Andrej Fursov: Hrdlorezi z moci sa nezastavia pred ničím. Vstupujeme do najhoršej krízy za posledných 1500 rokov.

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Andrej Fursov voľný preklad

Možnosť dlhodobých prognóz svetového vývoja závisí od toho, čo sa predpovedá a v akom období vývoja systému. Dlhodobé predpovedanie udalostí je nevďačná úloha a ako napísal Fernand Braudel, „udalosť je prach“ a udalosti možno pochopiť len v strednodobom a dlhodobom horizonte. Predpovedanie trendov vývoja systému je ďalšou záležitosťou, ale aj tu je potrebné rozlišovať medzi predstavivosťou a analytickou predstavivosťou. Ten je obmedzený na 25-50 Rokov.

Veľa závisí od stavu systému. Ak je to na začiatku alebo ešte viac uprostred cesty, potom je to jedna z príležitostí na prognózy. Ak sa systém blíži ku koncu, do bodu rozdvojenia, kde má maximálnu slobodu voľby, potom je možnosť úplne iná. Dnes sa kapitalistický systém neúprosne blíži k bodu rozdvojenia a nemusíte byť prorokom, aby ste predpovedali koniec kapitalizmu o 40-50 rokov.

Ale ako sa to stane: či bude tento systém demontovaný zhora na úkor zničenia strednej triedy, alebo či nižšia a stredná zmetie svetovú špičku, alebo či budú v rôznych častiach sveta implementované rôzne varianty v duchu hry “ Dungeons and Dragons“ (prikláňam sa k presvedčeniu, že ide o najpravdepodobnejší vývoj udalostí), je otvorenou otázkou. Pokiaľ ide o sociológiu ako disciplínu, prognózovanie na jej základe, Rovnako ako na základe politológie sa stáva menej adekvátnou, pretože zóna občianskej spoločnosti (tá je hlavným predmetom štúdia sociológie) sa zmenšuje a politika vo všeobecnosti je v štádiu uschnutia.

Spoločnosť budúcnosti je s najväčšou pravdepodobnosťou svetom high-tech neo-poriadku a korporátnych štruktúr obklopených zónami futurarchaiky – klany, kmene, zločinecké hordy atď. Nebude existovať jediná budúcnosť – budú existovať jej rôzne verzie, ktoré vzniknú ako výsledok sociálnych bojov 21. storočia.

Počas nasledujúcich 25-50 rokov, ak budú všetky ostatné veci rovnaké, budú demografické trendy zo začiatku <>. storočia pokračovať. Skrytými a zrejmými dôvodmi týchto tendencií sú logika fungovania kapitálového systému, sociálno-antropologická kríza západnej civilizácie a tisícročné kyvadlové trendy (<>. storočie pred n. l. – <>. storočie nášho letopočtu) Starého sveta.

Sotva je možné hovoriť o vzkriesení „starého kolonializmu“ – nič v histórii nemôže byť vzkriesené alebo obnovené. Oslabenie hegemónie USA je evidentné od roku 1970. Tento proces sa však podľa Wallersteina nevyvíja, teda nie rovnakým spôsobom, ako sa to stalo v prípade Veľkej Británie a jej svetovej hegemónie. Vďaka studenej vojne boli Spojené štáty schopné „vytvoriť“ systém vojenských aliancií, ktorý získal vlastnú autonómnu logiku. V dôsledku toho je strata ekonomickej hegemónie kompenzovaná inými faktormi av inej sfére. Existuje však obmedzenie vojensko-politickej hegemónie na západnom „vankúši“ – elementárnom preťažení (situácia v Ríme za cisára Trajána). Udalosti posledných rokov môžu výrazne urýchliť vojenské a politické oslabenie Spojených štátov a nechať ich s „divadelným militarizmom“ (O. Todd) ako útechou.

