Mazák mal narušiť zákonný priebeh volieb na sudcu ESĽP. Vďaka čomu vyhral prezidentkin poradca!
PČaputovej Mazák ukázal čo sú progresívci zač
👉 Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame 👈
Pán predseda sa opäť činil. Veď ako sa hovorí, „ruka ruku myje,“ čo pre niektoré skupiny v tomto „štáte dánskom,“ platí stonásobne. A „pamätníci“ si iste pamätajú, že pán predseda Súdnej rady SR sa jej predsedom stal tak, že ho do ústavného orgánu sudcovskej legitimity, nominovala Matovičova vláda a za predsedu ho vlastne s rozporom o trojdeľbe moci v štáte, ktorá je zakotvená v Ústave SR, zvolila taktiež moc vládna, nie tá sudcovská. O najnovších šokujúcich postupoch, ktoré len dokladajú to, v akom „právnom marazme“ sa náš štát vďaka „očiste“ a samotnej pani magisterke ocitol, informovala na portáli Právne listy, sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková. Jej list, ktorý adresovala premiérovi a vláde SR, vám prinášame v plnom znení.
„Nejasnosti“
„Vážený pán predseda vlády, podpredseda vlády, členky a členovia vlády, ako predsedníčka volebnej komisie na voľbu troch kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, ktoré voľby sa konali na pôde Súdnej rady Slovenskej republiky na 9. zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) v dňoch 19. až 21. septembra 2023, si Vás dovoľujem informovať o tom, že predmetné voľby sprevádzali výkladové nejasnosti zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmätočná tlačová správa, ako aj spor o platnosť rozhodujúceho hlasovacieho lístka. A narušenie procesu rokovania a hlasovania volebnej komisie osobami zainteresovanými na výsledku hlasovania,“ začala list členka SR SR volená sudcami.
Zvolení- nezvolení..
„Pri voľbe troch kandidátov na sudcu ESĽP za Slovenskú republiku boli v prvý zasadací deň 19.09.2023 zvolení dvaja kandidáti – Radoslav Procházka a Zuzana Vikarská. Ešte v ten deň vyšla oficiálna tlačová správa súdnej rady, že bude vyhlásená nová voľba.
V tlačovej správe zo dňa 19.09.2023 bolo uvedené, citujem „Voľba tretieho kandidáta by sa mala uskutočniť do 60 dní. Rada Európy by mala voliť nového sudcu ESĽP za SR v júni 2024 zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenskou vládou.,“ informovala sudkyňa.
(pozn. aut. Otázkou je, prečo vyšla ešte v ten deň takáto správa za celú Súdnu radu SR…)
Menilo sa uznesenie
„Nasledujúci druhý zasadací deň na návrh Andreja Majerníka došlo k zmene právneho výkladu ustanovenia zákona pripúšťajúceho rôzny výklad.
Návrh znel, že sa nebude konať voľba nová. (s novými prihláseniami uchádzačov do 60 dní ako bolo uvedené v tlačovej správe zo dňa 19.09.2023).
„Ale voľba opakovaná, v ktorej sa bude hlasovať len o dvoch osobách neúspešných kandidátov s najvyšším počtom hlasov. Jednalo sa o kandidátov Ondreja Laciaka a Mariána Gibu.„
Ako predsedníčka volebnej komisie som uviedla, že je potrebné, aby takýto výklad schválila súdna rada uznesením.
Súdna rada prijala dňa 20.09.2023 uznesenie č. 336/2023. Podľa ktorého znenia, sa volebný akt opakovanej voľby k voľbe kandidátov na sudcov ESĽP vykonal od dňa 20. septembra 2023 od 14.00 hod. do dňa 21. septembra 2023 do 14.00 hod., „ informovala sudkyňa Jelinková Dudzíková.
Podivné telefonáty
„Dodatočne vyšlo najavo, že už večer v prvý zasadací deň po ukončení zasadnutia dňa 19.09.2023 boli kandidáti Laciak aj Giba telefonicky kontaktovaní Súdnou radou SR.
