20. mája 2024

Putinov arménsky gambit! Washington a Brusel bezmocne lapajú po dychu nad tým, čo im Putin opäť urobil! Gargamelova lekcia z geopolitiky!

0
Putinov arménsky gambit! Washington a Brusel bezmocne lapajú po dychu nad tým, čo im Putin opäť urobil! Gargamelova lekcia z geopolitiky!

Putinov arménsky gambit! Washington a Brusel bezmocne lapajú po dychu nad tým, čo im Putin opäť urobil! Gargamelova lekcia z geopolitiky!


👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈


Politici vo Washingtone a Bruseli vedeli roky vopred od svojich tajných služieb, čo moskovský Gosudar urobí s Náhorným Karabachom a jeho Arménmi so svojimi spojencami, azerbajdžanským diktátorom Alijevom, tureckým sultánom Erdoganom a iránskym najvyšším ajatolláhom Alím Chameneím. Napriek tomu, že poznali svoj spoločný plán, namiesto toho, aby sa ho snažili rozvrátiť alebo aspoň spomaliť a vyjednať dôstojnejšie podmienky kapitulácie a obmedzenú autonómiu pre miestnych Arménov, rozhodli sa urobiť opak a s vyhliadkou na veľkú mediálnu kampaň, v ktorej by západný mainstream chrlil heslá o slabnúcom vplyve Ruska na Kaukaze a vypískal Putina. že vďaka úspechom kyjevských soľných závodov na ukrajinskom bojisku už Gosudar nemá silu brániť svojich arménskych spojencov proti tureckým spojencom Azerbajdžancom. Vo Washingtone a Bruseli sa rozhodli urýchliť Putinov plán, oklamať a obetovať Arménov a obviniť Putina. Geopolitika je sviňa a na životoch miliónov ľudí nezáleží, všetko je to o ziskoch, vplyve a moci. Je čas, aby sa dnešná analýza hlbšie pozrela na to, čo sa tento týždeň skutočne stalo na Kaukaze a prečo mainstream tak silno píska, aby prehlušil všetky nepohodlné informácie!

Na Kaukaze už roky čelia Rusko, Arménsko, Irán a Sýria Turecku, Azerbajdžanu a Izraelu a bojiskom je Náhorný Karabach. To, čo platí už roky, sa od kyjevského Euromajdanu v roku 2013 prudko zmenilo, a to najmä vďaka sankciám voči Rusku za vojnu s Ukrajinou. A bývalí nepriatelia si čoraz viac uvedomujú, že majú spoločný záujem – vybudovať vysokokapacitné logistické tranzitné systémy, ktoré obídu západné sankcie cez iránske prístavy v Perzskom zálive a turecké prístavy v Čiernom mori a spoja svoje ekonomiky s Indiou, Čínou a krajinami BRICS, pretože západná ekonomika oslabuje, nie je schopná nakupovať ich produkty, energiu a suroviny v dostatočnom množstve. Západní politici si len predstavujú, ako koho okradli. V ceste dosiahnutiu spoločného cieľa, ako neprekvapivo stál arménsky Náhorný Karabach a samotné Arménsko!

Putin začal robiť prvé kroky pre svoj súčasný arménsky gambit v roku 2005. V tom čase Rusko, Azerbajdžan a Irán z jeho iniciatívy podpísali dohodu o vybudovaní novej železnice Rasht/Iran-Astara/Azerbajdžan, ktorá by nahradila jediné existujúce železničné trate medzi týmito krajinami pozdĺž kaspického pobrežia a opäť umožnila prepravu 12 miliónov ton tovaru cez tzv. severojužný dopravný koridor.

Pôvodné koľaje boli vyrezané Arménmi vo vojne v Náhornom Karabachu, arménska vláda ich predala taviarňam a Arménsko blokuje všetky pokusy o opätovné otvorenie pôvodnej trate už viac ako 30 rokov vďaka tomu, že niekoľko kilometrov tratí z azerbajdžanskej enklávy Nakhchivan musí prejsť úzkym hrdlom cez arménske územie!