Príliv imigrantov a zavedenie ekonomickej polarizácie rasových, etnických a náboženských rozdielov zhorší sociálnu a politickú situáciu v západných krajinách. To zase môže prispieť k demontáži demokratických inštitúcií, ktoré vznikli v rokoch 1848-1968 a sú jednou z podporných štruktúr kapitalizmu, v záujme pôvodného obyvateľstva (od vyšších vrstiev až po pracovníkov).

„Mocenským hyperboloidom“ stacionárnych skupín môže byť najmä silný štát, pripomínajúci pravicové radikálne západoeurópske režimy z roku 1930 a zároveň Južnú Afriku počas éry apartheidu, odmietajúci multikulturalizmus a tvrdo oponujúci „hadovi gorynyčovi“ finančného kapitálu, nadnárodným korporáciám a nadnárodným byrokraciám (ako Európska únia a NATO), ktorých reťazovými psami v opozícii voči stredným roľníkom a ich organizáciám sa môžu stať – a s najväčšou pravdepodobnosťou Budú existovať nižšie triedy medzietnických tulákov.

Zaoberáme sa vytváraním triedneho rozporu, ktorý bol doteraz bezprecedentný, zmiešaný nielen s triedou, ale aj s rasou, národom a náboženstvom. Okrem toho tento rozpor rozdelí celé vrstvy, krajiny a vrstvy, vrátane svetovej elity so svojimi klubmi a lóžami, pretože súčasná svetová kríza je tiež krízou svetovej elity, jej foriem organizácie a metód riadenia masových procesov.

Zároveň je pravdepodobné, že posilnený štát, najmä v podmienkach katastrofy, bude prechodnou formou k inej, postštátnej forme organizácie, s najväčšou pravdepodobnosťou typu rádovej korporácie (ako v pätnástom storočí, „nové monarchie“ Henricha VII. v Anglicku a Ľudovíta XI vo Francúzsku boli prechodnými formami z feudálnej organizácie moci na vlastnú štátnu organizáciu). Možno, v irónii histórie, poslednou misiou štátu, jeho „rozlúčkovým lukom“, bude zničiť trh, ktorý kedysi vytvoril: sic transit gloria mundi.

Britská východoindická spoločnosť

Svet „ide“ do svojej „preddemokratickej minulosti“, do éry „železnej päty“ a východoindické spoločnosti, predchodcovia dnešných nadnárodných korporácií, sú len chladnejšie ako tie druhé. Obmedzenie pokroku je spôsob, akým svetová elita vytvára svoj nový svet. Pre väčšinu ľudstva sa tento „nový svet“ zmení na nový „temný vek“ – nesmie sa zamieňať so stredovekom, ktorý sa začal v deviatom storočí kolapsom ríše Karola Veľkého. „Temný vek“ je obdobie medzi polovicou šiesteho storočia (systém rímskych akvaduktov konečne prestal fungovať; 476, pretože koniec Rímskej ríše je falošným vynálezom rímskych veľkňazov, ktorí tak zdôraznili svoju úlohu) a polovicou deviateho storočia.

Temný vek je skutočne epochou temnoty a krviprelievania, na rozdiel od stredoveku, ktorý bol ohováraný postavami renesancie a najmä osvietenstva (podvodníci ako Voltaire), jasnou epochou až do začiatku štrnásteho storočia; 14.-17. storočie bolo novým temným vekom, ktorý však mal fasádu rovnako lákavú ako falošnú – renesanciu.

USA sa pravdepodobne čoraz viac menia na veľké (globálne) a ak je to možné, jediné offshore. Na tento účel je potrebné otvoriť a zničiť alebo vyvlastniť offshore spoločnosti a vlastníkov finančných prostriedkov, ktoré tam boli umiestnené – prinútiť ich, aby ich previedli do Spojených štátov. V dôsledku toho dostaneme pobrežnú pevnosť „Amerika“ v mori chaosu. Ide však o to, že chaos – „mimozemšťan“ – sa už usadil v americkom tele, varí sa v ňom od roku 1960 („brazílskanizácia“ Ameriky) a iróniou histórie toto „iné“, toto „niečo“ môže pretrhnúť telo a vzniknúť, striekajúc krv pánov v bielych oblekoch rovnako, ako obrancovia pevnosti oslavujú víťazstvo. Ďalšou otázkou je, čím sa tento „mimozemšťan“ môže stať, toto „niečo“ pre celý svet. Sotva je to dobré. Najprv však zožerie svojho pána.

