Takto sudca vysvetlil 11 rokov pre Lipšicovho policajného funkcionára. Uveril kajúcnikom Norbertovi Paksimu a Františkovi Böhmovi aj odsúdeným sýkorovcom.

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Júlia Piraňa Mikolášiková

V decembri 2020  vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil  bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZPČ) Jozefa Reáka prezývaného Dodo v kauze Judáš.  Prípad sa už dostal na súd. Podľa obžaloby spolupracoval so zločineckou skupinou sýkorovcov od roku 2000 až do roku 2011 a v období rokov 2014 až 2015 a od augusta 2018 až decembra 2019 bral úplatky v súvislosti s prípadmi expríslušníka Slovenskej informačnej služby (SIS)  Františka Böhma, ktorý medzičasom spáchal samovraždu. 

• O tom čo vypovedali svedkovia si môžete prečítať v článkoch tu a tu.
• O záverečnej reči prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry si môžete prečítať tu.
• O záverečnej reči obhajoby si môžete prečítať tu.

No a ešte 24. júla samosudca Špecializovaného trestného súdu Ján  Giertli odsúdil Jozefa Reháka za zločin založenia,  zosnovania  a  podporovania zločineckej skupiny, zločin prijímania úplatku  na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku, trest zákazu činnosti vykonávať povolanie spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu päť rokov.

Sudca Ján Giertli požiadal predsedu súdu dvakrát o predĺženie zákonnej 30 dňovej lehoty na vypracovanie rozsudku, napísal ho až v týchto dňoch. O rozsudok som požiadala podľa info zákona.

Bránil sa anonymom

Obžalovaný Jozef Rehák na súdnom pojednávaní poprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Povedal, že žiadne informácie sýkorovcom nevynášal a od svojho bývalého zástupcu Norberta Paksiho nebral žiadne peniaze.  Tvrdil, že ide o diskreditačnú kampaň a všetko začalo v roku 2011,  keď ho vtedajší 1.  policajný viceprezident Ján Vaľo poslal na poradu k riaditeľovi Úradu boja proti organizovanej kriminalite  (ÚBOK), predchodca NAKA k Petrovi Krajíčkovi. Mal riešiť problém medzi pracovníčkou ÚZPČ, odboru Západ a vyšetrovateľom ÚBOK-u. Vyšetrovateľ chcel nasadiť odposluchy na sýkorovcov mu nevyhovela, lebo vyšetrovateľ nemal príkazy na použitie informačno- technických prostriedkov (ITP).

 Vyšetrovateľ následne podal obžalovanému telefón, že chce s obžalovaným hovoriť prokurátor Peter Kysel, ktorý podľa tvrdenia obžalovaného mal naliehať na realizáciu odposluchov, lebo je to dôležité.  Aj keď prokurátorovi vysvetlil, že požadované odposluchy môžu realizovať až po doručení príkazov. Reakcia prokurátora bola taká, že operatívec je na ceste s príkazmi, ktoré odovzdá do 20 minút. Vyšetrovateľ zavolal operatívcovi, ktorý uviedol, že sedí na chodbe súdu a čaká na vydanie potrebných príkazov. Jozef Rehák túto situáciu vyhodnotil tak, že ho prokurátor  Peter Kysel oklamal a povedal prokurátorovi, že kým nebudú vydané príkazy, nič sa robiť nebude. Od uvedenej doby ho Peter Kysel nemá rád a v roku 2015 začala proti obžalovanému diskreditačná kampaň.

 Rehák sa odvolával sa aj na anonym, v ktorom bolo opísané, že všetko na neho vymyslel bývalý šéf vyšetrovateľov NAKA z odboru Bratislava. Informácie z listu preverovali, no vtedy nikto nič také nepotvrdil.

Nepresvedčivá obrana

Samosudca v rozsudku cituje pasáže  výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a v rozsudku vysvetľuje aj prečo odmietol niektoré dôkazy, ktoré navrhol obžalovaný Jozef Rehák a jeho obhajca Ľudovít Štanglovič.