Aby sa opätovne dostavili na Súdnu radu SR, keďže zverejnená tlačová správa neplatí.“
„Podotýkam, že ku kontaktovaniu kandidátov došlo bez toho, aby takýto postup súdna rada ako kolektívny orgán schválila. Alebo, aby k tomu volebná komisia prijala stanovisko.“
Všetci sme si rovní, len niektorí rovnejší
„V súvislosti so zmenou právneho výkladu vystala diskusia o tom, či je možné, aby Súdna rada SR na tom istom zasadnutí, ale v nasledujúce rokovacie dni, hlasovala o kandidátoch v inom zložení.
Ako v prvý zasadací deň, kedy došlo k ich vypočutiu. (prvý zasadací deň nebola prítomná členka súdnej rady Alena Svetlovská a bola prítomná Eva Mišíková. Pričom v druhý zasadací deň chýbala Eva Mišíková a bola prítomná Alena Svetlovská).
To samozrejme (oprávnene) evokovalo otázky spojené s rovnakým zaobchádzaním. Výsledkom rokovania bol záver, že Súdna rada SR by mala rozhodovať v tom istom zložení ako v prvý rokovací deň,“ pokračovala sudkyňa ďalej.
Zvláštne aktivity pána podpredsedu
„Po ukončení opakovanej voľby zasadala dňa 21.09.2023 volebná komisia. Pri sčítavaní hlasov sme zistili, že podpredseda Súdnej rady SR Ján Gandžala pri jednom z kandidátov nezakrúžkoval svoju voľbu. Ale meno kandidáta len podčiarkol.
Podľa článku XIX ods. 5 rokovacieho poriadku súdnej rady volebná komisia vydá členom súdnej rady hlasovací lístok označený menom a priezviskom člena súdnej rady a s uvedením alternatív hlasovania „za“, „proti“ a „zdržal sa“.
„Člen súdnej rady po prevzatí hlasovacieho lístka upraví hlasovací lístok vyjadrením svojej voľby tak, že na hlasovacom lístku pri každom kandidátovi zakrúžkuje tú alternatívu, za ktorú hlasuje.“
Podľa článku XIX ods. 11 písm. a) rokovacieho poriadku Súdnej rady SR hlasovací lístok je neplatný, ak člen Súdnej rady SR nevyjadrí svoju voľbu pri niektorom z navrhnutých kandidátov.
V rovnakom duchu znelo aj výslovné poučenie uvedené na každom hlasovacom lístku.
Dôležité je uviesť, že v prípade neplatnosti hlasovacieho lístka Jána Gandžalu, by nebol úspešný ani jeden kandidát. A bolo by potrebné vyhlásiť na jedno voľné miesto voľby nové.
Ako volebná komisia sme postupovali v zmysle článku XIX ods. 12 rokovacieho poriadku Súdnej rady SR. Podľa ktorého v prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia.
Pristúpili sme k hlasovaniu o uznesení, že hlasovací lístok Jána Gandžalu je platný. Hlasovanie volebnej komisie po dlhšom zvažovaní dopadlo tak, že dvaja členovia volebnej komisie boli za. A jeden proti platnosti hlasovacieho lístka.
„Čiže napriek tomu, že Ján Gandžala svoju voľbu nezakrúžkoval, ako určuje rokovací poriadok Súdnej rady SR, hlasovací lístok bol hlasmi dva ku jednému uznaný za platný.“
Pán predseda sa opäť činil
„K procesu zasadnutia volebnej komisie a hlasovania jej členov sa žiada dodať, že tento proces bol dvakrát narušený.
A to raz vstupom predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka. A následne vstupom podpredsedu Súdnej rady SR Jána Gandžalu do miestnosti, kde volebná komisia zasadala a hlasovala.
„Obaja po vstupe do miestnosti vyjadrili svoj subjektívny názor. V prospech platnosti hlasovacieho lístka, ktorým by sa zaručil úspech nimi zvoleného kandidáta. Na vstup do miestnosti, v ktorej zasadala volebná komisia, neboli vyzvaní a ani pozvaní.“
Na základe právnej normy pripúšťajúcej rôzny výklad a polemiky o platnosti hlasovacieho lístka sa stal víťazom opakovanej voľby Marián Giba.
Ktorého navrhovateľmi do volieb boli Ján Mazák, Ján Gandžala a Andrej Majerník,“ uviedla členka Súdnej rady SR volená sudcami.
Prečo sa niekto ponáhľa?
