Eduard Chmelár: PÁR SLOV PRED ZAČIATKOM MORATÓRIA…

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Ešte nikdy som necítil potrebu moratória viac ako po tejto hysterickej a agresívnej volebnej kampani. Ale ešte skôr, ako sa všetci stíšime a upokojíme (čo nám všetkým prospeje), dovoľte mi povedať pár slov o jej závere. V podstate ničím neprekvapila. Potvrdila, že v ére sociálnych sietí už televízne debaty nie sú také dôležité ako kedysi. Ukázala aj žalostnú absenciu vízií, plánov, programov – ak za ne nepovažujete prázdne heslá tváriace sa (najmä v podaní Michala Šimečku) ako objav kolesa. Poslednej debate dominoval Robert Fico, ktorý dával svojmu o dvadsať rokov mladšiemu súperovi neustále pocítiť, že na to, kam sa tlačí, ešte nedorástol. Už som povedal veľa dôvodov, prečo v tomto čase považujem za najväčšiu hrozbu pre Slovensko vládu Progresívneho Slovenska, ktoré priamo v programe sľubuje zvyšovanie trestov za verbálne trestné činy a iné formy obmedzovania slobody prejavu (to len aby sme si ujasnili, kto je tu rukolapným ohrozením demokracie) a ktoré svoj zahraničnopolitický program a štátne záujmy zužuje na službu Ukrajine. Teraz poviem niečo osobné.

Michala Šimečku som spoznal pred rokmi v Bruseli. Bol som tam so svojimi študentmi na exkurzii v Európskom parlamente. A keďže ja som v súkromí celkom veselá kopa, s kolegom sme sa v kúte zabávali na tamojších pomeroch (kto pozná sterilný život v tejto inštitúcii a dôležito sa tváriacich ľudí, ktorí chodia so stiahnutými tvárami a možno aj zadkami, vie, o čom hovorím). Zrazu k nám pristúpil neznámy mladík s vypúlenými očami, ako keď mucha nazrie do cukrárne, ukázal na mňa prstom a fanaticky štekavým hlasom zvolal: „Pane! Ja som vás počul! Ste neslušný človek!“ Celá sála zmeravela a nechápala, o čo mu ide. Ten neznámy mladík s maniermi horlivého bonzáka z päťdesiatych rokov nebol nikto iný ako vtedajší asistent europoslanca Zalu a dnešný podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka. Táto príhoda je na dokreslenie jeho charakteru veľmi dôležitá. Odhaľuje nám totiž mentálny svet človeka, ktorý berie všetko smrteľne vážne a ktorý aj vtip (keď si z neho nedávno vystrelil Igor Matovič a zobrazil ho, ako sa objíma s Petrom Pellegrinim) vykričal do sveta ako hoax. Môžete mať akékoľvek zahraničné školy (aj ja ich mám), ale ak nemáte žiadnu emočnú inteligenciu a musíte niekomu vysvetľovať vtip (čo ja zo zásady nerobím), nie ste nič iné ako vzdelaný hlupák. A možno vám to príde banálne, ale ja z princípu neverím ľuďom, ktorí sa nevedia nielen zasmiať, ale ani len usmiať a stále majú v očiach taký ten divý vyplašený pohľad sfanatizovaného zväzáka, ktorý sa nedokáže uvoľniť, kritiku považuje za útok, prirodzený hnev za nenávisť a namiesto racionálnej argumentácie uprednostňuje buzeráciu a šikanu ľudí s iným názorom.

