Michal Zoldy: ZJEDZTE SI MA VLČKY ZJEDZTE. ALEBO, ČI NEBYŤ DRUHÝM „MAREKOM PAROM“

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Ja nie som mediálnym poradcom strany SMER-SSD. Ale sú veci, ktoré mi jednoducho pokoj nedajú lebo vidím problém a mám naň aj praktické riešenie. Medzi mojimi facebookovými priateľmi a (možno) aj občasnými čitateľmi mojich článkov, sú aj dvaja poslanci za stranu Roberta Fica, dokonca jeden je jej podpredsedom.

V minulosti som bol dlhé roky (1991- 2002) nekompromisným obhajcom Slovenska a nášho národa v mediálnej oblasti pokiaľ išlo o reagovanie na negatívne články o našej krajine v mienkotvornej zahraničnej tlači. Tí z vás, ktorí ste si už pozreli dvojhodinový zostrih mojich zahranično-politických komentárov v STV, mohli ste v nich nielen počuť ale aj vidieť, ako som reagoval na všetky tie neraz krajne negatívne a nehorázne tendenčné články o Slovensku v americkej a britskej tlači. Bol som akýmsi mediálnym „Marekom Parom“, advokátom nášho štátu kedykoľvek keď zahraničná tlač o nás napísala nepravdivé komentáre a niekedy až nehorázne klamstvá. Tu dolu je pre ilustráciu ukážka mojej reakcie na najväčšie americké noviny, denník WALL STREET JOURNAL (WSJ), ktoré rovno na titulnej strane napríklad napísali, že my Slováci sme národ bez histórie, bez kultúry a bez osobností a ak nejakú chceme mať, tak si ju jednoducho ukradneme tak, ako sme si ukradli a privlastnili Andy Warhola. Aj na ten článok tu zajtra alebo pozajtra uvediem vo fotokópii moju reakciu , ktorú tie noviny vydali v plnom znení. Dnešný príklad je moja reakcia na ich článok, v ktorom napísali, že od nás odchádzajú zahraniční investori, hoci opak bol pravdou.

Mohol som si povedať zjedzte si nás vlčky zjedzte, čo je ma tom, kašlem na to, nech si píšu o nás tie svoje nezmysly, prečo by ma to malo zaujímať? Nie, bol som dlhoročný prekladateľ, tlmočník a komentátor a nemohol som to nechať tak. Mám archív, plný mojich reakcií na zahraničné novinové články o Slovensku. Niekto nás brániť v zahraničí musel, a musel to robiť niekto, kto ovládal ich jazyk a dokázal s nimi okamžite komunikovať na ich úrovni ich rečou a vyvracať neraz až nesmierne urážlivé a hanlivé články o našej kultúre, ekonomike a politike.

Pozrite sa, čo sa deje dnes….ako dnes zahraničné médiá nehorázne a až nenávistne „masakrujú“ SMER-SSD a najmä Roberta Fica! Reaguje na to niekto zo Smeru? Mal by. Netreba dlhé litánie, stačí vecná okamžitá a pohotová odpoveď v rozsahu možno 15 riadkov. Podľa konkrétnej situácie aj viac. Pred pár dňami som tu o tom podrobnejšie napísal článok pod titulkom „Imunitný systém politickej strany“. Na články v zahraničnej tlači jednoducho treba reagovať. Čítali ste tu 4. októbra môj list Robertovi Ficovi, v ktorom som ho v roku 2012 upozornil, že jeho stranu, a najmä jeho osobne, som obhajoval v diskusiách na medzinárodných konferenciách a v liste som napísal, čo a ako by sa dalo robiť aj na internetovej stránke jeho strany. Bol som totiž už roky expertom na PR v angličtine. Môj list Ficovi poputoval od vedúceho Úradu vlády na centrálu strany SMER-SD a tam bohužiaľ aj definitívne skončil….. v koši. Prečo, kladiem dnes úplne jednoduchú otázku: PREČO? Ak strana SMER-SSD potrebuje Mareka Paru ako svojho advokáta, či netreba rovno z Bratislavy obhajobu strany aj v zahraničnej mediálnej oblasti? Prosím nechápte ma zle. Ja som obyčajný dôchodca a môže mi byť jedno čo Ficova strana robí alebo nerobí….. ale ako vidíte a čítate už roky v mojich príspevkoch, jedno mi to nie je.

Reagovať na mediálne útoky sa nedá systémom, že ktosi napíše nejakú reakciu v slovenčine, potom ju pošle prekladateľskej agentúre, tá si zapýta za to nehoráznu sumu, potom to príde s kopou gramatických a štylistických chýb, nestojí to za nič a čas ubehol a už to je aj neaktuálne. Tie reakcie musia byť okamžite písané priamo v angličtine behom najviac dvoch hodín a promptne odoslané do zahraničných novín. Toto som strane SMER-SSD navrhol – Ľ. Blahovi, Pavlovi Paškovi, Marošovi Kondrótovi, vtedy aj Borisovi Zalovi, a napokon listom aj R. Ficovi.

Zaujímalo to vôbec niekoho? Zaujíma to vôbec niekoho? Zamyslel sa nad tým niekto aspoň na sekundu?

Dovoľte na záver jeden odstrašujúci príklad: V čase, keď bol Pavol Hamžík ministrom zahraničných vecí v druhej polovici deväťdesiatych rokov, reagoval ako minister na článok v britskej tlači. Keď som tú reakciu čítal publikovanú v novinách, išlo ma poraziť. Na veľmi malej ploche až sedem gramatických a štylistických chýb. Keď som na to upozornil šéfa tlačového odboru, povedal mi: „Pán Zoldy, vy si neviete predstaviť, čo sme s tým mali, agentúra nám ten preklad ministrovej reakcie poslala v mizernej angličtine, potom sme to tu prerábali, znovu to nebolo dobre a znovu sme to prerábali….“ Ten šéf tlačového sa volal Matejovský. Hovorím mu „Do pekla, pán Matejovský, Juraj, veď sa poznáme, to ste mi to nemohli poslať v slovenčine a mali by ste to za hodinu v bezchybnej angličtine naspäť?“ Alebo som vám tú ministrovu reakciu mohol aj sám napísať rovno v angličtine na zodpovedajúcej publikačnej úrovni.“ Do psej matere, takto sa to nerobí!

Pomaly končím a verím, že ste tu všetci pochopili kam mierim v mojom dnešnom článku pod titulkom ZJEDZTE SI MA VLČKY ZJEDZTE…… Ako vždy, spolieham sa aj dnes na vašu inteligenciu a v tomto prípade aj na inteligenciu dvoch poslancov strany SMER-SSD, ktorí si toto možno prečítajú.

Tu je príklad mojej reakcie na nefér článok amerického denníka WSJ, v ktorej vyvraciam nezmysly o našej vtedajšej ekonomickej situácii. Takto sa to do pekla robí! Alebo radšej, zjedzte si ma vlčky zjedzte…? Sami posúďte.