„Záverom uvádzam, že proces voľby kandidátov na post sudcu ESĽP ako aj sudcu Všeobecného súdu Európskej únie vyvolal v odbornej obci pochybnosti. A to najmä v otázke načasovania volieb, keďže mandát sudkyne ESĽP Alene Poláčkovej uplynie až 28. decembra 2024.
Odsúhlasenie osôb kandidátov, ktoré vzišli z predmetných volieb na post sudcu ESĽP a Všeobecného súdu EU, je v kompetencii vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že renomé Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí by nemalo byť spochybnené z dôvodu transparentnosti a rozhodovania pri úplnosti informácií, som si Vám dovolila dať do pozornosti vyššie uvedené skutočnosti,“ uzavrela sudkyňa Jelinková Dudzíková.
Záverom
Pozn. autora:
Keď si to zhrnieme, pán podpredseda SR SR hlasoval lístkom, ktorý bol neplatným podľa pravidiel SR SR. Spolu s predsedom SR SR Jánom Mazákom ovplyvňovali výsledok voľby.
S tým, že vyhrať by mal ich kandidát. Ten nakoniec vyhral.. Potom, ako v prvý deň SR SR zvolila úplne iných kandidátov. A pán Giba neuspel. Je v poriadku, aby takto konali predseda a podpredseda najvyššieho ústavného orgánu sudcovskej legitimity? Ako veľmi je to v súlade s princípmi právneho štátu? A zásadami demokracie? A čo si o tom myslí pani prezidentka, „ochrankyňa právneho štátu a demokracie?“
Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
Dňa 26.10.2023 som na webe pravnelisty.sk publikoval list členky Súdnej rady SR JUDr. Dany Jelínkovej Dudzíkovej, ktorý sa týkal pochybností o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP. Článok možno nájsť tu:
Na tento list vláde SR zareagovali členovia súdnej rady JUDr. Andrej Majerník a JUDr. Lucia Berdisová spoločným vyhlásením ako aj členovia súdnej rady JUDr. Ján Mazák a JUDr. Ján Gandžala. Tieto ich vyjadrenia možno nájsť tu:
Vzhľadom k tomu, že existujú skutočne závažné pochybnosti o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP, web pravnelisty.sk zverejňuje nižšie reakciu JUDr. Dany Jelínkovej Dudzíkovej na vyjadrenia vyššie uvedených členov Súdnej rady SR.
Podľa môjho názoru ide o vec verejného záujmu a preto je nutné tieto veci komunikovať verejne. Z môjho pohľadu je totiž evidentné, že jeden z kandidátov na sudcu ESĽP uspel iba vďaka hlasu, ktorý mal byť neplatný. Ak pripustíme raz, že pri voľbe kandidátov na sudcov ESĽP je možné ohýbať právo ako sa nám to hodí a zjavne neplatný hlasovací lístok budeme považovať za platný len preto, že opak by znamenal neúspech „nášho“ kandidáta, potom to môžeme urobiť vždy a je zbytočné mať akékoľvek pravidlá o úprave hlasovacieho lístku.
JUDr. Dana Jelínková Dudzíková, členka Súdnej rady SR
Reakcia na stanovisko predsedu a podpredsedu Súdnej rady k voľbe návrhov kandidátov na sudcov ESĽP.
Dňa 30.10.2023 predseda a podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) zverejnili na webovej stránke súdnej rady svoje stanovisko k môjmu listu zo dňa 25.10.2023 zaslanému vláde Slovenskej republiky k rukám predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý bol zverejnený na webovom sídle pravnelisty.sk dňa 26.10.2023 (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1298-pochybnosti-o-volbe-kandidata-na-sudcu-eslpalebo-rozhodol-o-uspechu-kandidata-hlas-ktory-mal-byt-neplatny).
V prvom rade je vhodné poznamenať, že nepoznám v podmienkach Slovenskej republiky prípad, kedy by niekto rovnako ako ja, tak transparentne informoval o obsahu korešpondencie zaslanej orgánom rozhodujúcim o schválení návrhov kandidátov na sudcov na európske súdy. Z minulosti poznáme prípady, kedy najmä, ale nielen, v súvislosti s nomináciami na sudcov Súdneho dvora EU alebo Všeobecného súdu EU, mali byť zasielané orgánom s rozhodovacou právomocou listy spochybňujúce vhodnosť kandidátov a popierajúce správnosť rozhodnutia súdnej rady, ktorých obsah však verejnosť nepoznala. Takéto praktiky, svedčiace skôr o sympatiách k totalitnému režimu než k demokracii, neumožňujú iným reakciu na obsah listov, a teda ich vierohodnosť nepodlieha verejnej kontrole.
