Dnešné Programové vyhlásenie vlády

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

PVV: Vláda si ctí a bude chrániť ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je
manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy. Rodinu považuje za základnú bunku
spoločnosti. Manželstvo, rodičovstvo a rodina budú pod ochranou zákona.
Vláda rešpektuje spolužitie osôb opačného pohlavia mimo inštitútu manželstva
definovaného ústavou, ako aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia a je pripravená riešiť
praktické otázky súvisiace s ich životom v spoločnej domácnosti.

PVV: SÚDNICTVO A PROKURATÚRA
Východiská
V súvislosti so situáciou v súdnictve vláda konštatuje, že reforma uskutočnená minulou
vládou v podobe tzv. súdnej mapy povýšila organizačné a technické zmeny nad zmysel účelnej
reformy, ktorým má byť zlepšenie schopnosti inštitúcie poskytovať včas a kvalitne verejnú
službu občanovi, v tomto prípade riadne a včasné vybavovanie súdnej agendy.
Vláda v zhode s názormi verejnosti, odborníkov a sudcovskej obce vykoná úpravy
reformných opatrení v prípadoch, ak to bude potrebné v záujme miestnej dostupnosti justície
alebo odstránenia prieťahov v konaní. Svoje úsilie bude však orientovať viac na zlepšenie
personálneho a finančného zabezpečenia súdnictva, najmä na finančné stabilizovanie
podporného aparátu súdov.
Vláda pri prehodnotení reformy súdnej mapy (efektivita a dostupnosť spravodlivosti pre
občana) zohľadní limity vyplývajúce z plánu obnovy.
V súvislosti s diskusiami o zmene prokuratúry na štátne zastupiteľstvo vláda poukazuje
na ústavný rámec. Prokuratúra chráni práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb
a štátu a štátne zastupiteľstvo zastupuje pri ochrane verejného záujmu štát, neháji však osobitne
práva jednotlivca. Úlohou prokuratúry, ktorá vyplýva z ústavného zakotvenia prokuratúry, ako
aj samotného zákona o prokuratúre, na rozdiel od zastupiteľstva je teda pôsobiť vyvážene
a nestranne a chrániť pri plnení svojich úloh štát aj jednotlivca. Práve takéto inštitucionálne
riešenie vláda uprednostňuje, je totiž plne v súlade s európskymi pravidlami týkajúcimi sa
postavenia prokuratúry. V súčasnom ústavnom rámci preto transformáciu prokuratúry na štátne
zastupiteľstvo vláda neplánuje.
Vláda vyjadruje nesúhlas s pokračovaním konfliktov medzi Generálnou prokuratúrou
a Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorý je jej organizačnou súčasťou, a ktorý tieto konflikty
67
vyvoláva. Tieto rozpory ohrozujú dobré meno prokuratúry a nemôžu pokračovať. Vláda
poukazuje na zákonnú mieru autonómie prokurátorov vo vzťahu k vedeniu Generálnej
prokuratúry, ako aj na dôvody, prečo táto autonómia nemôže byť bezbrehá.
Autonómne postavenie všetkých prokurátorov garantuje v systéme prokuratúry viacero
opatrení vrátane zákazu negatívnych pokynov, práva požiadať o odňatie veci, ak pokyn
odporuje právnemu názoru prokurátora, záruk spojených s nezasahovaním do úradnej činnosti,
úpravy kariérneho postupu, samosprávy, združovania, disciplinárneho konania. Takáto
autonómia však nie je absolútna, pretože vzhľadom na úlohu prokurátorov v systéme trestného
súdnictva je potrebné pri výkone ich pôsobností zachovať rovnosť občanov pred súdom, čo
vyžaduje jednotnú hierarchickú organizáciu, a tiež jednotné pravidlá pri výkone pôsobnosti
prokuratúry. Práve takáto hierarchia a jednotné pravidlá majú zabezpečiť, aby rôzne zložky
prokuratúry v podobných veciach nepostupovali odlišne [bod 36 Odporúčania Rec(2000)19
prijatého Výborom ministrov Rady Európy (Postavenie prokuratúry v systéme trestného
súdnictva)].