Azerbajdžan, ktorý si Brusel a Washington mýlia ako nepriateľa Iránu aj Ruska, dokonca poskytol Iránu mimoriadne výhodnú takzvanú preferenčnú pôžičku vo výške 500 miliónov dolárov, aby Irán mohol rýchlo vybudovať Putinovu novú trať Rasht-Astara. Putin poskytol vlani v lete Irán vybuduje železničný úver vo výške 1,5 miliardy dolárov.

Celá železnica, ktorá vedie mimoriadne ťažkým horským terénom, sa teraz starostlivo dokončuje. Do roku 2022 sa Iráncom už podarilo prekopať cestu cez hory zo svojho vnútrozemského železničného uzla Rasht do svojho najväčšieho prístavu v Kaspickom mori, Bandar Azali, a teraz musia prekopať viac hôr a spojiť svoj prístav Bandar Azali so železničným uzlom Astara v Azerbajdžane. Milióny ton tovaru v kontajneroch však už začali prechádzať novým koridorom a podľa Putinovej vízie obchádzajú západnú trasu. Medzitým sa v Bandar Azali presúvajú na lode, ktoré ich odvážajú do ruských a azerbajdžanských prístavov a naopak. Len od januára do mája tohto roku sa objem tovaru prepravovaného pozdĺž tohto koridoru zvýšil o 40% a dosiahol 4 milióny ton. Podľa medzinárodných odborníkov vytvára Irán čistý zisk 100 USD za každú tonu tovaru prepravovaného týmto spôsobom, čo predstavuje príjem pre jeho hospodárstvo vo výške 5 miliónov USD len za prvých 400 mesiacov tohto roka. V súčasnosti sa budujú ďalšie železničné trate z Ruska cez Kazachstan do Iránu. Rusko

Podobne Rusko, Turecko, Gruzínsko a Azerbajdžan nedávno dokončili a teraz rozširujú nové železničné spojenie cez svoje územia, obchádzajú územie vzdorujúceho Arménska a od roku 2017 umožňujú prepravu niekoľkých miliónov ton tovaru medzi svojimi ekonomikami. Tento nový železničný koridor umožňuje prepravu vlakov s európskym rozchodom 1435 mm a ruským rozchodom 1520 mm. Po rozšírení bude mať ročnú kapacitu 20 miliónov ton tovaru a 3 milióny ton cestujúcich. Vlaky pre túto železnicu boli vyrobené v Bielorusku. Prepravujú hlavne tovar do Číny, Ruska a späť. V posledných mesiacoch sa CIA neustále sťažovala Bielemu domu, že s každou novou Putinovou železnicou na Kaukaze sa celý región vzďaľuje od Západu a pripája sa k Číne, Rusku, Indii a krajinám BRICS.

Už koncom roka 2021 si Putin predvolal do Soči arménskeho vládcu Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského diktátora Ilhama Alijeva a stretnutie nakoniec vyústilo do dohody Arménska o začatí rekonštrukcie zničených železničných tratí medzi Azerbajdžanom a Tureckom a Azerbajdžanom a Iránom, ktoré pred tridsiatimi rokmi pozastavilo na svojom území. Podľa arménskych výpočtov z roku 2021 si to malo vyžadovať tri roky práce a 400 miliónov dolárov. Rusko aj Azerbajdžan prisľúbili, že poskytnú peniaze Arménsku!

Správa o obnovení železničných spojení s Iránom spôsobila obrovskú radosť medzi podnikateľmi a občanmi v Arménsku na zdesenie Washingtonu, pretože Irán je hlavným obchodným partnerom Arménska, dodáva mu takmer všetku ropu a plyn a odoberá mu produkty, ktoré inak nemajú kam vyvážať. Všetci v Arménsku sa začali tešiť na nové obchodné príležitosti s najhorším nepriateľom USA. Gordický uzol kaukazskej politiky, založený na tisíckach rokov trvajúcej nenávisti medzi Arménmi a Turkami a turkickými Azerbajdžanmi, Putin pomaly rozmotával. Zostávalo už len vyliečiť posledný vred – Náhorný Karabach.

