NIE SMER, ALE LIPŠIC, PALKO A PITTNER SČURILLOVALI POLÍCIU

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

Autor textu: Ďateľ

Daniel Lipšic má diskusiu o budúcnosti trestnej politiky štátu presne tam, kde ju chcel mať. Teda na detskom ihrisku, kde sa detičky ohadzujú pieskom a kradnú si formičky: vyšetrovateľom Čurillovi a Ďurkovi dal status chránených oznamovateľov a jedna aj druhá strana konfliktu sa namiesto podstate problému venujú jeho symptómom.

Čurilla, Ďurka, Hamran, Daňko, Slobodník, Stahl a ďalší sú len príznakmi, podstatou problému polície (aj prokuratúry) sú predovšetkým útvary s výberovou príslušnosťou. V tomto prípade NAKA.

O probléme prílišnej koncentrácie moci a informácií na jednom mieste (teda v NAKA) som písal v predchádzajúcich statusoch. Nebudem preto opakovať, ale nadviažem.

So zriaďovaním policajných útvarov s výberovou príslušnosťou začali bezpečnostní akože-experti KDH: Ladislav Pittner, Vladimír Palko, Daniel Lipšic. Najprv to bol Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti MV SR, potom Úrad boja proti korupcii a Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ SR. V týchto obdobiach a štruktúrach sa začali tvoriť kadejaké pokútne skupinky so schopnosťou získavať nebývalé množstvo informácií z policajných spisov.

Vďaka napojeniu na Jána Vaľa (šéfa ÚBOK a neskôr viceprezidenta PZ) si vytvorili pozoruhodne úspešnú živnosť viaceré postavičky panoptika, ktoré sa neskôr z KDH roztrúsili vo veľkej časti spektra súčasnej politickej scény. Nie vďaka Smeru, ale vďaka KDH, teda oveľa skôr, ako sa Lipšic a ním pasení novinári naučili vyslovovať meno Bödör.

Keď z Úradu boja proti organizovanej kriminalite a z Úradu boja proti korupcii vytvoril Robert Kaliňák NAKA, na scéne sa objavil aj Norbert Bödör, ale postavičky kádeháckeho a Vaľovho panoptika z nej nikdy neodišli. Pásli ďalej svojich policajtov aj novinárov.

Teraz nejde o Čurillu, Ďurku & Co., ale o to, či nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nájde dostatok odvahy a bude mať náležité schopnosti na organizované a dobre premyslené rozpustenie NAKA a jej nahradenie funkčnými útvarmi vyhľadávania a vyšetrovania organizovanej a inej závažnej trestnej činnosti na úrovni ôsmich krajov.

Rozpustenie NAKA vyrieši niekoľko problémov naraz. V prvom rade popretŕha nezdravé väzby na centrálnej úrovni, distribuuje moc, kompetencie a predovšetkým informácie na úroveň ôsmich krajov. Všetci keťasi budú mať oveľa ťažší život, pretože hľadať kontakty v ôsmich, nie jednom centre, je oveľa zložitejšie, časovo náročnejšie a finančne nákladnejšie.

Mimochodom, chránený oznamovateľ má záruky ohľadom istoty udržania si zamestnania či služobného pomeru. No ak minister vnútra zruší NAKA, nikde nie je napísané, že Čurilla a Ďruka musia ostať pracovať na Prezídiu Policajného zboru SR. NAKA prestane existovať a s ňou aj tabuľkové miesta oboch pánov.

Nepochybne na okresných riaditeľstvách v Leviciach, v Galante alebo vo Veľkom Krtíši majú množstvo nevybavených spisov. Naši chlapci sa budú môcť predviesť, aké sú to esá. Len okresní riaditelia si budú musieť dávať pozor, aby v mieste ich pôsobnosti opäť nezačali masovo páchať samovraždy obvinení, ako v prípadoch Smolena, Mikulca a Böhma.

Najlepšie však bude, ak sa prestaneme rozprávať o menách (konšpirátori bývalého hlavného prúdu s Lipšicom si v tomto ohľade vystačia sami) a začneme hovoriť o skutočných štrukturálnych zmenách. Prebudovanie systému riadenia úsekov vyšetrovania aj vyhľadávania najzávažnejších foriem trestnej činnosti je mamutím podujatím, vyžaduje si predovšetkým erudíciu a odvahu ísť proti mocnému prúdu politických, osobných aj komerčných záujmov. Ak sa diskusia a najmä činy nepohnú týmto smerom, všetko ostatné horekovanie je márne.