V období ostatných dvoch rokov došlo vo viacerých prípadoch k otvorenému
vypovedaniu poslušnosti zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry ako podriadenej zložky voči
nadriadeným a k takému postupu tejto zložky, ktorý bol v rozpore s dovtedajšími ustálenými
internými, či inak zaužívanými postupmi. Faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa
tak stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu,
ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov
trestného konania. Zároveň musia byť vyvodené dôsledky zo zistených vnútroorganizačných
nedostatkov, ktoré sa podieľali na vzniku takéhoto stavu.
Krátkodobé priority

• Vláda prehodnotí prijatú novú súdnu mapu, ako aj systém a špecializáciu orgánov ochrany
  práva a to v intenciách nevyhnutných pre riadne čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy
  a odolnosti SR.
• Vláda sa zameria na interné nástroje na distribúciu ľudských zdrojov v súdnictve
  v kontexte pozitív a negatív implementácie súdnej mapy, vrátane opatrení zefektívňujúcich
  činnosť súdov.
• Vláda prehodnotí efektívnosť a nastavenie právnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti
  a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
  (sudcovia, prokurátori, notári, exekútori) a odstráni zistené nedostatky.
• V oblasti súdnictva a prokuratúry vláda zavedie systémové zmeny tak, aby bola
  zabezpečená funkčnosť týchto inštitúcií bez ohľadu na ich personálne obsadenie.
  Strednodobé priority
• Vláda sa zameria na prijatie ústavných zmien implementujúcich európske štandardy
  v oblasti nezávislosti súdnej moci, na stabilizáciu ľudských zdrojov v súdnictve,
  dostupnosť spravodlivosti pre občana, efektívnosť súdnych konaní a prehodnotí vplyv
  reformy súdnej mapy na ľudské zdroje v súdnictve.
• Vláda prehodnotí právnu úpravu statusových otázok sudcov a prijme opatrenia zamerané
  na zlepšenie systému hodnotenia sudcov, opatrenia na spravodlivejšiu distribúciu súdneho
  nápadu a rovnomernejšie pracovné zaťaženie sudcov.
• Vláda prehodnotí efektívnosť a nastavenie právnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti
  a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
  (sudcovia, prokurátori, notári, exekútori) a odstráni zistené nedostatky.
  68
• Vláda zváži opätovné zavedenie inštitútu justičného čakateľa.
  Dlhodobé priority
• Vláda bude podporovať riešenia využívajúce alternatívne riešenie sporov prostredníctvom
  mediácie, ako aj riešenia využívajúce nástroje probácie.
• Vláda príjme opatrenia na obmedzenie prieťahov v konaní, ktoré majú bezprostredný
  vplyv na vymáhateľnosť práva.

PVV: TRESTNÁ POLITIKA ŠTÁTU
Východiská
Vláda odstráni negatívne dôsledky rekodifikácie trestného práva z roku 2005 prijatím
modernej úpravy, ktorá bude zodpovedať európskym štandardom a aktuálnym trendom
v trestnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie. Prijatie tejto právnej úpravy uskutoční
presadením akútnej novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku a následnou
komplexnou rekodifikáciou Trestných kódexov.
Rekodifikácia trestného práva hmotného uskutočnená v roku 2005 mala vytvoriť
podmienky pre depenalizáciu, dekriminalizáciu a presadenie alternatívnych trestov, pričom
tresty mali byť ukladané proporcionálnejšie ako v minulosti. V skutočnosti sa však výrazne
zvýšili tak trestné sadzby, ako aj počet skutkových podstát trestných činov a efektívne
podmienky pre ukladanie novo zavedených alternatívnych trestov sa reálne nevytvorili. A na
dôvažok trestné sadzby boli podľa nového Trestného zákona neproporcionálne nielen samé
o sebe (dva až trikrát vyššie sadzby v niektorých prípadoch), ale aj pri vzájomnom porovnaní
64
z hľadiska významnosti hodnôt, ktoré skutkové podstaty trestných činov chránia (prísnejšie
trestanie trestných činov majetkových a hospodárskych v porovnaní s trestnou činnosťou proti
životu, zdraviu, či ľudskej dôstojnosti).
Treba priznať, že je zlyhaním viacerých doterajších vlád, že už dávnejšie nezabezpečili
nápravu aspoň najkrikľavejších nedostatkov tohto zákona. Momentálne však práve zneužívanie
a nadužívanie prostriedkov trestného práva za predchádzajúcej vlády viedlo k obnaženiu týchto
nedostatkov pred verejnosťou a zosilnel aj odpor odbornej verejnosti a právnej praxe voči
existujúcej právnej úprave.