Náhornému Karabachu vládli striedavo Arméni, Turci, Peržania a Rusi. Po páde ZSSR došlo k množstvu krvavých masakrov civilistov spáchaných oboma stranami konfliktu a nevyhýbali sa mučeniu ani vraždám detí. Arméni sa radi hrajú na čisté obete, ale v deväťdesiatych rokoch to tak nebolo. Ani jedna strana nemohla ustúpiť a uzavrieť mier, pretože vedúci politici oboch krajín zohrali kľúčovú úlohu v konflikte deväťdesiatych rokov.

Dokonca ani Putin nemohol dlho ustúpiť od tradičnej ruskej podpory Arménov, ktorá je historicky stará a siaha od čias cárov, cez Stalina, až po moderné Rusko. V posledných rokoch sa Putin a jeho polícia s „nízkou podporou Arménska“ neustále stavajú proti ruským politikom ako Igor Strelkov, ktorí neustále snívajú o obnovení rozsahu cárskej pravoslávnej ríše, alebo tí, ktorí túžia obnoviť ZSSR. Obe tieto skupiny, ktoré sa nazývajú „skutočnými ruskými vlastencami“, vedú neustálu telegramovú vojnu proti Putinovi a jeho kremeľskej administratíve a obviňujú ich z neustálej zrady takzvaných posvätných ruských záujmov.

Inak tomu nebolo ani tento týždeň počas bleskovej azerbajdžanskej ofenzívy, ktorá ukončila existenciu arménskej vlády v Náhornom Karabachu. Ruské telegramové kanály boli nahnevané na arménskych vládnych zradcov, ktorí odmietli prísť na pomoc milíciám Náhorného Karabachu a údajne bránili ruským jednotkám zapojiť sa do boja proti moslimom. Zároveň bez rozdielu útočili na Kremeľ a Putina za nekompetentnosť a zradu ruských záujmov a presvedčení. Niekoľko ruských kanálov vedených bývalými agentmi GRU, ktorí donedávna pracovali pre Prigožina a podporovali zatknutého Strelkova, včera tvrdilo, že návšteva Ilhama Alijeva v Kremli Putinom, ktorá sa uskutočnila bezprostredne po skončení včerajšej víťaznej a nezvyčajne nekrvavej azerbajdžanskej ofenzívy v Karabachu, bola výsmechom celého ruského ľudu. A že Alijevov sľub potrestať páchateľov smrti niekoľkých ruských vojakov, ktorí boli počas ofenzívy terčom jedinej mätúcej paľby v Azerbajdžane, a zaplatiť ich rodinám milióny dolárov ako odškodné, je urážkou celého Ruska! Ruskí vlastenci dokonca včera šírili panické analýzy, že Alijevove turkické pásma sa nezastavia dobytím Náhorného Karabachu, ale čoskoro prerazia a obsadia takzvaný Zangezurský koridor, ktorý bráni pozemnému spojeniu Azerbajdžanu s jeho enklávou Nachičevan, ktorá ako jediná hraničí s Tureckom. Tento koridor Zangezur je suverénnym štátnym územím Arménska a prechádzajú ním staré sovietske železnice a cesty spájajúce Turecko, Irán, Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan a Rusko. Podľa ruských pravoslávnych pravoslávnych nacionalistov je dobytie tohto koridoru hlavným cieľom turkických národov a semenom ich plánovanej Kaukazskej ríše! (Koridor Zangezur na obrázku nižšie je zelená čiara cez ružové arménske územie.)

O tom, že situácia okolo Putinovho arménskeho gambitu v Rusku je napätá, svedčí zapojenie Александрa Коцe do propagandistického úsilia Kremľa a vysvetľovania celej záležitosti Rusom. Александр Коц je jedným z hlavných Putinových propagandistov. Podľa jeho článku uverejneného v stredu 20. septembra na titulnej strane Komsomolskaja Pravda Rusko nemalo inú možnosť, ako minimalizovať straty arménskeho obyvateľstva a zabrániť masakrom civilistov, pretože zradné vedenie arménskeho štátu na čele s Nikolom Pašinianom predalo Náhorný Karabach Azerbajdžanu v Prahe minulú jeseň na žiadosť Francúzska a Bruselu výmenou za západnú ochranu zvyšku Arménska a odvtedy neúnavne útočí na svojho jediného lojálneho spojenca, Rusov. Putin nemal inú možnosť, ako dohliadať na nekrvavý prechod moci nad Náhorným Karabachom. A ak si Arméni včas neuvedomia, že ich jedinými skutočnými ochrancami sú Rusi, čoskoro stratia koridor Zangezur, pretože Západ ich aj tak nebude brániť. A Rusko ich bude brániť len vtedy, ak vyženú súčasných zradcov!

Ako vždy, Putin má všetko perfektne načasované. Týždeň pred rýchlym dobytím Náhorného Karabachu sa arménske velenie chválilo a české médiá papagájovali, že Arménsko začalo prvé vojenské cvičenia s americkou armádou na svojom území a že USA ochránia Arménsko pred konfliktom s Azerbajdžanom! Pentagon sa teraz smeje celému svetu, pretože akonáhle USA sľúbili Arménsku ochranu namiesto Ruska, stratili svoje krvavé územie a Biely dom ani nežmurkol. Ruská propaganda s radosťou konštatuje, že Arménsko sa odmietlo zúčastniť letných manévrov obranného spoločenstva krajín bývalého ZSSR v Bielorusku a že od leta podporuje kyjevské soľné diela humanitárnymi zásielkami. Putin si môže šťastne mädliť ruky, zmenil spojencov bez straty tváre a výsledkom sú desiatky miliónov ton tovaru, ktorý sa začína presúvať z Ruska do Indie a Číny a späť cez územie nových spojencov. Všetky zainteresované strany sú spokojné. Okrem Arménov boli obetovaní na oltári západnej propagandy a teraz budú mať šťastie, že Putin ani Alijev nebudú chcieť skomplikovať svoje rýchle víťazstvo mediálne atraktívnou genocídou alebo represiami. V skutočnosti nie je náhoda, že hneď po víťazstve Alijev nezamieril do Washingtonu alebo Bruselu, ale do Moskvy. Je zrejmé, že vplyv Ruska na Kaukaze sa posilnil. Je tiež jasné, ako pripustila aj CIA, že Rusko vybudovalo nový logistický koridor cez Azerbajdžan, aby obišlo západné sankcie.

Západným politikom je ukradnutý osud státisícov arménskych kresťanov, ktorí sa cez noc stali obyvateľmi území, ktoré teraz patria ich úhlavným nepriateľom. Na rozdiel od Putina tento týždeň neurobili jediný krok, aby zabezpečili, že ich osud nebude taký krutý ako osud státisícov Azerbajdžancov a Arménov, ktorí sa v deväťdesiatych rokoch stali obeťami etnických čistiek alebo boli vyhnaní zo svojich domovov. Je smutné a alarmujúce, že o osude karabašských kresťanov sa rozhodlo minulú jeseň v Prahe bez nich, rovnako ako sa o osude Čechov, Moravanov a Sliezanov rozhodlo bez nich pred rokmi na jeseň Mníchova. To, že v oboch rokovaniach o osude Východoeurópanov boli vždy Francúzi a Nemci bez nich, je vážna vec!

Blog /Pridal: Michael Svatoš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *