Prečítajte si, ako čurillovci šikanujú svojich kolegov za kritiku!

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

Prečítajte si, ako čurillovci šikanujú svojich kolegov za kritiku!
Už vieme, koľko odbory platia za obhajobu čurillovcov Kubinovi a Dentonsu?
Janka Šimíčková:
Ostrý odborársky exšéf
Najostrejší príspevok pochádzal z pera bývalého dlhoročného predsedu odborového zväzu Miros­lava Litvu. V komentári zverejnenom v júlovom čísle časopisu Polícia priznal, že už dlho sleduje vývoj v zbore, konanie vedenia. Podobne si všíma aj kroky a rozhodnutia predstaviteľov Úradu inšpekčnej služby. Lenže zvolaním tlačovej besedy piatimi najvyššími funkcionármi vrátane prezidenta Hamrana či šéfa inšpekcie Petra Juhása po odvolaní ministra Šimka už pohár jeho trpezlivosti pretiekol. „Posledné udalosti a najmä tlačovka ‚piatich mušketierov‘ čoraz naliehavejšie vyvolávajú otázku: Ovládla Policajný zbor mafia alebo organizovaná skupina?“ zamýšľal sa Miros­lav Litva v odborárskom časopise.

Zároveň uviedol, že niekto by sa mal konečne začať zaoberať konaním Štefana Hamrana a jeho morálnym kompasom, ale i pojmami, ktorými sa tak rád oháňa. Litva mal na mysli neustále reči policajného prezidenta o akomsi verejnom záujme či boji s temnými silami. „A tiež jeho zapojením sa do politiky účasťou a vystúpením na festivale Pohoda a iných podobných zhromaždeniach,“ konštatuje Litva, ktorý Ham­ranovi odkázal, že je najvyšší čas, aby si prečítal zákon o štátnej službe policajtov. Súčasne vyzval na zverejnenie mien dvadsiatich funkcionárov, ktorí v kauze okolo bývalého exministra vnútra Ivana Šimka údajne hrozili odchodom. „Existujú vôbec?“ opýtal sa Litva.
Telefonát z inšpekcie
Asi dva mesiace po zverejnení komentára bývalý odborový šéf potvrdzuje, že ho zavolali „na koberček“.

Kontrola aj zablokovaná karta. Policajné odbory čelia po kritike Hamrana a spol. revanšu

Policajný prezident na odchode Štefan Ham­ram ich nazýva „našimi chlapcami“, médiá z nich vyrobili hrdinov, nuž a prezidentka Zuzana Čaputová sa ich verejne, váhou celej svojej štátnickej funkcie, zastala, hoci čelia vážnym obvineniam. Nie div, že elitní príslušníci NAKA združení okolo najznámejšieho z nich Jána Čurillu nadobudli pocit, že sú nedotknuteľní. A každý, kto si dovolil poukázať, že predsa len nemusia byť až takí elitní a už vôbec nie charakterní či morálni, neskončil práve najlepšie.

Najnovšie sa čurillovci pustili do vojny s policajnými odbormi. Samozrejme, za výdatnej pomoci najvyšších predstaviteľov policajného prezídia a podľa všetkého aj Úradu inšpekčnej služby, ktorý aktuálne vedie veľmi zaujímavé konanie.

Trestné oznámenie
Namierené je proti časopisu Polícia vydávaného práve príslušným odborovým zväzom. Ešte v septembri bolo na spomínané perio­dikum podané trestné oznámenie za články, ktoré uverejnilo v júlovom a v augustovom čísle. Uvedené potvrdilo aj ministerstvo vnútra, pod ktoré inšpekčná služba priamo spadá: „Môžeme uviesť, že takýmto trestným oznámením sa Úrad inšpekčnej služby zaoberá, pričom v súčasnosti nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ reagoval stručne rezort na otázky PLUS 7 DNÍ.

Čo presne leží podávateľovi trestného oznámenia v žalúdku, odmietajú kompetentní prezradiť. Podľa našich zistení je to obsah článkov kritických k súčasnému policajnému vedeniu. Autorov na ich napísanie podnietila kauza týkajúca sa odvolania Ivana Šimka z funkcie ministra vnútra a zároveň dosadenie obvineného príslušníka NAKA Pavla Ďurku do vedúcej pozície inšpekčnej služby, teda do úradu, ktorý vyšetruje podozrenia aj voči jeho osobe. V textoch sa otvorene pustili, samozrejme, s vedomím šéfov odborového zväzu, do kritiky pomerov v zbore. Obuli sa nielen do najvyšších funkcionárov, ale medzi riadkami bolo možné čítať i nespokojné odkazy pre ústavných činiteľov. Pre dvoch konkrétnych – prezidentku Zuzanu Čaputovú a povereného premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý bol po odvolaní Ivana Šimka poverený i riadením ministerstva vnútra.

