Videa-Judita Laššáková: Odborníci, magické myslenie a viera v lídrov - časť 1,2,3. Vláda národnej katastrofy je označenie pre vládu Igora Matoviča, ktorá sa ujala moci po parlamentných voľbách v roku 2020.

Zdielajte

Stav slovenskej spoločnosti po vláde národnej katastrofy

Jedným z faktorov, ktorý mení spoločnosť, sú médiá. Od ich priazne záleží, ako sa verejnosť bude pozerať na aktérov verejnej moci. Obraz o nich totiž vytvárajú médiá. Ako veľmi dokážu zasiahnuť do vývoja spoločnosti, kam až dokážu médiá zájsť a kam na začiatku svojej existencie zašli, si povieme v prvej časti cyklu „Odborníci, magické myslenie a viera v lídrov“.

Vláda národnej katastrofy bola označenie pre vládu Igora Matoviča, ktorá sa ujala moci po parlamentných voľbách v roku 2020. Táto vláda bola tvorená štyrmi koaličnými stranami: OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Vláda sa musela zaoberať nielen pandémiou koronavírusu, ale aj rôznymi vnútornými konfliktmi, kauzami a škandálmi. Vláda národnej katastrofy skončila po necelom roku vládnutia, keď sa Igor Matovič vzdal funkcie premiéra a nahradil ho Eduard Heger.

Ako sa táto vláda odrazila na stavu slovenskej spoločnosti? Aké dôsledky malo jej pôsobenie na dôveru občanov vo verejnú moc, na slobodu médií, na vzdelanie a kultúru? Ako sa zmenili postoje ľudí k odborníkom, k magickému mysleniu a k viere v lídrov? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich článkoch tohto cyklu. Budeme analyzovať rôzne aspekty spoločenského života na Slovensku po vláde národnej katastrofy a hľadať príčiny a súvislosti medzi nimi.

Odborníci, magické myslenie a viera v lídrov – časť 2

Politickí oportunisti a oportunistickí politici Postavy súčasnej politiky sľubovali občanom veľa. Ich sľuby sa rokmi zväčšovali. Až dovtedy, že im slovenská verejnosť uverila a v roku 2020 vložila dôveru do ich rúk. Politici ako Matovič, Heger, Sulík, Remišová, Kollár, Kolíková a samozrejme aj Zuzana Čaputová sa vyznačujú spoločnou črtou – sklamali každého, kto im dôveroval. Netreba však zabúdať na toho, kto sa už roky snaží ovplyvňovať chod Slovenska. Najskôr ako aktívny politik, dnes ako právoplatne odsúdený páchateľ Daniel Lipšic. Bez osôb, ako je napríklad Ján Mazák a jemu podobní, by sme nedospeli do stavu, v akom sa nachádzame. Čo všetko sú niektorí politici ochotní spraviť a čo aj spravia, si povieme dnes.

Politickí oportunisti a oportunistickí politici
Postavy súčasnej politiky sľubovali občanom veľa. Ich sľuby sa rokmi zväčšovali. Až dovtedy, že im slovenská verejnosť uverila a v roku 2020 vložila dôveru do ich rúk. Politici ako Matovič, Heger, Sulík, Remišová, Kollár, Kolíková a samozrejme aj Zuzana Čaputová sa vyznačujú spoločnou črtou – sklamali každého, kto im dôveroval. Netreba však zabúdať na toho, kto sa už roky snaží ovplyvňovať chod Slovenska. Najskôr ako aktívny politik, dnes ako právoplatne odsúdený páchateľ Daniel Lipšic. Bez osôb, ako je napríklad Ján Mazák a jemu podobní, by sme nedospeli do stavu, v akom sa nachádzame. Čo všetko sú niektorí politici ochotní spraviť a čo aj spravia, si povieme dnes.

V tomto príspevku sa budeme zaoberať tým, ako sa politickí oportunisti a oportunistickí politici stali hlavnými aktérmi slovenskej politickej scény. Ukážeme si, aké boli ich motívy, stratégie a ciele pri získavaní moci a ovplyvňovaní verejnej mienky. Zameriame sa tiež na to, aké boli dôsledky ich konania pre slovenskú spoločnosť a demokraciu. Na záver sa pokúsime odpovedať na otázku, či je možné zvrátiť tento negatívny trend a obnoviť dôveru občanov v politiku.

JNS

Časť 3-Právnička Judita Laššáková vo svojom videu približuje z iného uhlu pohľadu prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého odsúdeniu predchádzalo niekoľkoročné masírovanie verejnej mienky médiami hlavného prúdu o nevhodnosti jeho osoby na čele ÚŠP.
Ak chce niekto ochromiť svojho súpera, musí prvý útok nasmerovať na chrbticu. Chrbticu materiálneho právneho štátu tvoria sudcovia. Preto ten, kto sa snaží prevziať moc v štáte, musí ochromiť súdnictvo. Tomu však musí predchádzať dlhodobé presviedčanie verejnosti o korupcii v súdnictve. Túto úlohu na seba prevzali médiá bývalého hlavného prúdu.

V marci 2020 udreli pištoľníci z radov policajných zložiek na sudcov. Neskôr sa k ich snaženiu pridali aj zákonodarcovia zmenou Ústavy SR. Čo urobili ostatní sudcovia, ktorí zatýkaní neboli? Mlčali. Lenže, ako hovorí Sartre: „Každé slovo má následky. Každé ticho tiež.“