J. Š. o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej nevyhovel. Ešte v ten istý deň nariadil zastupujúci sudca termín výsluchu obvineného na 9. augusta, keďže Mgr. Záleská v tom čase čerpala riadnu dovolenku až do 7. augusta“.
Doplnila, že o samotnej žiadosti už 9. augusta rozhodovala Záleská.
Špecializovaný súd sme v piatok požiadali aj o vyjadrenie k samotnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu i jeho záverom o nedodržaní lehôt.
Kudjáková reagovala, že “rozhodnutia Najvyššieho súdu ŠTS rešpektuje a nekomentuje”.
ŠOFRANKO NEKOMENTUJE, NECHCE ZASAHOVAŤ DO VYŠETROVANIA
*Senát Najvyššieho súdu napokon rozhodol na neverejnom zasadnutí 23. augusta pomerom hlasov 3:0o
prepustení košického advokáta na slobodu vzhľadom na výnimočné okolnosti v podobe nedodržania lehôt. Väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a uložil mu aj ďalšie obmedzenia i povinnosti. Patria k nim zákaz vycestovať do zahraničia, vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem stanovených podmienok a nahlásiť súdu každú zmenu miesta pobytu.
Obvinenému tiež nariadil kontrolu technickými prostriedkami – zariadením na určenie polohy. Má takisto zakázaný styk a kontakt s Bérešom „v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami“. Šofranko povedal v krátkom telefonickom rozhovore Korzáru, že „stále prebieha vyšetrovanie a je to chúlostivá téma, preto by som sa teraz nerád k nejakým veciam vyjadroval. Bol by to
zásah do vyšetrovania“. Urobí tak, až keď sa vec právoplatne skončí. Momentálne má ešte stále kvôli predchádzajúcemu stíhaniu vo väzbe pozastavený výkon advokátskej činnosti, takže čaká, ako sa k jeho prepusteniu na slobodu postaví Slovenská advokátska komora. Tá podľa neho poverila vedením advokátskej kancelárie jeho niekdajšiu koncipientku Patríciu Piptovú, ktorá zároveň patrí v kauze Axe Capital Group do tímu jeho obhajcov.

Zdroj