Napriek poklesu registrovaných trestných činov počet väznených osôb v Slovenskej
republike za ostatných 10 rokov neklesá, naopak mierne stúpa a Slovensko je krajinou s druhým
najväčším počtom väznených osôb na 100 000 obyvateľov v rámci Európskej únie. Ubytovacia
kapacita väzníc pri prepočte na medzinárodne akceptovateľnú minimálnu ubytovaciu plochu
nestačí a väzenské objekty sú dlhodobo preplnené. Nie sme schopní dôsledne plniť odporúčania
medzinárodných inštitúcií ako Výbor CPT, a tak okrem ekonomických a sociálnych dôsledkov
vyradenia značnej časti populácie z aktívneho života môžeme v spojitosti so stavom nášho
väzenstva znášať aj závažné právne následky z dôvodu porušenia ich základných práv. Pritom
trest domáceho väzenia, ktorý v niektorých krajinách Európskej únie predstavuje 20 % a viac
prípadov odsúdených, sa v našich podmienkach – napriek zavedeniu elektronickej kontroly
výkonu niektorých rozhodnutí (ESMO) v roku 2014 – stále ukladá len v zlomku, aktuálne
v 0,3 % prípadov (rok 2020). Väznice potom plnia významnou mierou osoby odsúdené za
trestné činy s nízkou spoločenskou závažnosťou. Aj kvôli ich preplneniu väzenské ústavy nie
sú spôsobilé riadne plniť prioritné úlohy (resocializácia). Vysoké percento recidívy je tak okrem
iných príčin aj dôsledkom neutešeného stavu nášho väzenstva.
Vláda sa aj preto bude prioritne zaoberať formulovaním strategických zámerov trestnej
politiky s dôrazom na opatrenia restoratívnej justície. Ciele konkrétnych opatrení sa zamerajú
najmä na humanizáciu podmienok vo výkone väzby a trestu odňatia slobody v súlade
odporúčaniami medzinárodných inštitúcií (výbor CPT), znižovanie počtu osôb odsúdených na
nepodmienečný trest odňatia slobody, dobudovanie fungujúceho modelu probačnej
a mediačnej služby a zabezpečenie reálneho umožnenia ukladania alternatívnych trestov
domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz.
Krátkodobé priority

• Vláda presadí právnu úpravu zameranú na modernizáciu a humanizáciu inštitútov
  trestného práva so zameraním na zavádzanie prvkov restoratívnej justície a harmonizáciu
  s európskymi trestnoprávnymi štandardami.
• Vláda presadí depenalizáciu, ktorá sa premietne do podstatného zníženia trestných sadzieb
  trestu odňatia slobody na úroveň vyspelých štátov Európy, so súčasným rozšírením
  možnosti ukladania alternatívnych trestov vrátane podmienečného trestu odňatia slobody.
• Vláda sa zameria na zosúladenie platnej právnej úpravy trestného práva s požiadavkami
  vyplývajúcimi z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (vzhľadom na množstvo
  rozhodnutí o porušení základných ľudských práv a slobôd či už v rámci prípravného
  konania alebo konania súdneho) a Európskeho súdu pre ľudské práva tak, aby boli
  odstránené deformácie vytvárajúce priestor pre porušovanie základných práv a slobôd.
• Vláda nastaví systém informovania verejnosti o trestnom konaní s akcentom na zachovanie
  prezumpcie neviny a ľudských práv a slobôd dotknutých osôb vyplývajúcich z európskych
  ľudsko-právnych štandardov.
  65
• Vláda skvalitní inštitucionálny rámec zabezpečujúci trestnú politiku Slovenskej republiky
  s akcentom na nezávislosť, integritu a zákonnosť rozhodovania orgánov činných
  v trestnom konaní a súdov.
• Vláda prijme opatrenia na vytvorenie ústavno-právnych a technických garancií
  zaručujúcich právo na spravodlivý proces v kontexte vzťahu advokát a klient.
• V záujme dekriminalizácie bude vláda valorizovať kvantitatívne hranice škody
  s prihliadnutím na infláciu v porovnaní s rokom 2005, kedy boli aktuálne hranice
  zavedené.
• Vláda zabezpečí dôslednú transpozíciu aktov Európskej únie vydaných za účelom
  posilnenia procesných práv podozrivých a obvinených v trestnom konaní do slovenského
  Trestného poriadku.
  Strednodobé priority
• Vláda posilní podmienky pre individualizáciu trestu za účelom vytvorenia predpokladov
  pre ukladanie primeraných trestov; aj z tohto dôvodu zváži zmeniť úpravu poľahčujúcich
  a priťažujúcich okolností a prehodnotiť asperačnú zásadu.
• Vláda zabezpečí, aby nový Trestný zákon zásadne rozlišoval medzi (1) prvotrestaným
  páchateľom inej ako obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kde je potrebné posilniť
  resocializačný aspekt a uprednostniť alternatívne, resp. podmienečné tresty, (2) obzvlášť
  nebezpečným recidivistom, kde je naopak potrebné posilniť aspekt ochrany spoločnosti
  pred páchateľom a napokon (3) ostatnými páchateľmi.
• Vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred
  domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom,
  páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania, vrátane postihu skutkov v online
  priestore.
• Vláda bude podporovať implementáciu koncepcie riešenia drobnej majetkovej kriminality
  netrestnými nástrojmi a koncepciu resocializácie nepodmienečne odsúdených páchateľov
  trestnej činnosti pri zachovaní ochranných funkcií trestného práva. Vláda prehodnotí
  fungovanie Úradu pre správu zaisteného majetku a inštitútu zaistenia majetku s cieľom
  odstrániť zistené systémové nedostatky.
• Vláda zváži zrušenie alebo podstatnú zmenu skutkovej podstaty trestného činu ohýbania
  práva.
• Vláda v otázkach ochranného liečenia, ochranného dohľadu a detencie odstráni dlhoročné
  aplikačné problémy (aj v trestnom procese), ktoré reklamuje právna a zdravotnícka prax.
• Vláda sa zameria na vytvorenie bezpečného a humánneho prostredia v ústavoch na výkon
  väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s cieľom chrániť základné ľudské
  práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné
  začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pri tom na výhrady Európskeho
  výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
  trestania (výbor CPT).
• Vláda bude presadzovať posilňovanie individualizácie spôsobu výkonu trestu
  (diferenciácia odsúdených), rozvoj a implementáciu resocializačných a výchovno-
  vzdelávacích programov pre odsúdených, elimináciu negatívnych vplyvov väzenského
  prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených
  trestov.
  66
• Vláda zabezpečí finančnú, personálnu a technickú podporu probačnej a mediačnej služby,
  ktorej fungovanie vykazuje významné regionálne rozdiely a zváži jej reorganizáciu.
• Vláda preskúma príčiny nedostatkov vo fungovaní elektronického systému pre monitoring
  osôb (ESMO) identifikovaných Najvyšším kontrolným úradom a jeho sfunkčnenie
  a zefektívnenie.
• 
  Dlhodobé priority

• Vláda prijme stratégiu restoratívnej justície s cieľom zadefinovať jasné a merateľné ciele
  v tejto oblasti, s osobitným dôrazom na probáciu a mediáciu.
• V záujme preferencie alternatívnych sankcií rozšíriť možnosti súdu uložiť peňažný trest
  ako trest samostatný za trestné činy s výnimkou obzvlášť závažnej trestnej činnosti.
• Vláda v oblasti väzenstva vytvorí spoločensky rešpektovanú, modernú a transparentnú
  organizáciu, napĺňajúcu celé vykonávacie konanie v súlade s európskymi štandardmi
  a najnovšími odbornými poznatkami, zmysluplným obsahom a cieľavedomými
  resocializačnými aktivitami.
• Vláda prijme opatrenia s cieľom znižovať počty nepodmienečne odsúdených páchateľov
  a podporí opatrenia na reintegráciu páchateľov do spoločnosti a zníženie recidívy pri
  zachovaní ochranných funkcií trestného práva.