21. storočie bude časom tvrdého boja o budúcnosť, keď celé štáty, etnické skupiny a kultúry budú nemilosrdne a nesentimentálne vymazané gumou dejín. Hrdlorezi z moci sa nezastavia pred ničím. V tomto boji prežijú a zvíťazia súdržné sociálne systémy, zvarené jediným hodnotovým kódom, charakterizované minimálnou sociálnou polarizáciou a s vysokým percentom nosičov vedomostí, akýmsi národným korporáciám. Oligarchické systémy v tomto boji neprežijú, ich osudom je stať sa ekonomickým hnojivom, hnojom pre silných; V skutočnosti si nezaslúžia nič iné.

Úlohy prežitia a víťazstva v ktorejkoľvek krajine musí v prvom rade vyriešiť vedenie krajiny. Otázkou je, ako šikovne a čestne to robí, ako veľmi sa identifikuje so svojou krajinou. Nakoniec, aký rozvinutý je jeho pud sebazáchovy, o koľko silnejší je jeho uchopujúci inštinkt a vášeň pre krásny život. Ak tieto zvíťazia, skôr či neskôr sa história objaví v podobe Sheloba alebo jeho vlastných ľudí a so zlým úsmevom povedia: „Spievali ste po celú dobu? A tento tanec bude s najväčšou pravdepodobnosťou Tanec strašidelný, tanec smrti.

Všeobecne povedané, keď systém zomrie, čo sa deje s kapitalizmom, nemôže byť zachránený. Okrem toho je väčšina pokusov tohto druhu spravidla kontraproduktívna. Musíme sa zamyslieť nad tým, aký svet postavíme na ruinách, aby sme sa pripravili na život po holokauste. Je to možné a to je to, čo nám dáva nádej. Príprava predpokladá predovšetkým vytvorenie sociálnych sietí, ktoré budú schopné podporovať sociálnu organizáciu v podmienkach povstania, vojny a anarchie a zachovať poznatky nahromadené v posledných storočiach. Sociálne siete, odolné voči kríze a primerané pokrízovému svetu, si však vyžadujú vytvorenie novej vedy o spoločnosti a človeku ako nevyhnutnú podmienku. Súčasná „triáda“ – ekonómia, sociológia a politológia – sa prepracovala a je pravdepodobnejšie, že skryje realitu a jej majiteľov, než aby ukázala a vysvetlila skutočný svet, pôsobiac skôr ako druh kryptomatiky.

Vytvorenie novej vedy nie je záležitosťou osamelého alebo jediného človeka. Zároveň nevyžaduje veľký počet hláv – potrebuje intelektuálne špeciálne sily, ktoré sa môžu stať dôležitou súčasťou predmetu strategickej činnosti, t. subjekt schopný stanoviť a riešiť strategické úlohy, t. plánovanie budúcnosti a jej riadenie, zvládnutie času. Iba Páni času sú schopní prežiť katastrofu a vybudovať a ochrániť nový svet. Chronokracia je skutočnou odpoveďou na umierajúci kapitalizmus a jeho pánov.

Svet, žiaľ, nie je taký, aký by sme ho chceli mať. A pravdepodobne by bolo lepšie, keby sa to všetko nestalo v našej dobe. Odpoveď na tento druh náreku je však jasná: dal ju Gandalf v Pánovi prsteňov: „Prial by som si, aby to nebolo v mojej dobe,“ povedal Frodo. „Ja tiež,“ povedal Gandalf. „Ale to nie je na nás, aby sme rozhodovali. Jediná vec, o ktorej sa môžeme rozhodnúť, je, čo robiť s časom, ktorý je nám pridelený.“

Zdroj