V kauze čurillovcov zakročil Žilinka. A úplne inak, ako to pochopili médiá

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Progresívne médiá opäť ukázali, že žijú vo virtuálnej realite. Áno, generálny prokurátor vstúpil do vojny v polícii a do trestného stíhania čurillovcov. No celkom inak, ako o tom informovala väčšina médií.

Bitka v polícii prerástla do novej a mimoriadne divokej fázy krátko po voľbách. Ochrancovia čurillovcov podnikli sériu zvláštnych „bezpečnostných opatrení“. Tak, aby to stihli ešte pred výmenami vo vedení polície.

Najskôr vyšetrovateľovi inšpekcie vzali dokumenty k odpočúvaniu čurillovcov. Potom Lipšicova špeciálna prokuratúra udelila Čurillovi a ďalším „svojim ľuďom“ v polícii postavenie chráneného oznamovateľa.

Nakoniec, presne 2. novembra, jeden z nadriadených vyšetrovateľa inšpekcie Kulicha, ktorý stíha čurillovcov, rozhodol, že Kulich je – údajne – zaujatý. A má byť vylúčený z prípadu. Udialo sa to ešte predtým, ako nový riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Zurian stihol nastúpiť do úradu. Vláda ho vymenovala 2. novembra.

Slovom, ochrancovia čurillovcov rozbehli last minute upratovanie. Podozrivé, ale účinné. Advokát čurillovcov Kubina neskrýval radosť. Rozhodnutie o zaujatosti vyšetrovateľa inšpekcie Kulicha podľa neho znamená, že stíhanie čurillovcov je celý čas, dva roky neplatné.

V tomto momente vstúpil do kauzy generálny prokurátor. Avizoval, že nové pochybnosti o stíhaní čurillovcov preverí. V pondelok zverejnil záver.

Vyplýva z neho, že zaujatý nie je vyšetrovateľ inšpekcie Kulich, ale jeho nadriadený, ktorý Kulicha vyradil z vyšetrovania čurillovcov. Dôvod: nadriadený vyšetrovateľa inšpekcie vypovedal v kauze čurillovcov ako svedok a sám mal byť z veci vylúčený.

Rozhodnutia spomínaného nadriadeného (zaujatého nadriadeného) sú podľa Žilinku nezákonné a neplatné.

Naopak, pokiaľ ide o vyšetrovateľa Kulicha, ktorý stíhal čurillovcov, jeho prácu generálny prokurátor nespochybnil. A nespochybnil tým ani samotné stíhanie čurillovcov, ktorí sú podozriví, že pri vyšetrovaní veľkých káuz po roku 2020 obchodovali so svedkami. A manipulovali ich výpovede podľa vopred dodaného návodu.

Žilinka tiež rozhodol, že dozor nad vyšetrovaním odoberá bratislavskej prokuratúre a presúva ho na trnavskú. S tým, že chyby v trestnom konaní proti čurillovcom sa majú odstrániť.

Záver: stíhanie čurillovcov napriek záchranným povolebným manévrom ich ochrancov pokračuje. Vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý vo veci konal, generálny prokurátor nespochybnil. Naopak, spochybnil ako zaujatého jeho nadriadeného, ktorý vyšetrovateľa inšpekcie odstavil.

Toľko k realite.

Žiaľ, okrem reality tu máme aj virtuálnu realitu, ktorú si kreslia progresívne médiá. A nijako sa pritom nenechajú vyrušovať faktami.

Denník Sme prišiel s vymysleným spravodajským tvrdením, že podľa generálnej prokuratúry bolo „problémom nevylúčenie vyšetrovateľa Kulicha pre zaujatosť“. Nie, nie je to pravda. Podľa generálnej prokuratúry bolo problémom nevylúčenie nadriadeného Kulicha. Ten bol podľa Žilinku zaujatý.

Zvyšok správy denníka Sme tvoria tvrdenia advokáta čurillovcov Kubinu o tom, ako treba bezodkladne zrušiť všetky obvinenia čurillovcov.

Smelé závery, no bez vysvetlenia základných faktov, ponúkol aj Denník N. Tvrdí, že v kauze stíhania Čurillu a jeho tímu môže dôjsť k zásadnému zlomu, keďže „vo veci rozhodovali zaujatí policajti“. Fakt, že podľa Žilinku nebol zaujatým policajtom vyšetrovateľ inšpekcie, ale jeho šéf, už Denník N nerieši. Namiesto faktov a argumentácie prokuratúry ponúka názory Kubinu.

Mimochodom, Kubinovi aj jeho klientom čurillovcom treba uznať, že ak majú niekde prevahu, tak na informačnom a mediálnom fronte. Tá prevaha je taká silná, že celkom popiera realitu. Vystačí si s jej skresľovaním. Prípadne s vytváraním paralelnej reality. Podľa šablón Kubinu (Lipšica).

Väčšine médií potom uniká to podstatné: podozrivá práca tých, ktorí čurillovcov kryjú. Za akúkoľvek cenu. Aj za cenu manipulatívneho prekrúcania pravdy.

Je predsa vrcholne neprijateľné, aby sa na Úrade inšpekčnej služby robili zásadné rozhodnutia v prospech čurillovcov tesne predtým, ako mal do úradu nastúpiť nový šéf (Zurian). Tieto tupé praktiky by mali médiá kritizovať. A ak sa im do toho nechce, lebo slúžia ako advokáti obvinených, tak by ich mali aspoň priznať. Informovať o nich.

Takisto by mali informovať o tom, že podľa generálneho prokurátora bol jeden zo šéfov inšpekcie zaujatý. Zhodou okolností ten, ktorý na poslednú chvíľu zakročil proti kolegovi z inšpekcie – aby potešil Kubinu a čurillovcov.

Tá obludná politická nadpráca, ktorú pri čurillovcoch denne produkujú ich ochrancovia (vrátane viacerých médií), je vlastne v jednej veci celkom užitočná. Dokazuje, že čurillovci nie sú len policajti. Už tri roky sú hlavne klan. Zo začiatku s politickými úlohami. A ku koncu s politickou ochranou…

O autorovi Dag Daniš