PVV: 4. POSILNENIE ÚLOHY DEMOKRATICKÉHO ŠTÁTU
Vláda sa hlási k ústavnej definícii, podľa ktorej je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Materiálny právny štát nie je hodnotovo neutrálny, naopak, opiera
sa o konštitutívne hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú rešpekt k ľudským právam,
sloboda, rovnosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, spravodlivosť, princíp primeranosti, zákaz
zneužitia moci, demokratický charakter vládnutia, či zvrchovanosť ústavy a zákona.
Uvedené hodnoty predstavujú hodnotový základ pôsobenia tejto vlády, čo značí, že
vláda bude dbať, aby tak ona sama, ako aj všetky ostatné orgány verejnej moci konali len na
základe ústavy a zákonov, svoju moc uplatňovali s rešpektom k uvedeným hodnotám, túto moc
nezneužívali, ani nenadužívali, ale realizovali ju v každej situácii vždy primerane, hľadiac
najmä na zachovanie ľudských práv a dôstojnosti každého občana a človeka.
Politická zmena, ktorú priniesli parlamentné voľby, bola logickým a nevyhnutným
dôsledkom rastúcej spoločenskej polarizácie v rokoch 2020 – 2023, na ktorú volič reagoval
v duchu túžby po normálnosti a stabilite. Spoločnosť znesie len určitú mieru vnútorných
konfliktov, inak je ohrozená jej súdržnosť.
Slovenská republika bola viac ako tri roky spravovaná často nie vďaka trom úradujúcim
vládam, ale napriek týmto vládam. Nová vláda má demokratickú legitimitu na obnovenie práva,
spravodlivosti a poriadku v oblastiach, kde boli tieto hodnoty v ostatných rokoch najviac
zanedbávané. Musí sa nielen ujať moci po odchádzajúcej vláde, ale prestať tolerovať
rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých a znovu začať riadiť túto krajinu. Kľúčové
politické rozhodnutia musí prijímať a presadzovať politická reprezentácia štátu, nie nikým
nevolené osoby a skupiny. Samozrejme v zodpovedajúcom právnom rámci a pri dodržaní
politickej kultúry.
Táto vláda chce prioritne vrátiť štát občanom a v ich záujme zabezpečovať výkon
základných funkcií štátu. Štát nemôže byť hračkou v rukách nezodpovedných politikov, taký
štát je slabý a nedemokratický. V demokratickom právnom štáte mocenské orgány rešpektujú
pravidlá hry, orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou, ochrana
základných práv a slobôd osôb je riadiacim princípom všetkej činnosti verejných inštitúcií. Len
taký štát vie zabezpečiť spravodlivosť, poriadok a prosperitu pre všetkých.
SPRAVODLIVOSŤ A MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT
Podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste
za trestné činy.
Podľa článku 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa
za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odcudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
Vláda sa bude usilovať o obnovu dôvery verejnosti a občanov v demokratické inštitúcie
a právny poriadok Slovenskej republiky. Bude pracovať na posilnení a udržaní dôvery v orgány
presadzovania práva, súdnu moc, prokuratúru, políciu, verejnú správu.
Uplynulé tri roky z hľadiska deficitu spravodlivosti charakterizovali najmä zlyhávanie
ochrany základných práv a slobôd počas pandémie COVID-19 a excesy trestnej politiky. Je
úlohou vlády zaistiť, aby sa podobné zlyhania štátu už neopakovali.
Počas obdobia dvoch rokov pandémie sa tvorba protipandemických opatrení, ako aj
kontrola ich zákonnosti vymkla štandardnej kontrole: prebiehala mimo riadnych legislatívnych
procesov a mimo riadnej súdnej kontroly.
63
V trestnoprávnej oblasti išlo o svojvoľné prejavy štátnej moci, ktoré pod heslom
rozviazania rúk premenili najmä oblasť predsúdneho trestného konania na vojnovú zónu: v nej
sa mal potom zviesť súboj s „nepriateľmi spoločnosti“, za ktorých priamo vládni predstavitelia
označili už vopred viaceré osoby a tie boli následne aj obvinené.