Vyjadrenia k môjmu listu sú de facto následkom môjho transparentného správania sa a umožnenia verejnej kontroly nad obsahom môjho listu.
Zdôrazňujem, že môj list nemá žiaden názov/nadpis. Obsahuje predovšetkým informácie vyplývajúce zo zverejnenej zápisnice súdnej rady, zvukového záznamu, tlače a z informácií poskytnutých aj kandidátom účastným vo voľbách. Nejedná sa o žiadne tajomstvo, či porušenie súkromia alebo GDPR.
Predseda a ani podpredseda súdnej rady neuvádzajú, v čom konkrétne som mala porušiť povinnosť zachovať mlčanlivosť. Preto toto ich obvinenie považujem za nepreskúmateľné a skôr za verejné gesto než serióznu argumentáciu.
Modelový kódex správania sa členov súdnych rád Európskej siete súdnych rád, na ktorý predseda a podpredseda súdnej rady odkazujú, bol vzatý súdnou radou na vedomie bez toho, aby k nemu pristúpila, keďže sú započaté práce na našom vlastnom kódexe.
Je pravdou, že volebná komisia zasadala v kancelárii predsedu súdnej rady. Nie je pravdou, že obaja, tak predseda ako aj podpredseda, vstúpili do uvedenej miestnosti naraz. Nemám vedomosť o tom, že by súdna rada ako kolektívny orgán poverila alebo vyzvala predsedu na vstup do miestnosti, kde zasadala volebná komisia. Taktiež si nemyslím, že súdna rada by na takéto niečo mala kompetenciu. Aj samotný predseda a podpredseda súdnej rady vo svojom stanovisku potvrdili, že rokovanie volebnej komisie je neverejné pre zvyšných členov súdnej rady, ktorí nie sú členmi volebnej komisie, a teda uvedené mali obaja rešpektovať. To, že volebná komisia musela rozhodovať v kancelárii predsedu súdnej rady je dôsledok toho, že nie je určená osobitná miestnosť na zasadanie volebnej komisie. To však neznamená, že predseda súdnej rady má z uvedeného titulu neobmedzený prístup do miestnosti počas zasadnutia volebnej komisie.
Aj (ale nielen) obsah bodu 16 stanoviska je spôsobilý deformovať právne povedomie osôb neznalých práva. Nesúhlasím s tvrdením predsedu a podpredsedu súdnej rady, že mojim listom žiadam politickú moc o zásah proti legálnym a ústavne súladným rozhodnutiam nezávislého ústavného orgánu sudcovskej legitimity – Súdnej rady Slovenskej republiky.
Zdôrazňujem, že súdna rada predkladá vláde návrhy, a to podľa čl. 141a ods. 6 písm. f) Ústavy SR, v zmysle ktorého do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. V tejto súvislosti viď aj uznesenie súdnej rady číslo 354/2023. Konečnú právomoc má vláda SR, a nie súdna rada.