Na dnešnej finálovej debate najsilnejších lídrov ma zaujala ešte jedna téma, keďže stav školstva ma osobitne trápi. Michal Šimečka namiesto konkrétnych riešení neustále hovorí veľmi všeobecne o akejsi budúcnosti (podobne ako kedysi boľševici snívali o svetlých zajtrajškoch), ktorú nám ponúka, o 21. storočí, reformách a podobných dnes už dávno predžutých heslách. Páčilo sa mi, čo mu na to odpovedal Peter Pellegrini. Školy sú už unavené z neustálych reforiem, ktoré pedagogických pracovníkov zavaľovali hromadami byrokracie a nič neprinášali. Potrebujeme predovšetkým výrazne skvalitniť finančné, materiálne a technologické zabezpečenie učiteľa, aby toto povolanie prilákalo tých najšikovnejších. Lebo ak má tá „modernosť“ vyzerať tak ako nám dnes predviedla jedna z líderiek Progresívneho Slovenska, no tak boh ochraňuj naše školstvo. Tamara Stohlová je štvorkou na kandidátke PS a venuje sa „témam života mladých“. To je síce pekné, problém však je, že na diskusii so študentmi nevedela povedať, kedy vzniklo Česko-Slovensko a kto ho založil. Je to síce hanba, ale odpustil by som jej, keby pokorne priznala svoje medzery. Lenže ona namiesto toho arogantne odsekla, že nie je fanúšičkou memorovania a že to predsa teraz nevytiahne z päty…

No, viete, nech už v školstve prebehnú akékoľvek reformy, jedným si môžete byť istý: základom vzdelania budú vždy poznatky. Ak chcete byť plnohodnotným človekom, váš mozog si nemôžete odložiť do počítača a spoliehať sa na to, že všetko čo potrebujete, si vygooglite. Nielen preto, že by ste mali rátať s možnosťou výpadku internetu, ako sa najčastejšie populárne pripomína. Ale predovšetkým preto, že všetky nápady a riešenia vznikajú na základe kontextuálneho myslenia, ktoré nedokážete využívať, ak nebudete disponovať určitou kritickou sumou poznatkov. Vedieť, kedy bola založená prvá republika a kto bol Masaryk či Štefánik nie je memorovanie, ale súčasť všeobecného vzdelania. Progresívci, ktorí na bilbordoch hlásajú „dosť bolo minulosti“ sa podobne extrémisticky ako voľakedy boľševici spievajúci „rozboríme sveta starý základ“ usilujú o totálne vykorenenie a vymazanie pamäti veriac, že nič z toho nebudú potrebovať. Je to fatálny omyl a úplne pomýlené vnímanie sveta. Tým skôr, že v rozpore so svojimi heslami o budúcnosti – to, čo navrhujú v ekonomike, sú prežité modely neoliberalizmu, ktoré hlása pravica. Môj ctený kolega, politológ Miroslav Řádek, dnes zrejme položartom namietal, že Richard Sulík považuje PS za ľavicu. Prepáčte, ale politologicky negramotný predseda SaS, ktorý extrémne riešenia považuje za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za extrémne, nie je pre mňa autoritou v posudzovaní politologických smerov.

Už som podrobne vysvetlil, že je zbytočné okázalo bojovať proti korupcii, ak neútočíte na podstatu oligarchického systému. Vykrikovať na politických súperov – ty mafián, ty zlodej – je nielen mimoriadne primitívne a bezcharakterné, ale predovšetkým neúčinné. Neviem, čo si sľubujú tie zvyšky Matovičovej armády od svojho spasiteľa. Zvrátenú zábavu? Lebo nič viac sa od toho nedá očakávať. Naopak, viac by ich malo zaujímať, že tento „najväčší bojovník proti mafii od čias Giovanniho Falconeho“ hlasoval proti 48 percentám kľúčových opatrení vo verejnom záujme na ochranu a posilnenie právneho štátu. Rozumiete? Takmer polovicu zákonov na očistu spoločnosti Matovič odmietol a hlasoval tak, ako to vyhovovalo (povedané jeho slovníkom) mafii. A aby toho nebolo málo, ten istý Matovič, ktorého základom politickej práce je udávanie, špinenie a škandalizovanie kolegov, ktorý vykričal, že Sulík a Cigániková pracujú pre Pentu (čo je pravda), žiadal v roku 2022 ako minister financií Jaroslava Haščáka o stretnutie k zdravotníckym zákonom. Je dôležité pochopiť, že je v záujme nie opozície, nie koalície, ale celého Slovenska, aby tento extrémne deštruktívny a toxický človek definitívne odišiel z politiky a aby opustil brány parlamentu nie s húkačkou vládnej limuzíny, ale sanitného vozidla. Ale vysvetliť to torzu jeho voličov je asi také márne ako vysvetliť divákom Farmy, že ich viac obohatia kvalitné filmy.

