Pád komunistického režimu v Československu, 17. NOVEMBER 1989

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Pád komunistického režimu v Československu a v ďalších štátoch bývalého východného bloku nebol možný bez zásadnej geopolitickej udalosti: Sovietsky zväz už nemal silu ani vôľu vojensky zabrániť politickým procesom a zmenám v satelitných krajinách.

ZSSR v dôsledku toho prišiel o masívne nárazníkové pásmo siahajúce od západnej sovietskej hranice až do východného Berlína. Neskorším rozpadom Sovietskeho zväzu prišlo Rusko o ďalšie stovky kilometrov strategickej hĺbky, čo súčasný ruský prezident Vladimir Putin označil za najväčšiu geopolitickú katastrofu. Moskva totiž stratila kontrolu nad nezanedbateľnou časťou Čierneho mora, do veľkej miery stratila pozície na Južnom Kaukaze aj v Strednej Ázii.

Vráťme sa do Európy roku 1989. Ak by bol Sovietsky zväz rovnako silný, ako bol napríklad v roku 1968, opäť by použil vojenskú silu, respektíve satelitné režimy s politickou, spravodajskou a logistickou podporou Moskvy by rozdrvili ľudové povstania v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Disidenti, študenti a ticho šomrúca väčšina by boli príliš málo na to, aby dokázali poraziť sovietsku vojenskú moc a rozsiahle bezpečnostné aparáty komunistických režimov.

Tieto historické a geopolitické fakty je potrebné pripomínať preto, aby sme nepodliehali ilúziám a romantickým predstavám. Určite obstojí tvrdenie, že komunistický režim (nielen v Československu) stratil akúkoľvek politickú aj morálnu legitimitu a v priebehu 40 rokov sa dopustil mnohých nezákonností. Lenže k zásadným, takpovediac dejinným mocenským zmenám nedochádza rozprávkovým víťazstvom dobra nad zlom, ale iba v dôsledku veľkých tektonických zlomov na geopolitickej šachovnici, na ktoré nemajú jednotlivci, ba dokonca ani individuálne národy takmer žiaden vplyv.

Napriek všetkému povedanému, stojí za to pripomínať si 17. november, pretože ide o významný medzník v národných dejinách. Zároveň by sme mali tieto udalosti vnímať a interpretovať v správnom kontexte a vyvodiť z toho aj náležité dôsledky. Nový tektonický zlom v Európe práve nastáva medzi Baltským a Čiernym morom, medzi Karpatmi a Dneprom. Tieto sily budú mať obrovský vplyv na budúcnosť Európy, preto je potrebné venovať im úzkostlivú pozornosť a pripraviť sa na nové geopolitické pomery, ktoré ovplyvnia život viacerých generácií.

Ďateľ FB