V rozsudku napísal, že venoval zvýšenú pozornosť obhajobnej argumentácii obžalovaného, že jeho trestné stíhanie je vlastne vykonštruované ako pomsta či odveta za to, že odmietol realizovať odposluchy, teda vyhovieť prokurátorovi Petrovi Kyselovi vo veci sýkorovcov, skôr, ako budú ÚZPČ  predložené príkazy sudcu na vykonanie spomenutého úkonu.

„Z hľadiska takto uplatneného obhajobného argumentu je však faktom to, že ani orgány činné v trestnom konaní, ani obžalovaný so svojím obhajcom nezadovážili a nepredložili súdu na vykonanie ani jeden dôkaz, priamy alebo aspoň nepriamy, svedčiaci pre takúto obhajobnú verziu obžalovaného. Súd samozrejme nemá žiadny dôvod na negatívny postoj k takémuto druhu obhajoby, práve naopak, pozorne skúmal na hlavnom pojednávaní túto obhajobnú líniu, aby nedošlo k odsúdeniu nevinného. Výsledkom je však to, že žiadna svedecká výpoveď, žiadny listinný dôkaz nepotvrdili takúto verziu obžalovaného,“ uviedol sudca.

Poukázal na to, že to bol samotný obžalovaný, kto sa vyjadril na hlavnom pojednávaní, že si nemyslí, že by s predmetnou diskreditáciou mal niečo spoločné prokurátor Peter Kysela a len spomenul vyjadrenie bývalého šéfa vyšetrovateľov z bratislavskej NAKA o prokurátorovi Petrovi Kyselovi.

„Obžalovaný síce navrhol výsluch niekoľkých desiatok svedkov na potvrdenie ním tvrdeného konfliktu s prokurátorom Petrom Kyselom, aby vzápätí úplne vyvinil spomenutého prokurátora z diskreditácie obžalovaného. Aj preto nebol dôvod na výsluch  Petra Kysela ako svedka v tejto trestnej veci. Síce na hlavnom pojednávaní obžalovaný napokon namietal zaujatosť menovaného prokurátora (prokurátor Peter Kysel totiž vec pôvodne dozoroval. – pozn. autorky), ale námietka zaujatosti vznesená voči prokurátorovi nie je použiteľná,“ konštatoval sudca a odvolal sa na skorší nález ústavného súdu.

Súd si teda položil otázku, či za údajnou diskreditáciou môže byť bývalý šéf vyšetrovateľov NAKA.  Ako svedok bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a logicky, tým aj vierohodne vysvetlil, že nemal dôvod diskreditovať obžalovaného. „V čase vyšetrovania tejto trestnej veci nebol vyšetrovateľom a nikdy nemal s obžalovaným konflikt. Nepreukázalo sa, a to ani náznakom, že by mal tento svedok akýmkoľvek spôsobom zasahovať z titulu jeho funkcie do práce vyšetrovateľov, čo vyplynulo z písomných vyjadrení desiatok jeho kolegov, a na tomto základe bolo zastavené disciplinárne konanie začaté iba na základe jedného anonymného listu,“ uviedol sudca.

Bývalý šéf vyšetrovateľov NAKA, vypovedal, že on určite nehovoril na chodbách NAKA, ani inde, že obžalovaného treba dať zavrieť. A hlavne na „zavretie“ Jozefa Reháka ani nemal dosah, lebo nevyšetroval prípad.

Sudca poukázal aj na to, že ani  bývalý šéf bratislavských operatívcov Ján Káľavský, ktorý je neprávoplatne odsúdený v inej trestnej veci (zápisnica o jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní bola prečítaná) priamo ani nepriamo nepotvrdil konkrétne ovplyvňovanie vyšetrovania kauzy Jozefa Reháka. Iba pripomeniem, že Ján Káľavský je kľúčovou postavou vojny v bezpečnostných zložkách a toho času je v Bosne a Hercegovine, v tejto balkánskej krajine požiadal o azyl.

