Dag Daniš: OPOZÍCIA-Divoká zostava. Progresívci sa cítia v parlamente ako školák na exkurzii.

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

Progresívci sa cítia v parlamente ako školák na exkurzii. Šanca, že udržia bublinu, ktorú im vo voľbách prácne nafukovali médiá, je chabá. Chýba im údernosť, dravosť, presvedčivosť. V bismarckovskom umení robiť politiku sú nemehlá.

Matovič môže byť proti Ficovej vláde o niečo aktívnejší, lenže – veľa na tom asi nezarobí. Priestor na rast má zamurovaný. Navyše, Obyčajní sú už vyčerpaní a vrcholne otravní. Ak niekto dvestokrát za deň skríkne „mafia“ a živí ho to desať rokov, pôsobí to chorobne. A nielen v symbolickom zmysle. Aj v klinickom.

Sulík vyložil karty na stôl a oznámil, že končí. Nebude lídrom SaS. A nechce byť ani poslancom Národnej rady. Skúsi to vo voľbách do europarlamentu a ak uspeje, vytratí sa.

Na konci zoznamu máme ešte najslabšieho opozičného hráča – bojazlivé KDH. Treba spresniť, že KDH vlastne nie je hráč. Je len účastník hry. A to je rozdiel. KDH sa už vyše desaťročie špecializuje na otázku, kde je menšie zlo. A Pán mu je svedkom, že to stále nevie. A ak vie, nepovie. A ak aj povie, odvolá to.

Dalo by sa povedať, že Fico nebude mať opozíciu. No nie je to celkom pravda. Proti Ficovi budú stáť veľmi vplyvní opoziční hráči: progresívne médiá, mimovládne organizácie, prezidentka, zahraniční partneri.

Ak Fico dodrží sľuby a skoriguje vládnu politiku od vojnového aktivizmu k realizmu, bude musieť (ako zvyknú varovať strážcovia poriadku) zaplatiť vysokú cenu. Prídu politické sankcie, verejné protesty, petičné akcie, mediálne kampane, výzvy, aby Pellegrini vycúval z koalície…

Popritom zrejme Fica čakajú protestné akcie učiteľov, lekárov, vzbury umelcov, ochranárov. A iné nátlakové akcie, ktorých úspech spravidla závisí od toho, či majú alebo nemajú dostatok mediálneho paliva.

Fico bol na tento typ „opozície“ zvyknutý aj v minulosti. No až teraz ho čaká vládnutie počas horúcej fázy hybridnej vojny. A s vládnou politikou, ktorá nezapadá do predpísaného „atlantického programu“.