Politické proklamácie porušujúce princíp prezumpcie neviny spolu s absenciou
efektívnej a zákonnej kontroly nad policajnými zložkami viedli tak za ostatné tri roky
k množstvu excesov, ako napokon plynie aj z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Je možné zároveň opodstatnene predpokladať,

že práve snaha o mocenský revanš za minulej vlády viedla k spektakulárnym akciám pri
zaisťovaní obvinených, ktoré pritom boli viac predstaveniami pre verejnosť než primeraným
výkonom služobných právomocí. To potvrdzovala aj ďalšia skúsenosť, a totiž, že mocenský
zákrok polície (spojený často s následnou väzbou) sa vtedajšími vládnymi politikmi
interpretoval ako dôkaz viny. Nastala tak neprípustná situácia, keď politické vedenie krajiny
v rozpore s ústavným právom na prezumpciu neviny dehonestovalo a dehumanizovalo
obvinené osoby.
Bývalé vlády rokov 2020 – 2023 práve takýmto spôsobom boja s pandémiou
a zneužívaním trestného práva podkopali dôveru veľkej časti verejnosti v spravodlivosť.
Ďalšou formou zlyhávania spravodlivosti a právneho štátu bolo viacero
inštitucionálnych „vojen“, t. j. konfliktov štátnych orgánov, ktoré svojou povahou vybočili
z rámca zásad spolupráce, aké majú medzi rozličnými zložkami štátnej moci panovať. Stav,
ktorý je charakteristický tým, že jedna organizačná zložka štátu označuje druhú za porušovateľa
zákona a používa voči nej prostriedky mocenského donútenia, je stavom patologického
zlyhania právneho štátu. Táto vláda aj preto ukončí všetky takéto inštitucionálne vojny.
Súčasná vláda nebude vládou revanšu v obrátenom garde. Bude vládou zákona,
uprednostňujúc systémové riešenia pred riešeniami účelovými, s cieľom napraviť fungovanie
inštitúcií spôsobom, ktorého efektívnosť neohrozia ani neskoršie personálne výmeny v ich
vedení.
Keďže vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že štát bez slobody a spravodlivosti
nemá pre svojich občanov žiadny zmysel, kladie si za cieľ tieto úlohy:

PVV: OSTATNÉ CIELE REZORTU SPRAVODLIVOSTI
Východiská
Vláda zvýši participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov.
Tzv. prezidentské medzinárodné zmluvy nebudú dojednávané spôsobom, ktorý vylúči verejnú
diskusiu o ich obsahu pred ich podpisom.
Vláda prijme opatrenia na postupné odstránenie investičného dlhu v rezorte
spravodlivosti a opatrenia zlepšujúce materiálno technické zabezpečenie inštitúcií v pôsobnosti
rezortu spravodlivosti, ako aj opatrenia vedúce k stabilizácii a rozvoju ľudských zdrojov
v pôsobnosti rezortu.
Vláda obnoví a bude udržiavať systematický dialóg s odbornou obcou, stavovskými
a profesijnými združeniami a akademickou obcou.
Vláda prijme opatrenia skvalitňujúce právnické vzdelávanie s cieľom pripraviť pre prax
vysoko profesionálnych odborníkov s vysokými etickými štandardami, pripravených
vykonávať jednotlivé právnické povolania morálne integrovaným spôsobom.
Vláda prijme opatrenia na vytvorenie ústavno-právnych a technických garancií
zaručujúcich právo na spravodlivý proces v kontexte vzťahu advokát a klient.
Vláda bude podporovať zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia, stabilizáciu
a rozvoj ľudských zdrojov v pôsobnosti rezortu spravodlivosti (informačné systémy, budovy,
technické vybavenie, konkurencieschopné odmeňovanie, a pod.).
Vláda v záujme právnej úpravy každodenných medziľudských vzťahov podporí širokú
diskusiu o modernej rekodifikácii Občianskeho zákonníka vrátane dedičského a rodinného
práva, ktorá bude plne akcentovať podmienky života v 21. storočí najmä v súvislosti s rozvojom
komunikačných prostriedkov. V kultúrno-etických otázkach pritom zachová status quo, ak
jednomyseľne neurčí inak.
Vláda preskúma možnosti skvalitnenia úpravy konkurzov, reštrukturalizácií, likvidácií
a exekúcií s cieľom poskytnúť primeranú ochranu poctivým veriteľom a zabezpečiť zároveň
ochranu osobitne zraniteľných dlžníkov.
Exekútori, notári, advokáti, správcovia, mediátori, znalci, tlmočníci a prekladatelia
predstavujú významný prvok realizácie práva na súdnu ochranu. Vláda vytvorí predpoklady na
riadny, efektívny a zodpovedný výkon ich činnosti za súčasného zabezpečenia ich primeraného
odmeňovania.