 „Je preto príznačné vyjadrenie obžalovaného, s poukazom aj na údajný konflikt s prokurátorom, že „mojou analýzou výsluchov svedkov, ktoré sa nachádzajú v spise, som dospel k záveru, v spojení s medializovanými informáciami, že boli ovplyvňovaní svedkovia a vyšetrovanie nebolo vedené v súlade s Trestným poriadkom“. Teda žiadne konkrétnosti, žiadny dôkaz potvrdzujúci analýzu obžalovaného. Samozrejme, že obžalovaný má právo na svoje videnie a hodnotenie dôkaznej situácie, ale osobná analýza výsluchov svedkov nie je dôkaz,“ napísal do rozsudku sudca.

 Sudca sa zaoberal aj tvrdením Jozefa Reháka, že on osobne nikdy nerobil na žiadnom spise skupiny sýkorovcov, preto im nemal aké informácie o nich  nosiť. „Žiada iba stručne dodať, že nebolo nevyhnutné, aby obžalovaný „robil“ na nejakom spise menovanej skupiny, lebo iba  konkrétny spis je zdrojom informácií obžalovaného. Zdroje informácií sú aj plánované úkony ako odposluchy, sledovanie či ďalšie úkony podľa Trestného poriadku a z tohto vyplývajúce upozornenia, aby členovia zločineckej skupiny prerušili páchanie trestnej činnosti, prípadne sa ukryli na neznámom mieste, aby neboli zadržaní,“ myslí si sudca.

 Dodal, že obžalovaným predložené screenshoty SMS komunikácie medzi operatívou a vyšetrovateľmi zo skupiny Apači o tom, ktorý sudca je alebo nie je v službách a najmä, že z obsahu týchto správ vyplýva spolupráca medzi týmito OČTK respektíve operatívcami a súdom je iba konštrukt obžalovaného, lebo obsah správ nič nehovorí o takejto spolupráci, a to ani v náznakoch. (Policajti v správach písali aj o sudcovi, ktorý pojednával prípad Jozefa Reháka.)

Aj preto navrhovaný výsluch svedka – operatívca ako jedného z účastníkov tejto komunikácie patrí medzi dôkazy, vykonanie ktorých súd odmietol.

Výpoveď šéfa sýkorovcov nepresvedčila

Svedok Róbert Lališ alias Kýbel je jediný svedok, ktorý potvrdzuje obhajobu bývalého policajného funkcionára o tom, že neposkytoval zločineckej skupine  informácie  a už vôbec nie za peniaze. Podľa sudcu, by sa na prvý pohľad obhajoba obžalovaného, ktorú potvrdzuje najvyššie postavená osoby zločineckej skupiny sýkorovcov, javila ako presvedčivá, no výpoveď  Róberta Lališa je potrebné vnímať aj v kontexte rozsudku, ktorým bol  odsúdený za založenie zločineckej skupiny a iné trestné činy (aj vraždy) na doživotie, pričom popieral spáchanie skutkov. 

„Po viacerých rokoch… …neprejavil, na rozdiel od viacerých, jemu podriadených osôb v zločineckej skupine, žiadnu sebareflexiu, žiadny posun v nazeraní na to, čo konkrétne osoby práve na príkaz Róberta Lališa alebo po jeho schválení spáchali, vrátane niekoľkých vrážd. Aj z tohto dôvodu a v spojení s obsahom usvedčujúcich výpovedí viacerých svedkov v trestnej veci obžalovaného Jozefa Reháka súd neuveril výpovedi svedka Róberta Lališa o tom, že za informácie od obžalovaného tomuto nezaplatil,“ uviedol sudca Jána Giertli, ktorý bol člen senátu, ktorý odsúdil aj šéfa zločineckej skupiny sýkorovcov.