Ostrý odborársky exšéf
Najostrejší príspevok pochádzal z pera bývalého dlhoročného predsedu odborového zväzu Miros­lava Litvu. V komentári zverejnenom v júlovom čísle časopisu Polícia priznal, že už dlho sleduje vývoj v zbore, konanie vedenia. Podobne si všíma aj kroky a rozhodnutia predstaviteľov Úradu inšpekčnej služby. Lenže zvolaním tlačovej besedy piatimi najvyššími funkcionármi vrátane prezidenta Hamrana či šéfa inšpekcie Petra Juhása po odvolaní ministra Šimka už pohár jeho trpezlivosti pretiekol. „Posledné udalosti a najmä tlačovka ‚piatich mušketierov‘ čoraz naliehavejšie vyvolávajú otázku: Ovládla Policajný zbor mafia alebo organizovaná skupina?“ zamýšľal sa Miros­lav Litva v odborárskom časopise.

Zároveň uviedol, že niekto by sa mal konečne začať zaoberať konaním Štefana Hamrana a jeho morálnym kompasom, ale i pojmami, ktorými sa tak rád oháňa. Litva mal na mysli neustále reči policajného prezidenta o akomsi verejnom záujme či boji s temnými silami. „A tiež jeho zapojením sa do politiky účasťou a vystúpením na festivale Pohoda a iných podobných zhromaždeniach,“ konštatuje Litva, ktorý Ham­ranovi odkázal, že je najvyšší čas, aby si prečítal zákon o štátnej službe policajtov. Súčasne vyzval na zverejnenie mien dvadsiatich funkcionárov, ktorí v kauze okolo bývalého exministra vnútra Ivana Šimka údajne hrozili odchodom. „Existujú vôbec?“ opýtal sa Litva.

Telefonát z inšpekcie
Asi dva mesiace po zverejnení komentára bývalý odborový šéf potvrdzuje, že ho zavolali „na koberček“.

„Telefonicky sa mi ozvali z Úradu inšpekčnej služby s tým, že ma chcú vypočuť vo veci podaného trestného oznámenia. Nič viac nepovedali. Na moju žiadosť o informáciu, kto podal trestné oznámenie, mi oznámili, že pán Mašin. Prečo presne ho podal, som sa však nedozvedel,“ hovorí Miroslav Litva pre PLUS 7 DNÍ s tým, že ďalej sa nedostali. „Moja ďalšia otázka totiž znela, na zá­klade čoho ma chce inšpekcia vyšetrovať alebo vypočúvať, keďže nie som policajt, ale bežný občan. Vyšetrovateľke som preto povedal, že ak má nejaké otázky, nech mi ich pošle mailom alebo nech ma normálne oficiálne predvolá. Odvtedy prešli zhruba tri týždne a nič mi neprišlo,“ konštatuje Litva.

Pozornému čitateľovi iste neušlo meno údajného podávateľa trestného oznámenia, teda osoby, ktorej zrejme mimoriadne prekážal obsah článkov zverejnených v časopise Polícia. Ak Miroslav Litva dobre počul, podľa všetkého ním bol jeden z obvinených vyšetrovateľov Štefan Mašin, ktorý je zároveň šéfom základnej odborovej organizácie pôsobiacej v rámci NAKA.

Uvedomelý vyšetrovateľ
Mašin tvrdí, že predmetné trestné oznámenie v podstate podal ako uvedomelý občan a príslušník polície v jednej osobe, keďže sa dozvedel závažné veci. „Pretože ako občana a príslušníka Policajného zboru ma znepokojili informácie o možnom páchaní protiprávnej činnosti príslušníkmi polície, o ktorých som ja vedomosť nemal, ale dočítal som sa o nich v príspevku v mesačníku Polícia, podal som toto trestné oznámenie, aby mal autor článku možnosť ozrejmiť svoje tvrdenia, aby tieto neboli zabudnuté, ale boli riadne preverené,“ reagoval pre PLUS 7 DNÍ Štefan Mašin.