Krátkodobé priority

• Vláda považuje za nevyhnutné obnoviť a udržiavať systematický dialóg s odbornou obcou
  primárne v oblasti justície, ale aj odbornou obcou reprezentujúcou ďalšie orgány ochrany
  práva, stavovské organizácie a profesijné združenia a akademickú obec.
  69
• Vláda prehodnotí fungovanie Úradu pre správu zaisteného majetku, právnu úpravu trestu
  prepadnutia majetku a inštitút zaistenia majetku s cieľom odstrániť zistené systémové
  nedostatky a rozpor s Ústavou Slovenskej republiky.
  Strednodobé priority
• Vláda bude podporovať zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia, stabilizáciu
  a rozvoj ľudských zdrojov v pôsobnosti rezortu spravodlivosti (informačné systémy,
  budovy, technické vybavenie, konkurencieschopné odmeňovanie, a pod.). Vláda prijme
  opatrenia s cieľom odstrániť investičný dlh v rezorte spravodlivosti a vytvoriť podmienky
  pre stabilizáciu personálneho substrátu v rezorte spravodlivosti.
• Vláda pripraví rekodifikáciu v oblasti civilného práva a zameria sa na riešenie problémov
  v oblasti insolvenčného a exekučného práva.
• Vláda sa zameria na zefektívnenie prepojenia sveta práva so svetom informačných
  technológií a implementáciu využitia konceptov umelej inteligencie pri aplikácii práva
  orgánmi ochrany práva (sumarizácia informácií, stabilizácia rozhodovacej činnosti,
  implementácia metadát do právnych predpisov s cieľom vylepšiť informačné funkcie
  práva).
• Vláda poskytne systém Slov-Lex aj pre publikáciu všeobecne záväzných nariadení obcí
  a vyšších územných celkov a prehodnotí systém fungovania obchodného registra.
  Dlhodobé priority
• Vláda sa zameria na úpravu a modernizáciu všetkých právnych oblastí tak, aby právne
  predpisy spĺňali štandardy európskeho demokratického štátu dvadsiateho prvého storočia.
  Vláda bude pri zmenách legislatívy dbať na zjednodušovanie administratívnych procesov
  štátu.

• Vláda prijme opatrenia smerujúce k rozšíreniu digitalizácie a rozumného využitia umelej
  inteligencie v pôsobnosti rezortu spravodlivosti. Vláda príjme opatrenia s cieľom zvýšiť
  dôveryhodnosť justície v očiach odbornej i laickej verejnosti.
• V spolupráci s právnickou akademickou obcou bude vláda presadzovať opatrenia
  smerujúce k skvalitneniu právnického vzdelávania s cieľom pripraviť pre prax
  profesionálnych odborníkov s vysokými etickými štandardmi, ktorí budú spôsobilí plniť
  úlohy sudcov, prokurátorov, notárov, advokátov, exekútorov, či zamestnancov verejnej
  správy. Vláda bude podporovať prepojenie právnického vzdelávania s aplikačnou praxou
  a podporí programy systematického celoživotného vzdelávania naprieč právnickými
  povolaniami s cieľom zvýšiť štandard profesionálneho morálne integrovaného výkonu
  právnického povolania.
• Vláda bude podporovať implementáciu environmentálnych politík v pôsobnosti rezortu
  spravodlivosti.
• V politikách rezortu justície bude vláda podporovať sociálnu kohéziu, solidaritu a inklúziu
  a udržiavať a rozvíjať dialóg s akademickou obcou a stavovskými organizáciami
  reprezentujúcimi právnické povolania, ako aj sociálny dialóg a spoluprácu
  s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov pri tvorbe legislatívy.
  70
  DEMOKRATICKÁ TVORBA A UPLATŇOVANIE PRÁVA
  Vláda všestranne podporí požiadavku na demokratickú tvorbu a uplatňovanie práva. Za
  uvedeným účelom najmä:
• Podporí nárast kvality tvorby návrhov zákonov a ostatných právnych noriem, ako aj väčšiu
  stabilitu právneho poriadku.
• Podporí obnovu spoločenského dialógu pri tvorbe a schvaľovaní návrhov zákonov
  a ostatných právnych noriem.