Podľa názoru sudcu proti tvrdeniu obžalovaného, že nič nespáchal, ako aj proti tvrdeniu svedka Róberta Lališa, že obžalovaný mu žiadne informácie neposkytoval a teda mu nemal za čo platiť, stoja výpovede iných svedkov z radov sýkorovcov Martina Bihariho, Martina Kováča a Jurija Fejera.  Všetci traja sa prizanali k vlastnej trestnej činnosti, usvedčovali aj svojho šéfa a sú právoplatne odsúdení na dlhoročné tresty.

„…Títo traja svedkovia ako bývalí členovia zločineckej skupiny sýkorovcov bývali prakticky v dennom kontakte s Róbertom Lališom. Ich úlohou bolo vykonať príkazy zbytočne sa nepýtať, neklásť otázky, nepýtať sa na podrobnosti vyplácania peňazí a aj práve preto boli vykonávatelia príkazov už v samotnej zločineckej skupine. Čo je však podstatné, ich výpovede v tých najdôležitejších skutočnostiach, teda ohľadom vyplácania obžalovaného a ohľadom poskytovania informácií od obžalovaného sa buď zhodujú v časových aj miestnych súvislostiach a pokiaľ sa aj niektoré rozdiely ukázali v ich výpovediach, tak nie sú takého zásadného charakteru, aby to obsah ich výpovedí spochybňovalo,“ konštatoval sudca.

Podotkol, že treba brať do úvahy, že od spáchania činov už uplynula dlhšia doba a všetci traja svedkovia však logicky a teda aj vierohodne vysvetlili, prečo ten-ktorý svedok išiel odovzdať obžalovanému výplatu, túto udalosť zasadili do rámca poskytovania výplat aj členov zločineckej skupiny a rovnako zhodne uvádzali miesta, kde sa najčastejšie s obžalovaným stretli a zhodovali sa aj v tom, že pred stretnutím ich obžalovaný kontaktoval. „Nie je preto možné pochybovať o tom, že by nemali prehľad o dianí v skupine v potrebnom rozsahu, keďže boli pri samom šéfovi už spomenutej zločineckej skupine,“ spomenul v rozsudku.

Kajúcnici Paksi a Böhm

Podľa sudcu výpovede svedkov  bývalého zástupcu Jozefa Reháka Norberta Paksiho, ktorý sa priznal k vlastnej trestnej činnosti a už je právoplatne odsúdený a Františka Böhma sú veľmi podrobné. Obaja opísali mechanizmus fungovania vyplácania paušálu, obdobie, výšku paušálu, aj zmenu výšky vyplácaného paušálu. „V ich výpovediach prakticky niet rozporu a už vôbec nie zásadného rozporu a práve preto sú ich výpovede taktiež logické a presvedčivé a usvedčujú obžalovaného z preberania úplatkov. Nie je teda  možné pochybovať ani o dôvodoch, pre ktoré boli úplatky vyplácané práve obžalovanému,“ podotkol.

Spomenul, že František Böhm podnikal s pohonnými hmotami a sám úmyselne vyhľadával kontakty, z ktorých by mal výhodu v podobe získavania informácií a to na pravidelnej báze o tom, či je jeho podnikateľská činnosť a jeho firmy sledované nielen políciou, ale aj Kriminálnom úrade Finančnej správy SR (KÚFS).

Poukázal na to, že to sa aj udialo, keď našiel kontakty na ÚZPČ a v KÚFS a takto sa dostával k informáciám, za ktoré aj platil, dokonca až mimoriadne vysoké úplatky. Práve výpovede týchto dvoch svedkov súd považoval za rozhodujúce z hľadiska uznania viny obžalovaného z korupčnej trestnej činnosti.

Výpovedi Lučanského neuveril

Podľa sudcu tými najpodstatnejšími skutočnosťami vo výpovedi bývalého policajného prezidenta Milana Lučasnkého, ktorý bol tiež obvinený v kauze Judáš, je jeho kategorické tvrdenie, že to bol jedine Norbert Paksi, kto mohol svojou činnosťou zabezpečiť informácie pre Františka Böhma, lebo Norbert Paksi mal priamy prístup k nasadzovaniu úkonov ITP a tiež to, že Milan Lučasnký poprel to, že by žiadal nejaký paušál prostredníctvom Norberta Paksiho od Františka Böhma a tiež poprel to, že by niekedy niekoho ťahal z problémov.

Iba dodám, že Milan Lučanský zomrel vo väzbe a na súde čítali jeho výpoveď z prípravného konania. Norberta Paksiho v nej nazýval zmrdom a žiadal o konfrontáciu, tej sa však už nedožil.

„Prvá časť tvrdenia Milana Lučanského, že jedine Norbert Paksi  mohol zabezpečiť informácie pre Františka Böhma nemôže zodpovedať skutočnosti, lebo prístup k informáciám mal z titulu svojej funkcie aj obžalovaný Jozef Rehák ako nadriadený Norberta Paksiho a sám obžalovaný priznal, že na požiadanie poskytol odpovede k odpočúvaniu či rozpracovávaniu, pritom nie je rozhodujúce, že takýto svoj postup sa snažil obhajovať, zľahčovať,“ myslí si sudca.

Čo sa týka druhej časti tvrdenia Milana Lučasnkého, že nežiadal nejaký paušál od Františka Böhma, tak proti takémuto tvrdeniu stoja výpovede svedkov Norberta Paksiho a  Františka Böhma, ktoré sú vo vzájomnej zhode v podstatných skutočnostiach o platení paušálu, o jeho výške a tiež o časovom období platenia paušálu ako aj o dôvodoch navýšenia sumy paušálu na 45- tisíc eur, a preto súd neuveril vyššie spomenutým tvrdeniam Milana Lučanského.

Pomohol si aj svedectvami Makóa a Čecha

Na súde vypovedal aj bývalý funkcionár finančnej správy Daniel Čech, ktorý bol tiež obvinený pri akcii Judáš a priznal sa k vlastnej trestnej činnosti. Sudca v rozsudku spomenul, že síce priamo neusvedčuje obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti, ale jeho výpoveď je obsahovo v súlade  v tých najvýznamnejších skutočnostiach s výpoveďami svedkov Norberta Paksiho a Františka Böhma a tým nepriamo usvedčuje obžalovaného.

Sudca zastáva názor, že jednoznačne potvrdil prijatie úplatku od Milana Lučanského trikrát po štyritisíc eur a jedenkrát dvetisíc eur za informácie, ktoré mu poskytoval. Spoločnosť  T.P. Patriot bola pre finančnú správu ako podozrivá z daňových únikov. Nikdy sa Milana Lučanského nepýtal, prečo sa pýta na túto spoločnosť.

Ako svedok vypovedal aj exriaditeľ daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Nevedel potvrdiť, či z peňazí v sumách zhruba od 10. tisíc eur až do 45-tisíc eur na mesačnej báze, ktoré dával Norbert Paksi Františkovi Böhmovi za informácie o odpočúvaní, dostával peniaze aj obžalovaný. Výpoveď tohto svedka však podľa názoru sudcu podporuje výpoveď svedka Norberta Paksiho o „prúdení“ peňazí od Františka Böhmoa k vysokým policajným funkcionárom samotnému Norbertovi Paksimu a aj Milanovi Lučasnkému a ich delenie medzi menované osoby, ktoré pomáhali alebo mohli pomôcť Františkovi Böhmovi  informáciami o odpočúvaní, či neodpočúvaní.

Nie je možné opomenúť výpoveď svedka Mareka Desseta, ktorý bol obchodný partner Františka Böhma, ktorý nespomenul Jozefa Reháka ako osobu, ktorej dával peniaze za informácie o odposluchoch.

„Nebolo významné, aby vedel aj o obžalovanom ako o príjemcovi peňazí. Pri výpovedi tohto svedka nemožno prehliadnuť to, že mal informácie od Františka Böhma asi z roku 2010-2011, že odovzdával Norbertovi Paksimu hotovosť dvetisíc až 10- tisíc eur a v rokoch 2018-2019 spomínal svedkovi sumu odovzdávanú vo výške 40- tisíc až 45- tisíc eur a  nie výpoveď  možné vnímať oddelene od výpovedí najmä svedka Františka Böhma ako obchodného partnera, a tiež svedka  Norberta Paksiho,“ spomenul sudca s tým, že výpoveď je v podstatných súvislostiach v súlade s výpoveďami Františka Böhma a Norberta Paksiho slúži podporne na usvedčenie obžalovaného.

Svedok na otázku obhajcu, či si overoval nejakým spôsobom to, či mu František Böhm hovorí pravdu, že má z paušálu odovzdávať Jozefovi Rehákovi nejakú časť, odpovedal tak, že si to nemal ako overovať, lebo dôveroval a nikdy nemal skúsenosť, že by ho zavádzal alebo úmyselne klamal. 

Nie je právoplatný

„Výpovede všetkých svedkov, ktorí usvedčujú obžalovaného, sú také podrobné a tak sa zhodujú, že  je vylúčené, aby týchto svedkov niekto inštruoval ako majú vypovedať, inak povedané, udalosti, o ktorých vypovedali aj v súvislosti s obžalovaným Jozefom Rehákom museli teda prežiť. Pri opakovaných výpovediach by totiž nebolo prekvapujúce, že sa začnú mýliť v podstatných skutočnostiach, že budú vypovedať inak a že by nevedeli vysvetliť rozpory vo svojich výpovediach. Toto však nenastalo,“ zdôraznil sudca.

Rozsudok nie je právoplatný pre možné odvolania. Celý rozsudok Špecializovaného trestného súdu  si môžete prečítať tu.

9T 7 2021 STS Rozsudok Joze… by julia.mikolasikova

Kto je Jozef Rehák?

Bol policajt a pôsobil aj v SIS. Jozef Rehák ponuku viesť útvar, ktorý sa venuje odpočúvaniu a sledovaniu dostal  na jar 2010 ešte predtým, ako bolo vôbec jasné, kto zostaví vládnu koalíciu. „Zavolal ma pán Vaľo  (Ján) do hotela Gate One, na stretnutí bol aj exriaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Krajíček (Peter). Vaľo na stretnutí povedal, že ak vyjdú voľby v júni 2010, či by som bol ochotný nastúpiť, na post riaditeľa ÚZČP, a nastúpil som v októbri,“ povedal Jozef Rehák. Vplyvné policajné pozície obsadili aj spomínaní Ján Vaľo a Peter Krajíček. Vaľo sa stal prvým viceprezidentom zboru a Krajíček dostal miesto šéfa Úradu boja proti organizovanej kriminalite a ministrom vnútra bol v tom čase Daniel Lipšic, aktuálne špeciálny prokurátor. Práve prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na exfunkcionára polície Jozefa Reháka obžalobu v kauze Judáš. Svedkovia vypovedali, že Rehákovi miesto vybavil Peter Košč alias pán X.

Pán X je podnikateľ v oblasti bezpečnosti a tiež spolupracoval so spravodajskou službou, v súčasnosti je na úteku a  je na neho vydaný zatykač. Súdia ho v neprítomnosti pre údajný úplatok vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi výmenou práve za upratanie kauzy Jozefa Reháka ešte v roku 2016. Pôvodne ju riešila NAKA, no nedostala súhlas z inšpekcie, ktorá jej musela odobriť stíhanie príslušníka policajného zboru. Petra Košča s Dušanom Kováčikom súdia v samostatnom konaní. Kľúčovým svedkom je prominentný kajúcník Bernard Slobodník.  Pán X je okrem toho obvinený aj v kauze Rozuzlenie.

Jozef Rehák z ÚZPČ odišiel prvýkrát už na konci roka 2011 opäť do SIS. Späť prišiel v apríli 2013, rezort vnútra vtedy viedol Robert Kaliňák, prvý policajný viceprezident, pod ktorý ÚZPČ patrí, bol dnes už nebohý Milan Lučasnký.  Jozef Rehák do civilu odišiel na konci júna 2020.