Takže celkom na záver: nenechajte sa zmanipulovať, priatelia. Už by vás nemali domýliť ani sfalšované prieskumy verejnej mienky, ani intrigy politikov, ani žiadne formy antikampane. Všetko podstatné o týchto politikoch viete. Verte svojim politickým inštinktom a nedajte sa zastrašiť. V nedeľu zasa vyjde slnko a neprebudíte sa na ruskej stepi a nenastane koniec demokracie a nevyrastie tu nová železná opona. Už o pár dní zistíte, ako strašne vám klamali, aké neuveriteľné hlúposti do vás tlačili, aké nezmysly sa vám snažili nahovoriť. Už o pár dní bude po všetkom tom cirkuse. Ale vás – nás čaká ešte ten posledný krok. Je to mimoriadne tesný súboj, ktorý môže dopadnúť všelijako, preto, prosím, nenechajte nič na náhodu. Nepatrím k tým, ktorí nútia ľudí ísť k voľbám s falošným klišé, že je to vraj vaša občianska povinnosť – nie je. Voliť je vaše občianske právo. Ale ak ho tentoraz nevyužijete, môžete to ľutovať ešte veľmi dlho. Už dávno nevolím s nadšením, a nestačím sa čudovať, aké je to menšie zlo čoraz väčšie. Ale tentoraz je dôležité, aby sme vrátili Slovensko do rúk tých, ktorí ho vedia riadiť, aby sme nedovolili ďalšie okliešťovanie našich občianskych práv a slobôd, aby iný názor nebol predmetom diskreditačných kampaní, aby sme bezohľadnými opatreniami neohrozili existenciu väčšiny ľudí a aby sme sa konečne stali tým posolstvom mieru v srdci Európy, ako nás k tomu márne vyzýval pápež František. Skrátka, aby sa tu opäť dalo normálne dýchať.

Z tohto hľadiska nie je jedno, kto vyhrá tieto voľby, pretože ak prvé poverenie na zostavenie vlády získa Progresívne Slovensko, verte mi, že ho už z rúk nepustí. Preto je dôležité nielen to, kto vyhrá, ale aj to, aby jeho mandát bol výrazný. Z týchto dôvodov som rád, že počas dnešnej záverečnej televíznej diskusie Peter Pellegrini vyslyšal prosbu bývalého českého prezidenta Miloša Zemana a po prvýkrát sa jednoznačne priklonil k spolupráci so Smerom-SSD. Dúfam, že tieto jeho slová sú záväzné. Slovensko potrebuje, aby bola sociálna demokracia v týchto zlých časoch silná a súdržná. Spolupráca týchto dvoch lídrov môže byť len a len osožná. Robert Fico má silnejší ťah na bránku a strategické uvažovanie a Peter Pellegrini môže celý priestor svojím umierneným štýlom kultivovať a udržať Smer v ľavom spektre, aby ho to nelákalo neustále pytliačiť v konzervatívnom revíre.

A celkom na koniec vám chcem povedať niečo, čo vám mala namiesto podprahového podsúvania voľby Progresívneho Slovenska povedať hlava štátu: Nezabúdajte, že nech sa rozhodnete pre akúkoľvek voľbu, nech už je pre vás tou najpodstatnejšou motiváciou mier, sociálna spravodlivosť, štátna suverenita, hospodársky rast, ľudské práva alebo zdravé životné prostredie, ste rovnako hodnotný ako ktokoľvek iný, že všetci spolu tvoríme slovenskú spoločnosť a po ukončení týchto únavných predvolebných bojov by sme si mali hľadať k sebe cestu. Kolegovia, priatelia, rodiny, všetci, ktorí máme Slovensko radi, myslíme to s ním vážne a nechceme z neho pri každom probléme zbabelo utekať. Už teraz sa k tomu zaviažme, že sa v nedeľu ráno udobríme, poprosíme druh druha o prepáčenie a začneme v sebe opäť hľadať to hodnotné, čo nás spája. Šťastnú voľbu, priatelia.