Uznesením Ústavného súdu I. ÚS 298/2015 z 1.júla 2015 bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie svojich základných práv uznesením vlády z 11. februára 2015, ktorým neschválila návrh zoznamu kandidátov na funkciu sudcu ESĽP predložený súdnou radou, a argumentoval predovšetkým absenciou kompetencie vlády schvaľovať návrh kandidátov na medzinárodný súdny orgán, v dôsledku čoho mala neschválením návrhu kandidátov prekročiť svoje ústavné a zákonné kompetencie. Takýto postup vlády bol podľa sťažovateľa neústavným zásahom výkonnej moci do kompetencie súdnej rady. Ústavný súd uviedol, že vzhľadom na stupeň právnej regulácie medzinárodných vzťahov a význam medzinárodných súdnych orgánov vrátane ESĽP, ktorého rozhodnutia nielen zakladajú medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky v individuálnych prípadoch, ale vzhľadom na ich precedenčný charakter, môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať vnútroštátnu administratívnu a súdnu prax, a dokonca aj zákonodarstvo a vývoj právneho poriadku, možno nomináciu kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, jednoznačne zahrnúť medzi zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky, a to aj pri zohľadnení jej špecifickej povahy spočívajúcej vo výraznej limitácii jej politického aspektu existujúcou právnou reguláciou reflektujúcou súdny charakter medzinárodných súdnych orgánov a z toho vyplývajúcu požiadavku ich nezávislého a nestranného rozhodovania. Z uvedených dôvodov vláda disponuje právomocou schvaľovať zoznam kandidátov, ktorý má byť Slovenskou republikou predložený Poradnému výboru ku kandidátom pre voľby sudcu ESĽP a v prípade jeho súhlasného stanoviska následne parlamentnému zhromaždeniu. Vyplýva to z ustanovení čl. 119 písm. i) ústavy v spojení s čl. 141a ods. 5 písm. f) ústavy. Ústavodarca tieto skutočnosti zohľadnil tým, že samotný výber kandidátov zveril do pôsobnosti súdnej rady, ktorá na základe právnej úpravy obsiahnutej v § 27g zákona o súdnej rade a kritérií vyplývajúcich z čl. 21 dohovoru (podrobne interpretovaného vo viacerých dokumentoch Rady Európy) zodpovedá za predloženie konkrétnych personálnych návrhov vláde. Vláda teda nemôže sama vyberať konkrétnych kandidátov, ale je obmedzená návrhom súdnej rady (the body responsible for recommending candidates – the selection body). Z právnej úpravy však nevyplýva povinnosť vlády predložiť návrh súdnej rady automaticky bez vlastného posúdenia Poradnému výboru. Interpretácia sťažovateľa, podľa ktorej je vláda v danej fáze výberu kandidátov iba „poštárom“, popiera reálny mocenský – rozhodovací charakter právomoci vlády vyplývajúcej z čl. 119 písm. i) ústavy. Vláda musí mať pri realizácii svojej mocenskej právomoci v prípadoch, pokiaľ nesie za svoje rozhodnutie aj politickú zodpovednosť, určitý priestor na úvahu a rozhodnutie. Na vnútroštátnej (národnej) úrovni je práve vláda orgánom, ktorý má právomoc prijať finálne rozhodnutie (the final decisionmaker), t. j. schváliť alebo neschváliť návrh predkladaný súdnou radou. Vzhľadom na tieto dôvody nemohla samotná skutočnosť, že vláda na svojom zasadnutí 11. februára 2015 neschválila návrh zoznamu kandidátov na funkciu sudcu ESĽP predložený súdnou radou, predstavovať porušenie základných práv sťažovateľa alebo ďalších ustanovení ústavy, ktoré vo svojej sťažnosti označil. Takýto postup vlády nepredstavuje ani neústavný zásah výkonnej moci do kompetencií súdnej rady. V tejto súvislosti považoval ústavný súd za dôležité uviesť, že sťažovateľ voľbou v súdnej rade nenadobudol postavenie kandidáta na post sudcu ESĽP. Podľa čl. 141a ods. 5 písm. f) ústavy (vtedajšie znenie) súdna rada predkladá vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. Uchádzač navrhovaný súdnou radou nadobúda postavenie kandidáta až na základe rozhodnutia vlády, ktorým ako orgán oprávnený a povinný prijať finálne rozhodnutie [čl. 119 písm. i) ústavy] schváli návrh predložený súdnou radou. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť nepredložením údajov o sťažovateľovi na posúdenie Poradnému výboru ani k porušeniu rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy CM/Res (2010)26 z 10. novembra 2010. Sťažovateľ totiž nenadobudol právny status kandidáta, ktorého Slovenská republika ako zmluvná strana dohovoru zamýšľa predložiť parlamentnému zhromaždeniu na voľbu sudcu ESĽP.
Predpokladám, že aj predseda súdnej rady je oboznámený s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, pokiaľ sám aj v nedávnej minulosti verejne poukázal na to, že tzv. úradnícka vláda nemala kompetenciu rozhodovať o otázkach personálneho zastúpenia Slovenskej republiky v medzinárodných súdnych orgánoch. Z medializovaných informácií dokonca vyplýva, že uvedené uznesenie ústavného súdu z roku 2015 sa mohlo týkať priamo Jána Mazáka (https://dennikn.sk/47468/vlada-nedodala-kandidatov-strasburgu/).
