Michal Zoldy…..A KARAVÁNA IDE ĎALEJ SPRÁVNYM SMEROM

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

---

Včerajší jesenný deň sa niesol v znamení vrcholiacej volebnej kampane, a hoci voľby prebehli minulý mesiac, s tým sa tu niektorí nie a nie zmieriť lebo nedopadli tak, ako chceli oni. Vzduchom, internetom a éterom lietajú silné slová, podpisujú sa protestné a ani-protestné petície, hádže sa špina na ministerských nominantov SNS, Nový Čas a komerčné televízie striehnu na tváre Fica a Kaliňáka a doslova poľujú na taký záber, ktorý sa im hodí do ich nenávistných naratívov o strane SMER-SSD. Aj politik je len človek a emócie vo výraze tváre sú pre dekadentné médiá vítanou korisťou v podobe fotografie alebo krátkeho televízneho záberu kamery, urobeného s cieľom zosmiešniť niektorého z lídrov novej vládnej koalície aj takou formou.

Včera sa na politickej a mediálnej scéne bojovalo proti Rudolfovi Huliakov na celom opozičnom fronte, od prezidentského paláca až po posledného paparazzi fotografa bulvárneho plátku Nový Čas. Ten podpoľanec s krásnou mäkkou slovenčinou z okolia Očovej mi je čoraz sympatickejší lebo jednak argumentuje vecne a zrozumiteľne a jednak v jeho vyjadreniach cítiť osobnú statočnosť a bytostnú spätosť s ľudom a s prírodou. Lebo životné prostredie a jeho ochrana, drahí moji, to nie je len príroda, ale aj ľud v nej, inak niet o čom.

Medvede v oblasti Poľany sa kedysi motali tamojšími lesmi a hájmi v rozumnom počte niečo vyše 100 kusov, ale podľa najnovšieho sčítania ich premnoženie predstavuje 460 exemplárov. Zvykol som sa pri ceste z Čierneho Baloga do Hriňovej zastaviť na vrchole sedla Tlstý Javor a kuknúť na chvíľu pri tom cintoríne a pamätníku padlých v SNP do lesa, či tam nenájdem nejaké hríby smrekové. A veru našiel som, vždy som ich tam našiel. Dnes, v obkolesení temer pol tisíckou hladných medveďov hnedých, by som tam nevystúpil ani kedy ma z auta ťahali heverom a radšej sa v aute rovno pocikám do gatí, než by som vyšiel von uľaviť si tam na trase Tatry -Zvolen. Ale Huliaka, vecne a pokojne argumentujúceho exaktnými štatistikami, treba samozrejme ukameňovať, lebo z bratislavskej progresívnej „eko-kaviarne“ sa lepšie mudruje o medveďoch než zo sedla Tlstý Javor tisíc metrov nad morom uprostred masívu Poľany, kde statočný Huliak celý život žije.

Že sa do v zelenom lesáckom odeve oblečeného hôrneho muža Huliaka pustí v pohodlnom kaviarenskom kresle aj Eduard Chmelár, dokonca mimoriadne zápalisto a nemilosrdne, to som vo svojej prostote nečakal. Nuž ale, život ma postupne naučil, že s Chmelárom sa zásadne nepolemizuje, Chmelárovi sa neoponuje…. s Chmelárom sa vo vlastnom záujme súhlasí! Nie je bez zaujímavosti, že Fico sa vo večernom videu Huliaka jednoznačne zastal, čo som naopak čakal a som rád, že sa tak stalo. Rovnako nechápem, nech mi je odpustená moja indolencia, prečo sa Chmelár rovnako vehementne pustil aj do Martiny Šimkovičovej, ktorú nazval tváričkou z obrazovky. Nie je problém vymyslieť na každého nejaké zosmiešňujúce a bagatelizujúce označenie, aj na seba by som také vedel vymyslieť lebo nie som samoľúby ego man. Len sa čudujem, že sa k tomu včera uchýlil práve Chmelár. Držím Martine, tej „tváričke z obrazovky“, palce pri jej nominácii na post ministerky kultúry a na rozdiel od Chmelára si nemyslím, že s umelcami treba nutne jednať vždy iba v zamatových rukavičkách. Hlavne ak si predstavím ľudí ako Hricová, Nvotová a Stanke.

Do rúk mi včera podvečer doputoval cez messenger aj krátky nechutný post Olivera Andrásyho, v ktorom sa hrubo vyvŕšil na Ficovi v štýle štamgasta zadymenej krčmy piatej cenovej skupiny, páchnucej rozliatym alkoholom a močom. Tu sa mi žiada povedať konečne raz nasledovné: Vážení slovenskí „humoristi“ typu Vacvalová, Andrásy, Pročko, Piško, ale aj Markovič, Simona Salátová a ďalší. Rehocete sa radi z jednoduchých ľudí ale pritom je zaujímavé, že vo vašom „humore“ je bezprecedentný trápny primitivizmus, s akým by ste sa nikde v zahraničí nepresadili.

Ak už sú všetci tak dojemne prozápadní, ako je možné, že v ich „tvorbe“ niet ani stopy po vysokej kvalite humoru ich zahraničných kolegov a rovesníkov – predovšetkým špičkových amerických a britských stand-up komikov ako je Lewis Black, Richard Pryor, Gerard Hoffnung, Tony Hancock, Rodney Dangerfield, George Carlin, Bernard Manning a mnohí ďalší velikáni svetového humoru? Ani stopy….. a viete prečo? Elena Vacvalová to nepriamo prezradila keď sa raz v televízii priznala, že nevie ani ceknúť anglicky. Zato sa však vysmieva z hlúposti Slovákov, spolu s Andrásym. A netárajte, že ste ten kvalitný humor nemohli spoznať a aspoň niečo z neho pochytiť lebo za komunizmu, keď ste ako „umelci“ vyrastali a dozrievali, vysielalo Blue Danube Radio (BBC) z Viedne a tam Paul Hollingdale púšťal amerických, britských a dokonca aj austrálskych stand-up komikov a zabávačov pravidelne tak často, že mám z tých čias dvadsať kaziet ich kvalitného humoru. Práve preto som nikdy nedokázal počúvať tupý a primitívny humor našich stand-up komikov a kvázi zabávačov.

Čo prinesie dnešný deň neviem, asi to bude v tom istom duchu ako včera. Nech sa udeje čokoľvek…… karavána poputuje ďalej správnym smerom.

---

---