Podľa neho sú teraz na ťahu orgány činné v trestnom konaní. ,,Som však nesmierne rád, že to bude aj pod dohľadom médií, teda tieto budú mať po vyšetrení veci reálnu možnosť pravdivo informovať o zistených skutočnostiach,“ dodal vyšetrovateľ Mašin.

Zablokovaná karta
Miroslav Litva nie je jediný, kto má pre svoj text nepríjemnosti. Priamo policajné vedenie si na paškál zobralo aj jedného z redaktorov časopisu Polícia Jána Rohára. V júlovom, ako i v augustovom čísle podrobne rozoberal problematiku odvolania ministra Ivana Šimka aj dosadenia obvineného Pavla Ďurku do riadiacej pozície v rámci Úradu inšpekčnej služby. „Namiesto pozbavenia výkonu služby povýšenie. Nový precedens pre stíhaných policajtov?“ znel názov jeho textu, ktorý zdobil titulku augustových novín vydávaných odborovým zväzom polície.

Ján Rohár pre PLUS 7 DNÍ priznal, že má vedomosť o vyšetrovaní inšpekcie, ktorá sa zaoberá obsahom niek­torých článkov, problémy má však aj on sám. Potom, ako mu vyšli texty, policajné vedenie dalo zablokovať jeho prístupové karty do objektov rezortu vnútra, a teda aj na pracovisko, keďže redakcia časopisu sa nachádza v budove policajného prezídia. „Myslím si, a to nielen ja, že daným témam bolo potrebné sa venovať. Samozrejme, že priestor na vyjadrenie a odprezentovanie svojich postojov a názorov dostali aj dané útvary a dotknuté osoby. Zaslať stanovisko nám sľúbil aj samotný šéf NAKA Ľubomír Daňko, ktorému sme vysvetlili, že ak bude na tri strany, zverejníme ho na troch stranách. Hoci najskôr sľúbili, že sa vyjadria, nakoniec tak nikto neurobil. Namiesto toho sa začalo viesť nejaké konanie na inšpekcii,“ približuje Ján Rohár.

Bezpečnostné riziko
Policajní funkcionári zablokovanie jeho prístupovej karty pred časom vysvetľovali slovami, že to jednoducho museli urobiť. „Na zák­lade zistených skutočností bola vami uvedená osoba na porade vedenia Prezídia Policajného zboru vyhodnotená ako bezpečnostné riziko. O tejto skutočnosti bol telefonicky informovaný aj predseda odborového zväzu polície. Následne bol vydaný pokyn zrušiť uvedenej osobe voľný vstup do objektu Prezídia Policajného zboru a Ministerstva vnútra SR, po týchto objektoch sa môže naďalej pohybovať iba v sprievode zamestnanca rezortu vnútra, o tejto skutočnosti bol predseda odborového zväzu taktiež informovaný. O tomto prípade bude prezident Policajného zboru informovať na pripravovanej tlačovej konferencii,“ prišla zaujímavá odpoveď z komunikačného odboru ešte koncom septembra.

Pochybné aktivity
Lenže k danej téme sa doteraz žiadna tlačová beseda nekonala, a tak nie je jasné, na základe čoho policajné vedenie vyhodnotilo redaktora Jána Rohára ako bezpečnostné riziko. Z verejne dostupných zdrojov je síce možné vydedukovať, že zrejme na základe jeho aktivít z minulosti, keď sa hrdo hlásil k Slovenskej národnej strane a ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa netajil ani sympatiami k Rusku. Otázne však je, prečo sa bezpečnostným rizikom stal až teraz, po napísaní textov kritických k súčasnému vedeniu polície. Lebo v časopise Polícia pôsobí a prístupovými kartami do objektov rezortu vnútra disponoval viac ako rok.

Nariadená kontrola
Trestné konanie pre články zverejnené v časopise Polícia a zablokovaná karta redaktora nie sú jediné problémy, s ktorými sa musia odborárski šéfovia vyrovnať. Podľa našich zistení totiž na nich udre­la aj Hamranova pravá ruka, policajný viceprezident Damián Imre, ktorý na odborovú centrálu poslal kontrolu. Zaujímali ju vraj okolnosti, za akých boli zväzu poskytnuté priestory v budove policajného prezídia. Samotné vedenie odborového zväzu polície sa k aktuálnemu sústredenému ataku zo strany policajných funkcionárov, ktoré sa dá úplne pokojne označiť za revanš, nevyjadrilo.

Zdroj

---

---