K hlasovaciemu lístku citujem zo zverejnenej zápisnice z 9. zasadnutia súdnej rady: „Volebná komisia hlasovala podľa článku XIX ods. 12 Rokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky o platnosti hlasovacieho lístka člena Súdnej rady Slovenskej republiky Jána Gandžalu, z dôvodu znenia článku XIX ods. 5 posledná veta a článku XIX ods. 11 písm. a) Rokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky, keďže Ján Gandžala nezakrúžkoval pri kandidátovi Ondrejovi Laciakovi svoju voľbu. Svoje hlasovanie vyznačil pri uvedenom kandidátovi podčiarknutím.“
Poukazujem na nepravdivé tvrdenie uvedené v stanovisku predsedu a podpredsedu súdnej rady, v ktorom je uvedené o predmetnom hlasovacom lístku Jána Gandžalu, že „za bolo označené krúžkom a proti bolo označené podčiarknutím.“ V skutočnosti však bolo podčiarknutie vykonané pri „zdržiavam sa hlasovania“.
V uvedenej veci je vhodné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/07 zo 16. apríla 2008, z ktorého obsahu vyplýva, že ústavný súd sa „rebus sic stantibus“ stotožnil so závermi MVK (miestnej volebnej komisie), že za platný možno uznať iba ten hlasovací lístok, na ktorom volič zakrúžkoval poradové číslo ním vybraného kandidáta na funkciu starostu bez akejkoľvek inej úpravy hlasovacieho lístka navyše. Len takto vyjadrený prejav vôle voliča (platí tu tzv. teória prejavu a nie teória vôle) sa môže považovať za relevantný pre voleného kandidáta. Uvedené závery vychádzajú aj z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu. Zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístku okrskovej volebnej komisii s konečnou platnosťou (§ 38 ods. 4 zákona) neznamená úplnú voľnosť komisie pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s celým znením ustanovenia § 38, ale najmä s odkazom v ods. 1 písm. b/ na úpravu hlasovacieho lístka podľa § 31 ods. 4 taký lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov. Iný postup, resp. posudzovanie hlasovacích lístkov iným spôsobom, ako ustanovuje zákon, nezaručuje, že zistený výsledok volieb je skutočným vyjadrením vôle občanov a realizovaním ich práva slobodne si zvoliť svojich zástupcov, prostredníctvom ktorých sa chcú zúčastňovať na správe vecí verejných. Pripomínam, že zákon č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v ust § 4 ods. 1 písm.b) zveruje do ďalšej pôsobnosti súdnej rady schvaľovanie rokovacieho poriadku súdnej rady, ktorý podrobne upravil náležitosti a predpoklady platného hlasovacieho lístka.
Čo sa týka spoločného stanoviska Andreja Majerníka a Lucie Berdisovej k môjmu listu (dátum stanoviska nie je uvedený, k zverejneniu na stránke súdnej rady došlo dňa 29.10.2023) nie je mi z jeho obsahu jasné, ktorých skresľujúcich tvrdení som sa mala dopustiť. K ich námietkam o prepiatom formalizme pri rozhodovaní o platnosti hlasovacieho lístka odkazujem na vyššie uvedené rozhodnutie ústavného súdu.
Záverom precizujem, v čom spočíval nejasný právny výklad ohľadom opakovanej verzus novej voľby.
Podľa § 27g ods. 4 zákona č. 185/2002 Z.z. pri voľbe kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, sa primerane použijú ustanovenia § 6 ods. 7, § 27a ods. 3 a § 27b až 27e.
Podľa § 27g ods. 5 zákona č. 185/2002 Z.z. pri návrhoch podľa odsekov 1 a 2 môže súdna rada kandidátov vypočuť, a to pred svojím rozhodnutím. Návrh je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov súdnej rady. Na opakované a nové hlasovanie o návrhoch sa primerane použijú ustanovenia § 27c ods. 3 a § 27d.
Podľa § 27c ods. 3 zákona č. 185/2002 Z.z. ak žiadny z kandidátov na funkciu podľa § 27a ods. 1 nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako dvaja kandidáti, vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia kandidáti, ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov.
Problémom bolo, či „ak žiadny z kandidátov“ sa má aplikovať na situáciu, keď z volieb nevzišli požadované tri návrhy kandidátov, ale len dva návrhy.
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou po voľbách nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme
