Eduard Chmelár: NEKŔMTE BOHA VOJNY

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

Bez ohľadu na kuvičie hlasy bola cesta Roberta Fica do Bruselu triumfálna. Štvornásobný premiér ukázal, že na to, aby ste robili suverénnu zahraničnú politiku, potrebujete jediné – odvahu. Samozrejme, že z postoja novej slovenskej vlády nebol každý nadšený, ale všetci ho rešpektovali a niektorí mu dokonca skryto držali palce za to, že sa odvážil povedať niečo, na čo si oni netrúfli. Keď budete len pritakávať, nikto si vás nebude vážiť. Veď si len skúste odpovedať na otázku, koho zo Slovenska dnes počúvajú v zahraničí: rebelského premiéra alebo „86. najvplyvnejšiu ženu sveta“?

Je však neuveriteľné, čo v tejto súvislosti natárali červené denníčky. Tie sa úplne míňali s realitou, akoby boli na nejakom inom summite. Už nemohli klamať o tom, že Fico nás chce dostať z EÚ, dokonca ani o tom, že bude sám stáť v kúte a nikto sa s ním nebude baviť, tak spustili kanonádu, že Európska únia je z nového slovenského premiéra vydesená a dokonca v panike… Naozaj sa už treba vážne začať zaoberať otázkou, ako donútiť médiá, aby si seriózne plnili svoje informačné povinnosti a nezavádzali ľudí.

Ako ďalší príklad takéhoto ohýbania reality môžeme uviesť špinavé obvinenia slovenských novinárov, že Robert Fico na summite Európskej rady „urážal Ukrajinu“, keď o nej povedal, že je to najskorumpovanejší štát. Preboha, veď to o nej tvrdia všetky príslušné medzinárodné organizácie. Je to samotná ukrajinská colná správa, ktorá potvrdila, že sa rozkradla tretina pomoci určená pre vojakov. Nepochybujem o tom, že je to oveľa viac – tú tretinu len odhalili. Z podobného súdka sú aj nesmierne demagogické mediálne postoje k výhradám Smeru voči vojenskej zmluve s USA, ktoré dnes opakoval v diskusnej relácii RTVS poslanec za SaS Juraj Krúpa. Vraj obavy, že nám tu Američania rozmiestnia jadrové zbrane a znásilnia naše ženy, sa ukázali ako hoax. Ale takto to formulované nikdy nebolo.

Je to podobne hlúpe, ako keby niekto schválil zákon umožňujúci vstúpiť cudzincom na váš pozemok a kritikom sa vysmieval, že sa tak dosiaľ nestalo. Legislatíva je zlá už tým, čo umožňuje, nielen tým, čo spôsobuje. A v tomto prípade je podstatné, že DCA umožňuje Spojeným štátom rozmiestniť tu jadrové zbrane (aj keď sa tak dosiaľ nestalo), beztrestne páchať násilie (aj keď sa tak dosiaľ nestalo) a pohybovať sa po suverénnom území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek obmedzení (aj keď sa tak dosiaľ nestalo). Štát, ktorý reaguje na ohrozenia vlastnej suverenity iba represívne, nie preventívne, je slabý štát.

Ak by malo niečo pohoršovať (nielen našich) novinárov, tak je to vyhlásenie českej ministerky obrany Jany Černochovej, ktorá po tom, čo Valné zhromaždenie OSN drvivou väčšinou štátov sveta prijalo rezolúciu požadujúcu okamžité prímerie v Gaze, vyzvala na vystúpenie Českej republiky zo svetovej organizácie… No, na toto si ešte netrúfol ani severokórejský diktátor. Začal som sa strácať v tom, kto vlastne ohrozuje medzinárodné ukotvenie svojho štátu. Lebo ak Černochová nechápe, že členstvo v OSN, ktorá je základnou infraštruktúrou svetového poriadku a medzinárodného práva, je garantom nezávislosti a suverenity Českej republiky, potom nemá na svojom poste čo robiť. Už sa vôbec nečudujem, že si za svojho poradcu vybrala práve maršala Naďa. Proste, aký pán, taký krám (nechcite odo mňa, aby som bol pri tomto porekadle rodovo korektný).

Veľmi ma pobavil postoj prezidentky Tejtokrajiny Zuzany Čaputovej. Tá okomentovala premiérov suverénny postoj tým, že nechápe, prečo Robert Fico zdôrazňuje suverenitu, veď aj jej rozhodovanie alebo pôsobenie Eduarda Hegera bolo vždy suverénne… No neviem, naozaj sa chce hlava štátu púšťať na tento tenký ľad? V tom prípade jej musím pripomenúť, ako „suverénne“ si išla nohy dolámať, aby v rekordne krátkom čase a na nátlak ambasády USA schválila vojenskú zmluvu so Spojenými štátmi, pričom ignorovala všetky pripomienky expertov a žiadosti renomovaných právnikov, aby pre závažné pochybnosti dala dohodu preskúmať na ústavný súd. A spomeňte si aj na ich „suverénne“ rozhodovanie, keď im New York Times oznámili, že sem prídu zahraniční vojaci a ich americkí partneri sa im to ani neunúvali vopred povedať. Alebo ako „suverénne“ plnili žiadosti USA, aby sme Ukrajine darovali všetku bojaschopnú vojenskú techniku, dokonca pritom neváhali ani porušiť Ústavu SR. Toto sa už nikdy nesmie stať.

Ale podobný problém s chápaním suverenity majú už aj u našich západných susedov. Český prezident Petr Pavel v dosť trápnom prejave pri príležitosti štátneho sviatku výročia Česko-slovenskej republiky (pôsobil ako školáčik pred tabuľou, ktorý sa neučil a zabudol si domácu úlohu) viac ako budovanie štátu vyzdvihoval členstvo v Európskej únii a po záplave plytkých fráz povedal: „Aby sme uspeli, mali by sme trochu potlačiť naše národne špecifické, často zbytočne skeptické myslenie“… Fu, povedať toto v deň českej štátnosti je fackou všetkým jej otcom zakladateľom. Tí totiž vybojovali samostatný štát práve preto, aby už nikto nepotláčal národnú identitu. Viem si predstaviť, ako Pavlove slová nadvihli zo stoličky práve Václava Klausa, ktorý na to, že suverenita začala niektorým marketingovým politikom prekážať, poukazuje už veľmi dlho.

Je dobré, že nás v Európskej rade konečne zastupuje silný politik, ktorý neuhne pred obhajovaním štátnych záujmov Slovenskej republiky. Čo ma však veľmi sklamalo, je postoj tejto garnitúry k izraelsko-palestínskemu konfliktu. Chápem, že Robertovi Ficovi na tejto otázke až tak veľmi nezáležalo a niekde musel takticky uhnúť, aby uspokojil aj Brusel. Ale uznesenie Európskej rady k tomuto problému nie je ani trochu vyvážené, ako tvrdil. EÚ ním povedala asi toto: Podporujeme Izrael v páchaní vojnových zločinov, nič nevidíme, nič nepočujeme a nič na to nehovoríme, ale svoje svedomie vykúpime humanitárnou pomocou pre trpiacich Palestínčanov… Je to obyčajné svinstvo. Je to hanebné vzdanie sa morálnej zodpovednosti za osud nevinných civilistov.

Podobne alibisticky sa zachovala aj slovenská diplomacia, keď sa zdržala pri hlasovaní za rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá vyzvala na okamžité humanitárne prímerie. Výzvu podporilo 120 členských štátov OSN, 14 bolo proti a 45 sa zdržalo. To je veľmi silná legitimita, navyše rezolúciu podporili tie najľudnatejšie štáty ako India, Brazília, Indonézia, Vietnam, Rusko a mnohé ďalšie, zo štátov EÚ Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Slovinsko a Luxembursko. Izrael teda nemá pravdu, keď pohŕdavo vykrikuje, že OSN už po tomto hlasovaní nemá legitimitu. Naopak, má ju najvyššiu. Toto je vôľa drvivej väčšiny sveta, rovnaká vôľa, akú prejavilo svetové spoločenstvo pri hlasovaní o konflikte na Ukrajine. Nerozumiem stanovisku slovenskej diplomacie, ktoré v odôvodnení, prečo sa Slovensko zdržalo hlasovania, uviedlo, že mu tam chýba „dôrazné odsúdenie teroristických útokov Hamásu“. Ale veď to robí OSN opakovane, načo je potrebné zdôrazňovať to aj vtedy, keď rezolúcia nerieši vinníka, ale snaží sa dostať pomoc k ľuďom, ktorí zomierajú na nedostatok vody, jedla a liekov? To mi pripadá ako čistá výhovorka.

Izrael a Spojené štáty odmietajú humanitárne prímerie s tým, že kto žiada zastavenie paľby, podporuje teroristov. Ale to je absurdné. Podporuje teroristov aj pápež František, ktorý opakovane žiada zastavenie bojov v Pásme Gazy? Čo sa už naozaj všetci zbláznili, ak nevidia tú neprimeranosť izraelskej „obrany“, pri ktorej už zahynulo vyše 8 000 ľudí, z ktorých väčšinu tvoria deti a ženy? Ako sa môže svet mlčky prizerať takémuto masovému vraždeniu, odvracať zrak od vojnových zločinov a popierať v prípade Palestíny univerzálnosť ľudských práv? Generálny tajomník OSN António Guterres varuje, že situácia sa dramaticky zhoršuje, Červený polmesiac odmieta žiadosť izraelskej armády na okamžitú evakuáciu nemocníc plných pacientov, Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že to nie je možné urobiť bez obrovských obetí na životoch a Európska únia si od toho umýva ruky?

Všetci sa pohoršujú nad zabíjaním izraelských civilistov zo strany Hamásu. Ja tiež. Ale je to Izrael, ktorý okupuje palestínske územie – kým Palestínčania neokupujú ani kúsok izraelského územia. Sú to izraelské úrady, ktoré búrajú palestínske domy a vyháňajú Palestínčanov z ich polí – kým úrady Palestínskej samosprávy Izraelčanom nič nedemolujú, ani nekonfiškujú. Izrael zavraždil za posledných dvadsať rokov vyše 10 000 palestínskych civilistov, Palestínčania do začiatku tejto vojny zabili 881 izraelských civilistov. Je to také jednoduché. Až vtedy, keď zmizne útlak a okupácia, môže zavládnuť mier a bezpečnosť. Namiesto toho, aby ste kládli podmienky utláčanému ľudu, aby mohol vôbec nakŕmiť svoje deti, vyvíjajte väčší tlak na odstránenie režimu apartheidu. Nekŕmte boha vojny.

---

---